znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 19/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť L. I., Š., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15 S 2/2008-12   z   30.   januára   2008,   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   ako odvolacieho   súdu   presne   neoznačenej   spisovej   značky   z 29. apríla   2008   a   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu sp. zn. 1 Sdo 100/2008 z 30. júla 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. I. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra 2009 doručená sťažnosť L. I., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský   súd“)   č.   k.   15   S   2/2008-12   z 30. januára   2008,   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolacieho súdu presne neoznačenej spisovej značky (sťažovateľ uvádza len sp. zn. 7 Sžo.../2008, pozn.) z 29. apríla 2008 a uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn. 1 Sdo 100/2008 z 30. júla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 2. januára 2007 krajskému súdu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne – ústredie, v jeho dôchodkovej veci. Krajský súd ako súd prvého stupňa uznesením č. k. 15 S 2/2008-12 z 30. januára 2008 konanie zastavil. Sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu krajského súdu odvolanie, o ktorom   rozhodol   najvyšší   súd   ako   odvolací   súd   uznesením   z   29.   apríla 2008   tak,   že rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil.   Proti   uzneseniu   odvolacieho   súdu   podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn. 1 Sdo 100/2008 z 30. júla 2009 tak, že dovolacie konanie zastavil. Sťažovateľ v sťažnosti výslovne uvádza, že uznesenie dovolacieho súdu „nadobudlo právoplatnosť dňom: 24. 10. 2009“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „... veľmi závažný   už alarmujúci zdravotný stav mne... neumožňoval... a bránil mne v dvojmesačnej lehote... doručiť túto... sťažnosť, na ústavný súd v Košiciach...“. Z citovaného textu sa dá usudzovať, že sťažovateľ sa ňou domáha odpustenia zmeškania lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Zo   sťažnosti   sa   dá   vyvodiť,   že   sťažovateľ   sa   domáha,   aby   ústavný   súd   o   jeho sťažnosti rozhodol tak, že v náleze vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietanými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu (odvolacieho súdu, ako aj dovolacieho súdu) a prizná mu finančné zadosťučinenie v sume „301.260.00 €“.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 15 S 2/2008-12 z 30. januára 2008, uznesením najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu z   29.   apríla   2008   a   uznesením   najvyššieho   súdu   ako   dovolacieho   súdu   sp. zn. 1 Sdo 100/2008 z 30. júla 2009.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

V danom prípade sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť 30. decembra 2009, pričom sám uvádza, že posledné z ním namietaných uznesení (uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn. 1 Sdo 100/2008 z 30. júla 2009) nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2009, a v tejto súvislosti sa domáha odpustenia zmeškania lehoty na podanie sťažnosti. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sám uznáva, že podal sťažnosť po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Keďže   zmeškanie   lehoty   na   podanie   sťažnosti   uvedenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu nemožno odpustiť, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   s   ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2010