znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 190/08-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   17.   októbra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnostiach A. J., T., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., P., ktorými namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 40/2008 a postupom Okresného súdu Trnava v tom   istom   konaní,   ktoré   bolo   ním   do   31.   decembra   2007   vedené   pod   sp. zn.   PN-11 C/278/2002, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C/278/2002   p o r u š e n é   b o l o.

2. A. J. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000 Sk   [slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún   (1 327,76 EUR)],   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. A. J.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk [slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún (223,46 EUR)], ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2008 doručená sťažnosť A. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 40/2008 a postupom Okresného súdu Trnava v tom istom konaní, ktoré bolo ním vedené do 31. decembra 2007 pod sp. zn. PN-11 C/278/2002.

Dňa   21.   januára   2008   bola   zároveň   ústavnému   súdu   doručená   ďalšia   sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Trnava v konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp. zn.   PN-11 C/278/2002   (v súčasnosti   vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 40/2008).

Ústavný súd 17. júna 2008 uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie uznesením sp. zn.   IV. ÚS 189/08   a uznesením   sp. zn.   IV. ÚS 190/08,   pričom   obe   veci   spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. IV. ÚS 190/08.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka 17. decembra 2002 podala bývalému Okresnému súdu Piešťany návrh, ktorým sa domáhala nahradenia prejavu vôle odporcu P. K., so sídlom K., ako predávajúceho na zmluve o prevode bytu do vlastníctva.

Zákonom   č. 371/2004   Z. z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len   zákon   č. 371/2004   Z. z.)   došlo   od   1.   januára   2005   k prechodu   výkonu   súdnictva, všetkých   práv   a   povinností   vrátane   prechodu   správy   majetku   štátu,   práv   a   povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv   a   povinností   z   osobitných   vzťahov   sudcu   k   štátu   z Okresného   súdu   Piešťany v dôsledku jeho zrušenia na Okresný súd Trnava.

V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/2007 Z. z.), sa od 1. januára 2008 na prejednanie   a rozhodnutie   veci   sťažovateľky   stal   opäť   miestne   a vecne   príslušným novozriadený (obnovený) Okresný súd Piešťany.

Dôvody, pre ktoré sťažovateľka namietala porušenie označeného základného práva, boli   vzhľadom   na   to,   že   išlo   o jedno   konanie   vedené   v súvislosti   s   reorganizáciou všeobecného   súdnictva   na viacerých   okresných   súdoch,   v oboch   sťažnostiach   identické a spočívali najmä v tom, že:

«V celom, zatiaľ vyše 5-ročnom súdnom „konaní“ boli vytýčené 3 pojednávania. 1. pojednávanie bolo vytýčené dňa 26. 05. 2005 až Okresným súdom Trnava, t. z. po 30-tich mesiacoch   od   podania   žaloby.   Ďalšie   2   pojednávania   boli   vytýčené   21. 07. 2005 a 19. 10. 2005.   Na   posledne   vytýčenom   pojednávaní   došlo   k   zamietnutiu   žaloby. Po doručení   písomného   vyhotovenia   rozsudku   a   po   podanom   odvolaní,   Krajský   súd v Trnave svojím uznesením zo dňa 30. 08. 2006 rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Okresný   súd   Trnava,   viazaný   právnym   názorom   súdu vyššieho stupňa dňa 06. 07. 2007 svojím uznesením pripustil zmenu návrhu. Túto zmenu Okresný súd Trnava pripustil po vyše 10 a pol mesiacoch. Od tej doby Okresný súd Trnava opäť   nekonal   a   do   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti   spôsobil   ďalší   6   mesačný   prieťah v konaní.»

