znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 189/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   L.   –   K.,   stavebná-obchodná   činnosť,   K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   M.   L.   –   K.,   stavebná-obchodná   činnosť, o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009 doručená sťažnosť Ing. M. L. – K., stavebná-obchodná činnosť, K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „GP SR mi neodpovedala na moje opakované podnety, ktoré som podával z dôvodu, že som nebol spokojný s odpoveďou GP VI/2 Pz 212/08 zo dňa 6. mája 2008 a tak som podal ďalší opakovaný podnet tretí dňa 16. mája 2008 pod podacím číslom 89714211. Následne som podal štvrtý podnet 21. 7. 2008 pod podacím číslom 89826193 a keďže mi GP SR vôbec neodpovedala, tak som podal 12. 1. 2009 piaty podnet a ani na tento mi GP neodpovedala do dnešného dňa... Mne sťažovateľovi vznikla škoda nesprávnym výkonom verejnej moci a to nesprávnou aplikáciou zákona konkrétne § 357 OBZ citované okrem iného na str. -2- piateho podnetu zo 12. 1. 2009. GP opovrhuje mojimi podnetmi a opomína vyššie citované zákonné povinnosti § 31-36 o prokuratúre.“

V ďalších   častiach   sťažnosti   sťažovateľ   cituje   príslušné   ustanovenia   ústavy, dohovoru, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   o prokuratúre“)   a Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   týkajúce   sa podania mimoriadneho dovolania (§ 243e a § 243f), ako aj judikatúru ústavného súdu, pričom   bez   uvedenia   konkrétnych   skutočností   o namietanom   postupe   generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08 konštatuje, že „Opovrhovaním mojimi podaniami orgánom verejnej moci – GP SR došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd, ktoré sú vyššie uvedené a to vo vzájomnej príčinnej súvislosti (smerovaniu jedného prvku k druhému čo spôsobilo porušenie mojich práv a majúci vnútorný zmysel) medzi nekonaním a porušením mojich práv“.

Na   tomto   základe   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08, zakázal generálnej prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho označených práv a prikázal jej obnoviť stav pred ich porušením.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08.

Na základe obsahu sťažnosti, ako aj predloženej dokumentácie možno konštatovať, že sťažnosť sťažovateľa je nezrozumiteľná a nekvalifikovaná, keďže neobsahuje všetky náležitosti   ustanovené   zákonom   o ústavnom   súde   [okrem   iného   sťažnosť   nie   je   riadne odôvodnená a nie sú k nej priložené relevantné dôkazy (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a nie je k nej pripojená kópia právoplatného rozhodnutia, zásahu, alebo dôkaz o inom zásahu (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde)].

Už táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa zastúpeného kvalifikovaným   právnym   zástupcom   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom   a publikovaná   judikatúra,   z ktorej jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04).   Ústavný   súd   už   tiež   vo   svojej judikatúre   uviedol,   že   nedostatok   odôvodnenia   má   významné   procesné   dôsledky.   Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom (IV. ÚS 359/08). Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

Ústavný   súd   si   napriek   uvedenému   vyžiadal   k sťažnosti   sťažovateľa   vyjadrenie generálnej prokuratúry, ako aj predloženie jej spisu vedeného pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08, aby mohol posúdiť, či je sťažnosť sťažovateľa opodstatnená. Vychádzal pritom z toho, že z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   tiež   napr.   I.   ÚS   4/00, II. ÚS 101/03).

Vo vyjadrení generálnej prokuratúry č. k. GÚs 20/09-4 zo 6. mája 2009 sa okrem iného uvádza:

„Ako je zrejmé, zo spisu Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Pz 559/07, Ing. M. L. – K., stavebná a obchodná činnosť... podal 21. januára 2007 na Generálnu prokuratúru SR podnet na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e Občianskeho súdneho poriadku proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. februára 2007 pod č. k. 8 Cob 549/2006- 314. Krajská prokuratúra Trenčín na základe podnetu zabezpečila spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19 Cb 192/2004 a po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s obsahom podnetu menovaného, podnet na podanie mimoriadneho dovolania 7. januára 2008 pod č. Kc 181/07 odložila.

Generálnej   prokuratúre   SR   bol   11.   apríla   2008   doručený   opakovaný   podnet menovaného, ktorý bol 6. mája 2008 pod č. VI/2 Pz 212/08-7 vybavený odložením z dôvodu uvedeného v ustanovení § 243g Občianskeho súdneho poriadku – opakovaný podnet bol doručený   po   uplynutí   zákonnej   lehoty   na   prípadné   podanie   mimoriadneho   dovolania (lehota uplynula 30. marca 2008).

Ďalšie opakované   podnety   menovaného   v tejto   veci,   keďže   neobsahovali   nové skutočnosti,   neboli   netrestným   odborom   Generálnej   prokuratúry   SR   vybavované s poukazom   na   ustanovenie   §   34   ods.   2   zák.   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení neskorších predpisov. O tejto skutočnosti bol podávateľ podnetu poučený.“

Skutočnosti   obsiahnuté vo vyjadrení   generálnej prokuratúry   si   ústavný   súd   overil v preskúmavanom spise sp. zn. VI/2 Pz 212/08 a konštatoval, že zodpovedajú skutočnosti. Ústavný súd po preskúmaní dotknutého spisu považoval za potrebné zdôrazniť, že prípis Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 181/07-16 zo 7. januára 2008, ktorým krajská prokuratúra odložila podnet sťažovateľa, je kvalifikovane odôvodnený a z ústavného hľadiska bez akýchkoľvek výhrad akceptovateľný. Rovnako tak ústavný súd hodnotí aj prípis generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 212/08-7 zo 6. mája 2008, ktorým sťažovateľovi oznámila, že „po oboznámení sa s obsahom Vášho pôvodného ako aj opakovaného podnetu ako aj spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19 Cb 192/2004 neboli zistené   dôvody   na   podanie   mimoriadneho   dovolania...“, pričom   zároveň   uviedla,   že „opakovaný   podnet   bol   doručený...   po   uplynutí   zákonnej   lehoty   na   prípadné   podanie mimoriadneho dovolania“, a zdôraznila, že „S poukazom na túto skutočnosť vo veci nie je možné ďalej konať“. Sťažovateľ bol tiež poučený, že „ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor... len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti“. Z uvedeného spisu tiež podľa zistení ústavného súdu vyplýva, že ďalšie podania sťažovateľa (opakované podnety) z 15. mája 2008, 21. mája 2008, 21. júla 2008 a 12. januára 2009 neobsahujú nové skutočnosti,   a   navyše   ich   ústavný   súd   hodnotí   ako   značne   nezrozumiteľné a nekvalifikované.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34 ods.   2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,   osoby   dotknutej   rozhodnutím   súdu   alebo osoby   poškodenej   rozhodnutím   súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa   §   243g   OSP   mimoriadne   dovolanie   podáva   generálny   prokurátor   na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Ústavný súd v súvislosti s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi   inštitút   mimoriadneho   dovolania   považoval   za   potrebné   tiež   poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,   ktorého   využitie   ako   procesného   inštitútu   patrí   výlučne   generálnemu prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká   právo   na   jeho   prijatie,   resp.   akceptovanie,   a teda   generálny   prokurátor   nemá povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej   úvahe   generálneho   prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna   ochrana   (napr.   I.   ÚS   19/01,   II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní spisu generálnej prokuratúry dospel k záveru, že medzi postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaných podnetov sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 212/08 a jeho základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že by mohli byť tieto sťažovateľom označené práva   postupom   generálnej   prokuratúry   porušené.   Na   základe   toho   ústavný   súd   po predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009