znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 190/04-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť   M.   K.,   bytom   K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. M.   S.,   K.,   vo   veci   porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 686/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 686/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice I p r i k a z u j e, aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 20 C 686/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť M. K. trovy právneho zastúpenia v sume   9 200 Sk   (slovom   deväťtisíc   dvesto   slovenských   korún)   na   účet   jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. S., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 190/04-13 z 2. júna 2004 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 686/01.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaniami sp. zn. Spr 2301/04 z 12. februára 2004 a 11. augusta 2004, v ktorých okrem iného uviedol: „Konanie nie je právne zložité. Pripúšťam však, že je náročné na dokazovanie - zistenie skutkového   stavu   potrebného   na   rozhodnutie.   (...)   V   priebehu   konania   došlo   k úmrtiu účastníka, žalovaného v 2. rade, a teda k prekážke v konaní podľa § 107 O. s. p. Túto skutočnosť   sa   súd   dozvedel   so   značným   časovým   oneskorením,   až   na   pojednávaní   dňa 3. 9. 2002 (žalovaný zomrel 10. 5. 2002). Následne musel zisťovať mená a adresy jeho právnych nástupcov, čo spôsobilo zbytočný prieťahy v konaní. (...) Dňa 17. 2. 2004 súd nariadil   vo   veci   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   písmoznalectva   (...)   približne 6 mesačný prieťah spôsobil súd.“

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podaním   doručeným ústavnému   súdu   19. augusta 2004   k   vyjadreniu   okresného   súdu   okrem   iného   uviedla: „Pokiaľ však ide o hodnotenie zbytočných prieťahov v konaní postupom okresného súdu, tak ide o viac ako subjektívne hodnotenie. (...) prvý zbytočný prieťah v zavinený okresným súdom   v časovom   úseku   od   5. 10. 2001   do   3. 9. 2002   (11   mesiacov).   Druhý   zbytočný prieťah   vidí   sťažovateľka   v časovom   úseku   od   17. 9. 2002   (...)   do   vytýčenia   druhého pojednávania dňa 17. 2. 2004 (17 mesiacov) (...). Tretí a posledný zbytočný prieťah bol po podaní ústavnej sťažnosti v časovom úseku od 17. 2. 2004 do podania vyjadrenia okresným súdom t. z. do 11. augusta 2004 (6 mesiacov).“

So súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej   sťažnosti,   pretože   dospel   k   názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a zo   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   19. júna 2001   bola okresnému   súdu   sťažovateľkou   doručená   žaloba   o určenie   neplatnosti   závetu   a zároveň žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Do prvého pojednávania (3. septembra 2002) okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   doplnenie   žaloby   (3. decembra 2001)   a   nariadil pojednávanie   (6. júna 2002)   na   3. september 2002.   Na   tomto   pojednávaní   vypočul účastníkov   konania   a   zistil,   že   žalovaný   v   2. rade   zomrel   10. mája 2002.   Pojednávanie následne odročil na neurčito za účelom výsluchu svedka a predloženia rozšírenia žaloby o dedičov po žalovanom v 2. rade sťažovateľkou (sťažovateľka rozšírenie žaloby predložila okresnému súdu 4. októbra 2002). Dedičské konanie po žalovanom v 2. rade sa viedlo pod sp. zn. 40 D 675/02, ktoré bolo právoplatne skončené 13. apríla 2004. Dňa 26. novembra 2003 nariadil okresný súd termín pojednávania na 17. február 2004, na ktorom vypočul svedka a žalovaného a pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.   Uznesením   zo 17. februára 2004   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru   písmoznalectvo,   odvetvia   ručné   písmo.   Sťažovateľka   7. januára 2004   podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní a 1. marca 2004 sa odvolala proti uzneseniu   okresného   súdu   zo 17. februára 2004.   Okresný   súd   11. marca 2004   predložil spis Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   o   odvolaní sťažovateľky, ktorý   uznesením   sp. zn.   12 CoD 23/04   z   29. apríla 2004   zrušil   uznesenie pre nepreskúmateľnosť a vec vrátil   okresnému   súdu   na ďalšie konanie (29. apríla 2004). Na základe   výzvy   okresného   súdu   (2. júla 2004)   sťažovateľka   15. júla 2004   predložila potvrdenie o jej majetkových a finančných pomeroch za účelom rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov (uznesenie o oslobodení zo 16. augusta 2004). Dňa 16. augusta 2004 okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi,   ktorý   po   dvoch   urgenciách   predloženia znaleckého posudku (27. septembra 2004 a 7. októbra 2004) a predložení originálu závetu 8. novembra 2004   predložil   znalecký   posudok   okresnému   súdu.   Dňa   9. novembra 2004 okresný   súd   uznesením   určil   výšku   odmeny   znalca   a zaslal   sťažovateľke   znalecký posudok na   vyjadrenie.   Sťažovateľka   sa   proti   uzneseniu   z   9. novembra 2004   odvolala (26. novembra 2004), o odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 12 CoD 100/04 tak, že uznesenie okresného súdu z 9. novembra 2004 potvrdil (spis bol vrátený okresnému súdu 25. januára 2005).

