znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 19/05-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Heleny   Bučkovej,   trvale   bytom   K.,   prechodne   bytom Potôčky 12, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. D 270/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Heleny Bučkovej o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2004   doručená   sťažnosť Heleny   Bučkovej   (ďalej len „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. D 270/97.

Podľa sťažovateľky okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. D 270/97 tým, že od podania žiadosti o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke (18. marca 1997) do vydania uznesenia vo veci prejednania dedičstva (28. septembra 2004) uplynulo 7 rokov a viac ako 7 mesiacov, porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej označeného základného práva „(...)   a   zároveň,   aby   prikázal   Okresnému   súdu   vo   Svidníku,   aby   do   15   dní   od právoplatnosti rozhodnutia mi zaplatil 50.000,- korún ako finančné zadosťučinenie, ako aj trovy súdneho konania“.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. D 270/97 bola skončená vydaním uznesenia 28. septembra 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2004.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd pripomína, že pri rozhodovaní je viazaný návrhom sťažovateľky (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka podáva sťažnosť proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 270/97, ktorým malo byť porušené jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Toto konanie okresného súdu sa skončilo vydaním uznesenia 28. septembra 2004.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedeného základného práva.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie týchto práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré už skončilo rozhodnutím   okresného   súdu   pred podaním   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy.

Keďže   zo   sťažnosti   a jej   príloh   bolo   zistené,   že   okresný   súd   v namietanej   veci rozhodol uznesením sp. zn. D 270/97, Dnot 81/97 z 28. septembra 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť   3. novembra   2004,   ústavný   súd   konštatuje,   že   stav   právnej   neistoty sťažovateľky sa odstránil už vyhlásením citovaného rozhodnutia okresného súdu.

Sťažnosť   sťažovateľky   bola   doručená   ústavnému   súdu   31.   decembra   2004,   t.   j. v čase, keď namietané porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu v napadnutom   konaní   už   netrvalo   a keď   konanie   o ňom   pred   ústavným   súdom   nie   je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Tvrdené   porušovanie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov okresným súdom v namietanom konaní skončilo skôr, než bola podaná sťažnosť ústavnému súdu, t. j. pred 31. decembrom 2004, a preto je sťažnosť zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 64/03, III. ÚS 188/04).

Z uvedeného dôvodu   ústavný súd sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   už pri   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Z tohto   dôvodu   nebolo   už   možné   rozhodovať   o ďalších   nárokoch   súvisiacich s namietaným porušením základných práv sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2005