znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 189/2011-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti M. E, R., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb/588/1999, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice I   v   konaní vedenom   pod   sp. zn.   27 Cb/588/1999   p o r u š e n é b o l i.

2.   Okresnému súdu Košice I   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb/588/1999 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. E.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur),   ktoré   mu   j e   Okresný   súd   Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť   M.   E.   trovy   konania   v   sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 189/2011 z 12. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   M.   E.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   27 Cb/588/1999   (ďalej   aj   „namietané konanie“).

Zo sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ podal 10.   júna 1999 okresnému súdu   návrh na vydanie   platobného rozkazu a po podaní odporu   proti   nemu je konanie vedené pod sp. zn. 27 Cb/588/1999.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Okrem   toho,   že   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na   prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal, aby mu bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a úhrada trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   prípisom sp. zn. 1 Spr V/223/2011 z 18. júla 2011, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť sporu, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že   predovšetkým   z   hľadiska   ustálenia   skutkového   stavu   bola   táto   právna   vec   zložitá, nakoľko medzi účastníkmi konania bola zmluva uzavretá len ústnou formou bez prítomnosti svedkov a tvrdenia účastníkov boli rozdielne.   Z tohto dôvodu preto súd musel vykonať rozsiahle dokazovanie, čo si vyžiadalo náročnejšiu prípravu a množstvo procesných úkonov zo strany súdu. Z hľadiska právneho neide o zložitý spor. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu je zrejmé, ako súd postupoval a aké dôkazy v tomto konaní vykonal...

Z obsahu tohto zoznamu je zrejmé, že súd konal priebežne, pričom som nezistila žiadne okolnosti, ktoré by si vyžadovali postup súdu v zmysle ust. § 107 a nasl. O. s. p. Podľa názoru súdu k značnej dĺžke tohto súdneho konania prispel svojím postupom aj navrhovateľ, a to tým, že nerešpektoval výzvy súdu na preukázanie svojich tvrdení, ktoré v priebehu konania často menil, aj pokiaľ ide o spornú zmluvu, kedy nedokázal presne uviesť, akú zmluvu so žalovanými uzavrel a akú konkrétnu činnosť a za akých podmienok mal   žalovaný   vykonať   za   poskytnutú   spornú   zálohu.   Navrhovateľ   nedodržiaval   lehoty stanovené   súdom   na   predloženie   dôkazov   a   podanie   stanoviska   k   svojim   tvrdeniam a stanoviská   k   dôkazom,   ktoré   boli   predložené   žalovaným.   Navrhovateľ   a   jeho   právny zástupca sa celkovo nezúčastnili trinástich pojednávaní, ktoré vo veci nariadil súd. Zo   strany   súdu   došlo   k   prieťahu   v   prípade   vypracovania   dožiadania   za   účelom výsluchu svedka v cudzine, ktorého vypočutie žiadal navrhovateľ.

Na   záver   je   potrebné   poznamenať,   že   okrem   dlhšieho   časového   úseku   pri vypracovaní dožiadania   do   cudziny   som nezistila   v postupe   zákonnej   sudkyne zbytočné prieťahy.“

K   vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   v   podaní   doručenom ústavnému   súdu   12.   augusta   2011,   v   ktorom   na   okresným   súdom   uvedené   argumenty nereagoval.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 18. júla 2011, ktoré považuje za preukázané.

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„- 5. 6. 1999 doručený návrh na súd

-12. 7. 1999 výzva na zaplatenie súdneho poplatku na návrh

-16. 7. 1999 doručená výzva právnemu zástupcovi žalobcu

-30. 7. 1999 zaplatený súdny poplatok

-18. 8. 1999 vydaný platobný rozkaz

-20. 9. 1999 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, ktorý podal M. G., konateľ F., s. r. o.