III.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv   alebo   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 74/02), „pričom tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní, či v namietanom dedičskom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie záležitosti   sťažovateľa   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

1) Preskúmaním   doterajšieho   priebehu   konania   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 20 C 686/01 pred okresným súdom ústavný súd zistil, že toto konanie nemožno hodnotiť ako právne zložité. Ide o konanie vo veci určenia neplatnosti závetu, na postup ktorého je dostatok ustálenej judikatúry všeobecných súdov. Určitá faktická zložitosť veci vyplýva zo zistenia skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, čo potvrdzuje aj to, že súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   sp.   zn.   Spr 2301/04   z   11. augusta 2004 netvrdil, že predmetná vec by mala byť vecou právne a fakticky zložitou.

2) Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv   sťažovateľky.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   nebola   vždy   súčinná s okresným súdom podľa § 6 a § 120 Občianskeho súdneho poriadku, oneskorene nahlásila okresnému   súdu   úmrtie   žalovaného   v   2. rade   a   s   časovým   odstupom   rozšírila   žalobu o účastníkov   konania   na   strane   žalovaných,   čím   prispela   a podieľala   sa   na   zbytočných prieťahoch v konaní.

3) Tretím kritériom, na základe ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Pri hodnotení tohto postupu ústavný súd zistil nasledovné obdobia nečinnosti, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania:

- od   17. septembra 2001   (výzva   na   doplnenie   žaloby)   do   6. júna 2002   (nariadenie pojednávania na 3. september 2002), t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 3. septembra 2002 (pojednávanie na okresnom súde) do 26. novembra 2003 (nariadenie pojednávania na 17. február 2004, na ktorom uznesením nariadil znalecké dokazovanie), t. j. viac ako 14 mesiacov. V tomto období okresný súd spravil len taký jednoduchý úkon, akým je doručenie výzvy žalovanému na vyjadrenie k návrhu.

Aj taký jednoduchý úkon, ako je rozhodnutie o žiadosti sťažovateľky o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, okresný súd vypracoval až 16. augusta 2004, hoci sťažovateľka predmetnú žiadosť   doručila   okresnému súdu   hneď pri   podaní žaloby (19. júna 2001).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd v namietanom   konaní   porušil   základné   právo   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Preto   ústavný   súd   uložil   okresnému   súdu,   aby v sťažnosťou   napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva alebo slobody sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka navrhla, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk. Svoj návrh odôvodnila tým, že „už tretí rok čaká na spravodlivé súdne rozhodnutie“ a „jej právna istota je značne narušená a podlomená“.

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd vychádzal   z celkovej   dĺžky   konania   berúc   tiež   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu. Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   15 000 Sk   za   dostatočné primerané finančné zadosťučinenie (50 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. S., K., v sume 9 200 Sk. Táto suma je nižšia, ako by ju bol priznal ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde [§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb], keďže právna zástupkyňa žiadala trovy konania v sume 9 200 Sk, ústavný súd priznal úhradu trov konania v požadovanej výške.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005