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vyslovil, že jej základné právo podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 6 C 40/2008, ako aj postupom Okresného súdu Trnava v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.   PN 11 C/278/2002   porušené   bolo,   priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   Trnava   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   vo   svojej   odpovedi sp. zn. 1SprV/274/2008 zo 4.   júla 2008   k sťažnosti   nevyjadril   a oznámil, že „vzhľadom na skutočnosť,   že   celý   spisový   materiál   sp. zn.   PN-11C/278/2002   sa   nachádza   už na Okresnom   súde   Piešťany,   ktorý   predmetnú   vec   vybavuje   pod   sp. zn.   6C/40/2008, odstúpili sme Vašu výzvu tomuto súdu“.

Na   doplňujúcu   výzvu   ústavného   súdu   zo   14.   augusta   2008   k vhodnosti   ústneho pojednávania   Okresný   súd   Trnava   vo   svojom   vyjadrení   z 20.   augusta   2008   súhlasil s upustením od verejného ústneho pojednávania.

Okresný   súd   Piešťany   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti podaním   sp. zn.   Spr. 426/2008   doručeným   ústavnému   súdu   21.   júla   2008,   v ktorom   sa okrem iného uvádza:

„Predmetom konania je uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť s navrhovateľkou kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k 3-izbovému bytu s príslušenstvom č. 7, na treťom poschodí bytového domu súp. č. (...), nachádzajúceho sa v kat. úz. T. v celosti o podlahovej ploche   73,74   m2,   zapísaného   na   LV   č. 1352,   postaveného   na   parc.   č. 1440/59 a v zodpovedajúcich podieloch previesť na navrhovateľku vlastníctvo k spoločným častiam a zariadeniam obytného domu v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva, ktorá bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Skutkovo a právne uvedený spor nie je zložitý, spornou je výška kúpnej ceny bytu.

Sťažovateľka A. J., bytom T. (...) podala ako navrhovateľka zastúpená advokátkou JUDr. M. K., so sídlom P. proti odporcovi: P. K., zastúpeného advokátkou JUDr. K. C., so sídlom v P. na Okresnom súde Piešťany dňa 17. 12. 2002 návrh na splnenie povinnosti previesť   byt   v bytovom   dome   do   osobného   vlastníctva   nájomcu   za   regulovanú   cenu,   v zmysle ust. § 11 a 18 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších platných zmien. Konanie bolo vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 11C/278/2002 a vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mgr. F. B.

V súlade s predsedníckym opatrením č. 6 bola táto vec dňa 1. 10. 2004 pridelená zákonnej sudkyni Mgr.   I.   Š.   z dôvodu odchodu Mgr.   F.   B.   na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave.

S   účinnosťou   od   01. 01. 2005   došlo   k   optimalizácii   súdnictva   a   výkon   súdnictva Okresného súdu Piešťany tak prešiel na Okresný súd Trnava. Zákonná sudkyňa vytýčila dňa 04. 04. 2005 prvé pojednávanie na termín 26. 05. 2005, ktorého sa zúčastnili obe právne zástupkyne   účastníkov   konania   a   na   tomto   pojednávaní   súd   krátkou   cestou   doručil právnej zástupkyni   navrhovateľov   znalecký   posudok   č. 02/2005   vypracovaný   znalcom Ing. M. Š., v konaní č. 11C/280/2002, v ktorom išlo o tú istú právnu vec, kde bol ten istý odporca,   avšak   iný   navrhovateľ.   Právna   zástupkyňa   navrhovateľky   mala   proti   tomuto znaleckému posudku vážne výhrady a s týmto nesúhlasila a právna zástupkyňa odporcu sa k posudku nevyjadrovala. Právna zástupkyňa navrhovateľov na tomto pojednávaní uviedla, že   sa   pokúsi   stretnúť   s   odporcom   za   účelom   uzavretia   mimosúdnej   dohody,   preto   súd pojednávanie odročil na termín 21. 07. 2005.