-20. 10. 1999 súd vydal uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor

-5. 11. 1999 zákonná sudkyňa dala pokyn na zaslanie kópie odporu pre právneho zástupcu žalobcu, tento prevzal 23. 11. 1999

-21. 12. 1999 vytýčila zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň 17. 2. 2000

-JUDr.   S.,   právny   zástupca   žalobcu   telefonicky   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní 17. 2. 2000 z dôvodu, že cesty sú neprejazdné, takže sa spolu so žalobcom nemôžu dostaviť

-pojednávanie 17. 2. 2000 bolo odročené na deň 22. 3. 2000

-JUDr.   S.,   právny   zástupca   žalobcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní vytýčenom na deň 22. 3. 2000 s tým, že v tom istom čase má pojednávanie na NS SR pojednávanie 22. 3. 2000 bolo odročené na deň 13. 4. 2000

-z   pojednávania   vytýčeného   na   13. 4. 2000   sa   JUDr.   S.   ospravedlnil   z vážnych služobných   dôvodov   a   toto   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že žalobcovi bola poskytnutá 30-dňová lehota na podanie písomného stanoviska vo veci

-26. 6. 2000   súd   zaslal   spis   na   Okresný   súd   v   Lučenci   ako   dožiadanému   súdu na vykonanie procesného úkonu, a to výsluchu žalobcu a jeho právneho zástupcu

-21. 7. 2000   bol   na   Okresnom súde v Lučenci   vykonaný výsluchu   žalobcu a jeho právneho zástupcu

-20. 9. 2000 súd doručoval prípisy pre S. V..., M., na zistenie skutočností potrebných k rozhodnutiu vo veci

-súd   zaslal   spis   na   dožiadaný   Okresný   súd   v   Martine   za   účelom   vykonania procesného úkonu, a to výsluchu svedka S. V..., M. alebo z adresy prevádzky D., M.

-2. 10. 2001 vykonal dožiadaný súd výsluch svedka S. V.

-11. 10. 2001 súd vykonal ďalší procesný úkon, a to zaslaním spisu na Okresný súd Martin ako dožiadanému súdu za účelom výsluchu svedka Ing. K. Č...

-29. 1. 2002 dožiadaný súd vrátil spis bez vybavenia, nakoľko sa súdu nepodarilo zabezpečiť vykonanie výsluchu svedka, ktorý sa zdržiava na neznámom mieste

-zákonná sudkyňa dňa 11. 2. 2002 vytýčila termín pojednávania na deň 20. 3. 2002

-18. 3. 2002 bola súdu doručená faxová žiadosť JUDr. S. o odročenie vytýčeného pojednávania, nakoľko v ten istý deň má pojednávania na Okresnom súde vo Zvolene a Lučenci

-pojednávanie konané dňa 20. 3. 2002 bolo odročené na deň 25. 4. 2002

-25. 4. 2002 JUDr. S. požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že má dôležité pracovné povinnosti v B.

-pojednávanie konané dňa 25. 4. 2002 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa nedostavili účastníci konania

-25. 4. 2002 bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 29. 5. 2002

-pojednávanie   29. 5. 2002   bolo   odročené na neurčito   z dôvodu,   že   sa nedostavili účastníci konania

-30. 5. 2002   bola   súdu   doručená   žiadosť   JUDr.   S.   o   odročenie   pojednávania vytýčeného   na   deň   29. 5. 2002,   nakoľko   jeho   klient   (žalobca)   bol   náhle hospitalizovaný a musí sa podrobiť operácii

-31. 7. 2002   bolo   vytýčené   ďalšie   pojednávanie   na   deň   12. 9. 2002,   toto   bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcovi bolo uložené oznámiť súdu adresu svedka Ing. Č.

-15. 11. 2002 súd vyzval JUDr. M. U. na vyčíslenie nákladov na vybavenie spornej záležitosti

-15. 11. 2002 súd vyzval JUDr. J. S. na oznámenie adresy svedka Ing. Č. a oznámenia iných dôkazov, ktoré navrhuje v konaní vykonať

-7. 1. 2003 súd urgoval JUDr. S. na podanie správy

-11. 2. 2003 bola súdu doručená žiadosť JUDr. S. o predĺženie lehoty na oznámenie adresy svedka Ing. Č. do 15. 3. 2003

-26. 2. 2003 urgoval súd JUDr. U. o zaslanie vyčíslenia nákladov

-konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade doručil súdu vyčíslenie nákladov

-11. 4. 2003 súd doručoval podanie – vyčíslenie nákladov žalovaného JUDr. S. s tým, aby sa k podaniu písomne vyjadril v lehote 15 dní

-10. 6. 2003 opätovne urgoval JUDr. S. o zaslanie stanoviska k doručenému podaniu žalovaného – vyčísleniu nákladov

-keďže   na   výzvu   právny   zástupca   žalobcu   nereagoval   súd   ho   dňa   3. 10. 2003 opätovne urgoval o podanie vyjadrenia a následne aj dňa 14. 11. 2003

