znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 190/05-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. B., bytom D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   ako   právneho nástupcu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 149/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. B. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája 2005 doručené   podanie   Mgr.   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorým   podával „sťažnosť   na viaceré slovenské súdy vo viacerých veciach (žalobách) pre nekonanie a v dôsledku toho pre spôsobenie súdnych prieťahov (...).“

V sťažnosti pod bodom 10 sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 149/03 ako právneho nástupcu Okresného súdu Pezinok.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. júla 2003 na Okresnom súde Pezinok „... žalobu vo veci súdneho vymáhania zaplatenia rekreačného preukazu. Vo veci nebol   doposiaľ   vynesený   rozsudok   a neuskutočnilo   sa   ani   jedno   súdne   pojednávanie, pričom od podania mojej žaloby uplynuli takmer dva kalendárne roky (...)

Mojou sťažnosťou na Ústavný súd SR domáham sa nápravy veci v tom zmysle, aby z hľadiska časového prebiehalo súdne konanie v zmysle O. s. p. bez súdnych prieťahov a spravodlivo (...)“

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   vyššie   citovaného   ustanovenia   ak   sťažovateľ   namieta   prieťahy   v konaní konkrétneho   súdu,   je   povinný   preukázať   využitie   právnych   prostriedkov   nápravy   na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Takýmto právnym prostriedkom je sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi príslušného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd 22. júna 2005 vyzval sťažovateľa, aby predložil listinný   dôkaz   o tom,   či   podal   predmetnú   sťažnosť „... vo   veci   súdneho   vymáhania zaplatenia rekreačného poukazu“ do 31. marca 2005 podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predsedovi okresného súdu.

Na   základe   tejto   výzvy   bolo   ústavnému   súdu   29. júna 2005   doručené   podanie sťažovateľa   z 24. júna   2005   označené   ako „urgencia   súdneho   prerokovávania   veci 24 C 149/2003-72“, ktoré bolo adresované predsedovi okresného súdu, v ktorom uviedol:„Podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov,   prosím   o   upravenie   súdneho pojednávania bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

Pri tejto príležitosti oznamujem súdu, že od 1. augusta 2005 do 15. septembra 2005, aj sa nič nezmení, som na liečení a možnom ďalšom chirurgickom zákroku a preto prosím o nevytyčovania pojednávania v uvedenom časovom rozpätí.“

Z obsahu sťažnosti a jej príloh teda vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   nepostupoval   tak,   ako   mu   to   umožňovali   citované   právne   predpisy. Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti sťažnosť z 24. júna 2005 podanú po výzve ústavného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť, ktorú sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu 24. júna 2005 po tom, ako bola podaná sťažnosť ústavnému súdu (18. mája 2005), je iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej.

Sťažovateľ   taktiež   nepreukázal   ani   netvrdil,   že   uvedenú   podmienku   nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   ústavný   súd   konštatuje, že sťažnosť   je potrebné odmietnuť so   zreteľom   na nesplnenie tejto   podmienky   konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2005