Dňa   16. 06. 2005   doručila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   Okresnému   súdu Trnava písomné vyjadrenie k dohode vo veci splnenia povinnosti previesť byt do osobného vlastníctva   nájomcu,   v   ktorom   uviedla,   že   napriek   stretnutiu   sa   s   protistranou   nedošlo k výraznému tak skutkovému, ako aj právnemu posunu vo veci, a preto navrhla, aby súd ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu zistenia kúpnej ceny bytov, ktoré   sú   predmetom   sporu,   vychádzajúc   pritom   z   obstarávacej   ceny   1.830.000,- Sk   pre každý   vchod   obytného   domu,   t. j.   pre   vchod   (...)   a   (...)   a   nielen   v   jednom   prípade, t. j. v prípade pána J. G. (konanie vedené pod sp. zn. PN-11C/280/2002).

Dňa 21. 07. 2005 sa pojednávania nezúčastnili účastníci, ani ich právni zástupcovia, keďže právna zástupkyňa odporcu svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu kolízie s iným pojednávaním   a   požiadala   o   odročenie   pojednávania.   Súd   preto   odročil   pojednávanie na ďalší termín 19. 10. 2005.

Dňa   28. 09. 2005   doručila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   Okresnému   súdu Trnava návrh zmeny petitu. Dňa 18. 10. 2005 požiadala o prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti z dôvodu jej hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v T. Na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2005, ktorého sa navrhovateľka a právna zástupkyňa odporcu osobne zúčastnili, súd uznesením (č. l. 51) pripustil zmenu návrhu tak, ako to žiadala   právna   zástupkyňa   navrhovateľky,   vypočul   navrhovateľku   a   právnu   zástupkyňu odporcu.   Následne   účastníkov   poučil   podľa   § 120   ods.   4   O. s. p.,   uznesením   vyhlásil dokazovanie za skončené, oboznámil obsah spisového materiálu a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľky zamietol a zaviazal ju povinnosťou zaplatiť odporcovi náhradu trov konania do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok č. PN-11C/278/02-55 zo dňa 19. 10. 2005 bol obom právnym zástupcom účastníkov   doručený   dňa   25. 11. 2005.   Proti   tomuto   rozsudku   podala   navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 12. 12. 2005 odvolanie (č. l. 60). V tomto odvolaní navrhovateľka okrem iného navrhla ďalšiu zmenu petitu. Odvolaciemu súdu bol spis spolu s opravným prostriedkom predložený dňa 20. 12. 2005 (č. l. 66). Krajský súd v Trnave   uznesením   zo   dňa   10. 01. 2006   vyzval   navrhovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1.000,- Sk a tento poplatok bol zaplatený dňa 18. 01. 2006 (č. l. 70).   Dňa   20. 01. 2006   bolo   právnej   zástupkyni   odporcu   doručené   odvolanie navrhovateľov a výzva, aby sa k odvolaniu vyjadrila. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu bolo Krajskému   súdu   v   Trnave   doručené   dňa   24. 01. 2006   (č. l. 73).   Krajský   súd   v   Trnave uznesením č. 10Co/419/2005-77 zo dňa 30. 08. 2006 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby po vrátení veci prvostupňový súd rozhodol o zmene návrhu na začatie konania, postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. odstránil vady návrhu a po ich odstránení a prípadnom doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol. Toto uznesenie   bolo   prvostupňovému   súdu   predložené   dňa   2. 10. 2006   a   právnej   zástupkyni navrhovateľky   bolo   doručené   dňa   28. 10. 2006   a právnej   zástupkyni   odporcu   dňa 17. 10. 2006.

Okresný súd Trnava uznesením č. PN-11C/278/02-83 zo dňa 06. 07. 2007 pripustil zmenu návrhu. Toto uznesenie bolo obom právnym zástupkyniam účastníkov doručené dňa 16. 07. 2007. Podaním zo dňa 06. 08. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľov opäť zmenila návrh na začatie konania (č. l. 85).