-16. 12. 2003 súd vytýčil termín pojednávania na deň 11. 2. 2004

-pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom výsluchu navrhovaných svedkov pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote

-22. 3. 2004 zaslal tunajší súd spis Okresnému súdu v Rimavskej Sobote za účelom vykonania procesných úkonov, a to výsluchu svedkov

-12. 5. 2004 bol vykonaný výsluch

-17. 5. 2004 dožiadaný súd vytýčil termín ďalšieho výsluchu na deň 26. 5. 2004

-26. 5. 2004 vykonal dožiadaný súd výsluch

-za   účelom   vypočutia   svedka   Ing.   D.   R.,   tunajší   súd   zaslal   spis   na Okresný   súd v Banskej Bystrici dňa 7. 6. 2004, kde bol doručený 10. 6. 2004

-22. 10. 2004   dožiadaný   súd   vrátil   spis,   tunajšiemu   súdu   bol   doručený   dňa

28. 10. 2004

-12. 11. 2004   zákonná   sudkyňa   dala   pokyn   na   zaslanie   spisu   na   Okresný   súd Bratislava II ako dožiadanému súdu za účelom vypočutia svedka Ing. R.

-11. 1. 2005 vrátený spis tunajšiemu súdu po vybavení dožiadania

- 1. 2. 2005 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 23. 3. 2005

-pojednávanie zo dňa 23. 3. 2005 bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania vyšetrovacieho spisu

-30. 3. 2005 žiadosť o zapožičanie spisu od Okresného úradu vyšetrovania Košice 1

-7. 4. 2005 doručený vyšetrovací spis

-15. 8. 2005 vytýčený termín pojednávania na deň 13. 10. 2005

-pojednávanie 13. 10. 2005 odročené na neurčito s tým, že žalovanému bolo uložené predložiť dôkazy

-8. 11. 2005   súd   prípisom   vyzval   JUDr.   U.   na   splnenie   povinnosti   uloženej na poslednom pojednávaní

-14. 2. 2006 súd vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 5. 4. 2006

-pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   vypočutia   ďalšieho   svedka prostredníctvom dožiadaného súdu

- 5. 10. 2006 dožiadanie na Okresný súd v M.

- 3. 2007 vytýčený termín pojednávania na deň 19. 4. 2007

-18. 4. 2007 súdu doručená žiadosť JUDr. S. o odročenie pojednávania

-19. 4. 2007 bolo pojednávanie odročené na deň 14. 6. 2007

-14. 6. 2007 doručené súdu ospravedlnenie JUDr. S.

-pojednávanie 14. 6. 2007 bolo odročené na deň 8. 8. 2007

-pojednávanie 8. 8. 2007 bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcovi bola uložená povinnosť na predloženie dôkazov

-12. 9. 2007 vyzval súd JUDr. S. na predloženie dôkazov

-16. 10. 2007 súd urgoval JUDr. S. na podanie správy

-opätovne súd urgoval JUDr. S. na predloženie dôkazov prípismi dňa 19. 11. 2007,

12. 10. 2007a 3. 1. 2008

-11. 1. 2008 bolo nariadené pojednávanie na deň 12. 3. 2008

-25. 2. 2008 bolo súdu doručené ospravedlnenie a žiadosť o odročenie vytýčeného pojednávania   od   JUDr.   S.   z   dôvodu,   že   uvedený   deň   má   iné   pojednávania na Okresnom súde v Lučenci

-26. 2. 2008 súd vytýčené pojednávanie preročil na deň 17. 4. 2008

-pojednávanie konané dňa 17. 4. 2008 bolo odročené na neurčito

-21. 4. 2008 bol vytýčený termín pojednávania na deň 5. 6. 2008

-na pojednávaní 5. 6. 2008 bol vyhlásený rozsudok

-rozsudok   bol   účastníkom   doručený   právnemu   zástupcovi   žalobcu   28. 7. 2008, právnemu zástupcovi žalovaného 27. 7. 2008

-4. 8. 2008 podané odvolanie žalovaného v 1. rade

-22. 8. 2008   súd   vyzval   žalovaného   v   1.   rade   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podané   odvolanie   a   doručoval   právnemu   zástupcovi   žalobcu   odvolanie žalovaného v 1. rade na vyjadrenie

