znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 19/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   D.,   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   v   konaní o návrhu na obnovu konania vedenom pod sp. zn. 8 C 51/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na obnovu konania vedenom pod sp. zn. 8 C 51/05.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu v roku 2005 sa sťažovateľ domáhal obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 499/94. Dňa 29. marca 2006 mu bola doručená výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na obnovu konania, ktorý uhradil 10. apríla 2006. Zo zistenia ústavného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   1. februára 2007   zamietol   sťažovateľov   návrh na obnovu konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol: „Žiadam, – urgujem, aby bolo vytýčené pojednávanie   na   zrušenie   rozsudku   sp. zn.   5 C 499/94-12   zo   dňa   23. 9. 1994,   čo   bude dôvodom na zrušenie takmer všetkých justičných omylov vo veci I 2 T 12/96 (...).“

Z obsahu sťažnosti možno usúdiť, že sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol o namietanom   porušení   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... K namietanému porušeniu označeného základného práva dochádza podľa neho vo veci jeho návrhu na obnovu konania vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 51/05.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní o návrhu na obnovu konania vedenom pod sp. zn. 8 C 51/05.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom k naplneniu tohto práva dochádza zásadne až právoplatným súdnym rozhodnutím (napr. II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05, I. ÚS 95/06, I. ÚS 349/06).

Účel označeného základného práva v občianskom súdnom konaní možno definovať aj ako potrebu, aby u osoby, o ktorej občianskom práve alebo záväzku má rozhodnúť súd, bol   stav   právnej   neistoty   odstránený   právoplatným   súdnym   rozhodnutím   v primeranej lehote.

Sťažovateľ   chce   dosiahnuť   zmenu   právoplatného   rozsudku   okresného   súdu č. k. 5 C 499/1994-12 z 23. septembra 1994 cestou mimoriadneho opravného prostriedku, obnovy konania, a preto ho napadol návrhom na obnovu konania.

Podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) návrh na obnovu konania   súd   uznesením   buď   zamietne   alebo   obnovu   konania   povolí.   V   zmysle   ods. 3 citovaného ustanovenia povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia vo veci.

Podľa   § 235   ods. 1   OSP   len   čo   nadobudne   rozhodnutie   o   povolení   obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu v konaní o návrhu na obnovu konania - v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania - nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože   nejde   o rozhodovanie   o občianskom   práve   alebo   záväzku   a odstránenie   stavu právnej   neistoty   v primeranej   lehote   právoplatným   rozhodnutím   vo   veci.   Takéto rozhodnutie   už   bolo   totiž   vydané   v pôvodnom   konaní,   v zmysle   § 159   ods. 1   OSP predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova.

Prekážka veci   rozhodnutej   odpadne   len   nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   pri   obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   porušené   len   v štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia o povolení obnovy konania (napr. II. ÚS 253/06, III. ÚS 107/06).

Pretože   v danom   prípade   o návrhu   sťažovateľa   na   obnovu   konania   okresný   súd nerozhodol   právoplatne   povolením   obnovy   konania,   nemohlo   vzhľadom   na   citovanú judikatúru   ústavného súdu   u   neho ani dôjsť   k porušeniu   označeného   základného   práva, a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2007