S účinnosťou od 01. 01. 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava   na   Okresný   súd   Piešťany   a   predmetnej   právnej   veci   bola   pridelená   sp. zn. 6C/40/2008. Dňa 24. 01. 2008 právna zástupkyňa odporcu doručila tunajšiemu súdu návrh na uzavretie zmieru (čl. l. 94). Zákonná sudkyňa Mgr. I. Š. bola vymenovaná do funkcie predsedníčky   súdu   a preto   v zmysle   dodatku   k rozvrhu   práce   na   rok   2008   č. 6   zo dňa 27. 03. 2008   bola   predmetná   vec   náhodným   výberom   pridelená   na   ďalšie   konanie Mgr. V. Z. a dňa 16. 6. 2008 dodatkom č. 9 JUDr. O. K.

Sťažovateľka   sa   sťažuje   na   prieťahy   v   konaní   spôsobené   tak   Okresným   súdom Trnava ako aj Okresným súdom Piešťany a poukazuje na to, že v 5-ročnom súdnom konaní boli vytýčené 3 pojednávania. Okresný súd Piešťany uznáva, že v danom prípade vznikli prieťahy v konaní v období od podania návrhu do prvého úkonu sudkyne, ktorým vytýčila pojednávanie (od 17. 12. 2002 do 4. 4.2005), je však namieste poukázať na to, že zákonnej sudkyni Mgr. I. Š. bola predmetná vec pridelená 1. 10. 2004, pričom spolu s touto vecou si prevzala ďalších 500 nevybavených veci v oddelení sudcu Mgr. F. B., ktorý bol pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave.“

V ďalšej časti vyjadrenia predsedníčka Okresného súdu Piešťany poukázala na to, že „v konaní došlo k zbytočným prieťahom aj v súvislosti so správaním sa navrhovateľky, resp. jej   právnej zástupkyne,   ktorá od   podania návrhu niekoľkokrát tento   menila   a dopĺňala na základe výziev súdu, ktorý jej postupne dal presný návod ako návrh opraviť a formulovať tak, aby bol perfektný“.

Obsah súvisiaceho spisu Okresného súdu Piešťany potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení   z 15.   júla   2008,   a preto   ústavný   súd   poukazuje len   na úkony,   ktoré   považuje za preukázané.

Na vyjadrenie Okresného súdu Piešťany reagovala sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 28. júla 2008, v ktorom okrem iného uviedla:

„Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením predsedkyne Okresného súdu Piešťany nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania nie je vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu prvostupňových súdov). Vzniklé   prieťahy   v   konaní,   ospravedlňované   organizáciou   súdu,   vysokým   počtom vecí   v   príslušnom   oddelení   a   optimalizáciou,   nie   sú   ospravedlniteľné,   tak   ako   už   bolo Ústavným súdom SR niekoľkokrát prejudikované.

Okresný   súd   koná,   resp.   Okresné   súdy   konali,   vzhľadom   k   štádiu   konania k vykonaným procesným úkonom nepravidelne a neefektívne.

Odôvodnenie   prieťahov   v   súvislosti   so   správaním   účastníkov   (neustále   menenie návrhu právneho zástupcu) taktiež nie je na mieste, keďže akýkoľvek návrh, v ktorom ide o nahradenie vyhlásenia vôle na základe zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien, pričom podstatnou náležitosťou je kúpna cena, musí byť každým rokom menený (vždy každý rok o 2 % menej z kúpnej ceny), tak aby bol návrh perfektný, nakoľko ide o regulovanú cenu. Tak ako sme uviedli vo svojich ústavných sťažnostiach zo dňa 16. 01. 2008, prieťahy boli spôsobené oboma Okresnými súdmi.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   svojimi   sťažnosťami   domáhala   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, jednak postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom   pod sp. zn.   6 C 40/2008   a jednak   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C/278/2002.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2, ústavy ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   spory o nahradenie prejavu vôle za účelom uzavretia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po skutkovej ani po právnej stránke zásadne hodnotiť ako zložité.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri rozhodovaní   o tom,   či   v napadnutom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   akceptuje   argumenty   Okresného   súdu   Piešťany   z jeho   vyjadrenia k sťažnosti v súvislosti s tým, že k spomaleniu priebehu konania došlo aj v dôsledku podaní sťažovateľky, ktorými menila a dopĺňala pôvodný návrh, avšak touto argumentáciou podľa názoru ústavného súdu nemožno ospravedlniť nečinnosť v právnej veci sťažovateľky dosiaľ konajúcich všeobecných súdov v obdobiach vyhodnotených na inom mieste tohto nálezu ani zistenú neefektívnosť ich konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní.