-29. 9. 2008 predložený spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

-12. 11. 2008 spis doručený krajskému súdu

26. 1. 2009 pojednávanie na krajskom súde, na ktorom bolo uznesením rozhodnuté o odvolaní, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie

- 6. 5. 2009 súd vyzval JUDr. S. na podanie stanoviska

- 5. 6. 2009 súd urgoval podanie správy, ďalej dňa 8. 7. 2009 a 2. 9. 2009

- 6. 10. 2009 súd vytýčil pojednávanie na deň 19. 11. 2009 pojednávanie konané dňa 19. 11. 2009 bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcovi súd   poskytol   30   dňovú   lehotu   na   predloženie   dôkazov   a   spis   bol   uložený   na lehotu 28. 12. 2009

-14. 1. 2010 súd prípis vyzval JUDr. S. na splnenie povinnosti uloženej uznesením na poslednom pojednávaní

-22. 2. 2010   súd   urgoval   JUDr.   S.   na   splnenie   povinnosti   uloženej   uznesením na pojednávaní dňa 19. 11. 2009 a ešte aj prípisom zo dňa 20. 4. 2010

-4. 5. 2010súd vytýčil termín pojednávania na deň 8. 7. 2010

-pojednávanie 8. 7. 2010 bolo odročené na neurčito

-19. 7. 2010 bolo vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 16. 9. 2010

-pojednávanie konané dňa 16. 9. 2010 bolo odročené na neurčito

-17. 9. 2010 bolo doručené ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní od JUDr. S.

-28. 9. 2010 súd opätovne vyzval JUDr. S. na predloženie dôkazov v zmysle uznesenia krajského súdu

-28. 9. 2010   súd   vyzval   aj   JUDr.   U.   na   predloženie   dôkazov   v   zmysle   uznesenia krajského súdu

-25. 10. 2010 súd urgoval JUDr. S. na predloženie dôkazov, ako aj dňa 19. 1. 2011

-21. 2. 2011 bola žalobcom podaná sťažnosť na prieťahy v konaní

-22. 3. 2011 súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 4. 2011

-20. 4. 2011 doručené ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania JUDr. S.

-21. 4. 2011 súd oznámil účastníkom konania odročenie pojednávania

-27. 4. 2011 pojednávanie odročené na neurčito

-6. 5. 2011 bolo vytýčené pojednávanie na deň 25. 5. 2011, ktoré bol odročené na deň

9. 6. 2011

-na pojednávaní dňa 9. 6. 2011 bol vyhlásený rozsudok

-6. 7. 2011 súd doručoval účastníkom konania rozhodnutie.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o zaplatenie   peňažnej   sumy   vyplývajúce   z občianskoprávnych,   resp.   obchodnoprávnych vzťahov   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov   a v zásade   ich nemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Podpredsedníčka   okresného   súdu poverená   zastupovaním   predsedu   k sťažnosti   uviedla,   že   z právneho   hľadiska   nejde o zložitý spor, s čím sa ústavný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Aj keď možno v danej veci pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti najmä vzhľadom na nutnosť pomerne veľkého rozsahu dokazovania, ústavný súd nezistil, že by táto skutočnosť mala výraznejší vplyv na predĺženie priebehu preskúmavaného konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zastáva názor, že aj sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa má určitý   podiel   na   spomalení   priebehu   napadnutého   konania, a konštatuje,   že   na jeho ťarchu   je   potrebné   pripísať   skutočnosť,   že   spolu   so   svojím   právnym   zástupcom   sa nezúčastnili   na   jedenástich   pojednávaniach   nariadených   okresným   súdom.   Obdobne na ťarchu sťažovateľa je potrebné pripísať aj to, že viacnásobne nedodržal súdom určené lehoty na oznámenie dôležitých skutočností potrebných na rozhodnutie, v súvislosti s čím bol okresný súd nútený zasielať sťažovateľovi opätovné výzvy, resp. urgencie (6. marec 2003,   20. jún 2003,   8. august   2003,   8. október   2003,   19. november   2003,   10. jún 2009, 10. august   2009   a 4. september   2009).   Urgencie   z 19. novembra   2003   a zo   4. septembra 2009 obsahovali aj hrozbu uloženia poriadkovej pokuty.

Všetky uvedené skutočnosti ústavný súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   v označenom   konaní došlo   k zbytočných   prieťahom,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Ústavný   súd nepovažoval   za   potrebné   osobitne   vyhodnocovať   priebeh   postupu   a jednotlivé   procesné úkony vykonané okresným súdom v napadnutom konaní, pretože s poukázaním na svoju predchádzajúcu judikatúru (napr. IV. ÚS 121/2011, IV. ÚS 188/2011) konštatuje, že nie je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné, aby konanie prebiehajúce na dvoch stupňoch všeobecných súdov nebolo ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené. Napriek tomuto konštatovaniu ústavný súd poukazuje aj na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že krajský súd uznesením sp. zn. 2 Cob/186/208 z 26. januára 2009 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 27 Cb/588/1999-214 z 5. júna 2008 vyhlásený po 9 rokoch od začatia konania a vec vrátil okresnému   súdu   na ďalšie   konanie,   pričom   v odôvodnení   zrušujúceho   uznesenia   okrem iného uviedol:

„Súd sa vôbec nezaoberal otázkou vzniku nároku žalovaného na náhradu nákladov spojených so sprostredkovaním.

Súd sa ďalej absolútne nevysporiadal s dôkazmi na č. l. 90 spisu, a to výdavkovým pokladničným dokladom,   z ktorého vyplýva,   že žalovaný v 1.   rade poskytol spoločnosti A., spol. s r. o., krátkodobú finančnú výpomoc 250 000,00 Sk a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23. 12. 1996, z ktorého vyplýva, že F., s. r. o., prijalo od spoločnosti A., spol. s r. o., zo dňa 23. 12. 1996 sumu 250 000,00 Sk. V tomto príjmovom pokladničnom doklade   je   uvedené,   že   išlo   o vrátenú   pôžičku,   pričom   z podania   žalovaného   v 1.   rade vyplýva,   že   žalovaným   v 1.   rade   bola   spoločnosti   A.,   spol.   s r. o.,   poskytnutá   pôžička a po vrátení dňa 23. 12. 1996 bola započítaná na dlh. Z výpovede Z. M. zo dňa 30. 11. 2006 vyplýva, že dňa 23. 12. 1996 odovzdali z ruky do ruky na základe pokladničného dokladu p. G.   finančnú   náhradu   v sume   250 000,00   Sk.   Z výpovede   Z.   M.   nevyplýva,   že dňa 23. 12. 1996 jednak vrátili pôžičku spoločnosti F., s. r. o., v sume 250 000,00 Sk a v ten istý deň zaplatili tiež M. G. ako konateľovi F.   zálohu na províziu v sume 250 000,00 Sk na základe zmluvy o sprostredkovaní. Tento rozpor súd neodstránil.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený   skutkový   stav,   to   znamená,   vyvodzuje   zo   skutkového   zistenia,   aké   práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Keďže   nebol   dostatočne   zistený   skutkový   stav,   nie   je   možné   ani   posúdiť,   či   súd prvého stupňa správne aplikoval konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Vzhľadom   na   uvedené   Krajský   súd   v Košiciach   s poukazom   na   ust.   § 221   ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

Z citovaného   odôvodnenia   zrušujúceho   uznesenia   krajského   súdu   je   zrejmé,   že okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby dostatočne zistil skutkový stav.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   27 Cb/588/1999   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1. výroku tohto nálezu).

III.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   označených   práv   sťažovateľa   postupom okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   prikázal   mu, aby vo   veci   konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa   rozhodnutia súdu   vo svojej   veci   (bod   2 výroku   tohto nálezu). Ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci napriek tomu, že po podaní sťažnosti okresný súd vo veci meritórne rozhodol (rozsudkom z 9. júna 2011). Keďže nemožno vec vylúčiť, môže byť odvolacím súdom v prípade zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku (podaným 26. júla 2011) vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému súdu (§ 221 ods. 2 OSP).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 8 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že jeho právna neistota v dôsledku toho, že konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, trvá už viac ako 11 rokov.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 27 Cb/588/1999,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   najmä   správanie sťažovateľa (resp. jeho právneho zástupcu) vyhodnotené v bode 2 časti II tohto nálezu, ako aj   skutočnosť,   že konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   4 000   €   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátkou   JUDr.   D.   S. Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej   podanie)   v   súlade   s   § 1   ods. 3,   § 11   ods. 3   a   § 14   ods. 1   písm. a)   a   b)   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) v sume 247 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,41 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 261,82 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011