Ústavný   súd   zistil,   že   bývalý   Okresný   súd   Piešťany   bol   v priebehu   napadnutého konania   nečinný   v období   od   17.   decembra   2002   (bol   podaný   návrh   vo   veci   samej) do 4. apríla   2005   (nariadenie   termínu   pojednávania   na   26.   máj   2005),   t. j.   takmer 28 mesiacov.

Okresný   súd   Trnava   bol   v priebehu   napadnutého   konania   nečinný   v období od 2. októbra   2006   [vrátenie   spisu   po   rozhodnutí   o odvolaní   Krajským   súdom   v Trnave (ďalej len „krajský súd“)] do 6. júla 2007 (pripustenie zmeny návrhu), t. j. 9 mesiacov. Okrem   nečinnosti   Okresného   súdu   Trnava   bolo   konanie   ním   vedené   poznačené aj neefektívnosťou,   ktorú   možno   vyvodiť   z toho,   že   uznesením   krajského   súdu   sp. zn. 10 Co/419/2005 z 30. augusta 2006 bol rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 11 C 278/02-55 z 19. októbra 2005 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V súvislosti s tým sa v odôvodnení uznesenia krajského súdu, ktorým zrušil prvostupňový rozsudok, okrem iného uvádza:

«Odvolací   súd   sa   stotožňuje   so   záverom   súdu   prvého   stupňa   vysloveným v odôvodnení   napadnutého   rozsudku,   že   navrhované   uloženie   povinnosti   previesť   byt do vlastníctva   navrhovateľke   je   neurčité,   pretože   previesť   vlastníctvo   možno   aj   iným právnym úkonom ako je kúpna zmluva. Uvedený návrh však vykazoval aj ďalšie vady, ktoré spôsobovali   nejasnosť   a následnú   nevykonateľnosť   v ňom formulovaného návrhu výroku rozhodnutia. V návrhu nebolo uvedené, na ktorom katastrálnom úrade je vedený LV č. 1352 a napriek   tomu,   že   podiely   na   spoločných   častiach   a zariadeniach   domu   boli   určené a napokon   obsiahnuté   aj   v zmluve   predloženej   odporcom,   v navrhovanom   petite   bol uvedený   nejasný   pojem   „v   zodpovedajúcich   podieloch“   na   spoločných   častiach a zariadeniach domu. Za týchto okolností mal súd prvého stupňa odstraňovať vady tohto podania postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Pokiaľ súd prvého stupňa napriek tomu, že upravený návrh navrhovateľky vykazoval odstrániteľné vady bez toho, že by navrhovateľku vyzval postupom podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. na odstránenie vád, vydal vo veci meritórne   rozhodnutie,   ktorým   takýto   návrh   zamietol,   nepostupoval   správne   a svojím postupom odňal navrhovateľke možnosť konať pre súdom.»

Argumentáciu Okresného súdu Piešťany, ktorý vo vyjadrení k sťažnosti v spojitosti s doterajším priebehom preskúmaveného konania poukazoval na vysoký nápad vecí, resp. personálne zmeny, ústavný súd nemohol akceptovať, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde, ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

V súvislosti   so   skúmaním   podielu,   či   oba   sťažovateľkou   označené   okresné   súdy prispeli k predĺženiu namietaného konania, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade prijal sťažnosť na ďalšie konanie voči obom sťažovateľkou označeným všeobecným   súdom,   aj   keď   v zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   sťažnosti na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy smerujúce voči všeobecnému súdu, ktorý v čase doručenia sťažnosti vo veci už nekoná, zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnené.   V okolnostiach   daného   prípadu   by   však   podľa   názoru   ústavného   súdu uplatnenie   tejto   stabilizovanej   judikatúry   odporovalo   princípom   všeobecne   ponímanej spravodlivosti. Keďže k zmene miestnej príslušnosti z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany došlo na základe zákona č. 511/2007 Z. z., bolo by z hľadiska materiálneho chápania ústavnosti nespravodlivé, aby zodpovednosť za celý doterajší priebeh konania mal niesť   novozriadený   Okresný   súd   Piešťany,   keď   navyše   v čase   doručenia   sťažností ústavnému súdu bol zákon č. 511/2007 Z. z. účinný iba 21 dní, a preto počas uvedeného krátkeho   obdobia   jeho   postupom   ani   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní nemohlo dôjsť.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že k zbytočným prieťahom v právnej   veci   sťažovateľky   došlo   len   postupom   Okresného   súdu   Trnava,   ktorým   bolo predmetné konanie vedené do 31. decembra 2007 pod sp. zn. PN-11 C/278/2002. Pretože v súlade s § 15 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. prešiel s účinnosťou od 1. januára 2005 z bývalého   Okresného   súdu   Piešťany   na   Okresný   súd   Trnava   okrem   výkonu   súdnictva aj výkon   všetkých   práv   a povinností,   ústavný   súd   pripísal   Okresnému   súdu   Trnava zodpovednosť aj za nečinnosť bývalého Okresného súdu Piešťany vymedzenú v úvodnej časti   článku   II   bodu   3   tohto   nálezu.   Vzhľadom   na   tento   záver   ústavný   súd   vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, len pokiaľ ide o Okresný súd Trnava.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosti vo vzťahu k Okresnému súdu Piešťany nevyhovel   a Okresný   súd   Trnava   v súčasnosti   už   v právnej   veci   sťažovateľky   nekoná, neprichádzalo do úvahy prikázať Okresnému súdu Piešťany, aby v predmetnej veci ďalej konal podľa osobitných predpisov bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v celkovej sume 200 000 Sk (po 100 000 Sk od každého z označených porušovateľov jej základného   práva)   argumentujúc   najmä   tým,   že   nečinnosť   v konaní   v jej   právnej   veci vyvoláva u nej pocit právnej neistoty a „vzrastajúcu nechuť k zákonom, ktoré garantujú jej práva“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   v súčasnosti   Okresným   súdom Piešťany pod sp. zn. 6 C 40/2008 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, okrem iného čiastočný podiel sťažovateľky na spomalení konania, povahu veci a význam konania   pre   sťažovateľku,   ako   aj   skutočnosť,   že   vyhodnocované   konanie   nebolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy   40 000 Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona o ústavnom   súde.   Priznané   finančné   zadosťučinenie   je   povinný   vyplatiť   sťažovateľke Okresný súd Trnava, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohoto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. M. K. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I. polrok 2007,   ktorá   bola 19 056 Sk.   Pri   výpočte úhrady trov konania vychádzal z toho, že právna zástupkyňa sťažovateľky vykonala vo veci štyri úkony právnej služby (2x prevzatie a príprava zastúpenia a podania sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo spolu s režijným paušálom (4x 190 Sk) predstavuje sumu 13 464 Sk.

Vzhľadom na to, že obe sťažnosti vypracované advokátkou sa týkali toho istého konania za účasti tých istých účastníkov konania a text oboch sťažností je takmer identický, ústavný   súd   znížil   takto   vypočítanú   odmenu   za   poskytovanie   služieb   o jednu   polovicu, t. j. na sumu 6 732 Sk.

Podanie   právnej   zástupkyne   doručené   28.   júla   2008   nevyhodnotil   ústavný   súd vzhľadom   na jeho   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podanie   relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   Okresný   súd   Trnava   povinný   zaplatiť   na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2008