znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 189/05-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6. septembra 2005 v senáte   zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Juraja   Babjaka   a   Jána Lubyho prerokoval sťažnosť E., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., vo veci namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 288/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. 18 Cb 288/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. E., s. r. o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e   p o v i n n ý   uhradiť E., s. r. o., trovy konania v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. R. B., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   uznesením Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. IV. ÚS 189/05-15 zo 4. júla 2005 prijal na ďalšie konanie sťažnosť E., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 288/98.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 8. augusta 2005 k priebehu konania okrem iného uviedol:

„Pod sp. zn. 18 Cb 288/98 sa viedlo konanie pôvodného žalobcu S. s., a. s. so sídlom v B. proti žalovaným v 1. rade R. s. r. o. v likvidácii, P., v 2. rade M., spoločnosť s ručením obmedzeným, P., v 3. rade E., spol. s r. o. v likvidácii, P., o zaplatenie 1.099.223,90 Sk s príslušenstvom, na základe žaloby podanej na Krajský súd v Prešove dňa 31. 3. 1998. Dňa   22. 4. 1998   bola   vec   postúpená   tunajšiemu   súdu,   ako   súdu   vecne   a   miestne príslušnému.

Dňa 24. 6. 1998 bol zaplatený súdny poplatok za návrh.

Dňa 31. 7. 1998 bol žalobcom doplnený návrh a boli zabezpečované listinné dôkazy. Dňa 4. 5. 1999 bolo doručené stanovisko žalovaného v 2. rade k návrhu na začatie konania. Súčasne bolo potrebné zabezpečiť spis z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Dňa 5. 10. 2001 - pojednávanie odročené pre nevykázanie doručeniek u žalovaného v 1. rade a ospravedlnenia žalovaného v 2. rade.

Dňa 9. 11. 2001 - odročené pojednávanie pre neúčasť žalovaných v 1. a 2. rade. Dňa 18. 12. 2001 - pojednávanie odročené pre neúčasť účastníkov. Dňa 25. 1. 2002 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Po podaní odvolania bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove. Dňa 2. 4. 2004 (pozn.: správne 2. 3. 2003) bol podaný návrh na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalobcu na Krajský súd v Prešove.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. 5. 2003 bol zrušený rozsudok súdu I. stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa   3. 11. 2003   bola   uznesením,   č. k.   18 Cb 288/98-539   pripustená   zámena účastníkov na strane žalobcu.

Dňa 25. 11. 2003 bolo proti uzneseniu žalovaným v 2. rade podané odvolanie a vec bola predložená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní. Zároveň bol zrušený termín pojednávania nariadený na deň 12. 12. 2003.

Dňa   23. 4. 2004   bol   spis   vrátený   Okresnému   súdu   v   Prešove   ako   predčasne predložený,   na   zabezpečenie   notárskej   zápisnice   preukazujúcej   postúpenie   pohľadávky spoločnosti G., a. s. B.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 4. 2005, č. k. 5 Cob 31/04-557 bolo odmietnuté odvolanie žalovaného v 2. rade.

Uznesením zo dňa 18. 5. 2005, č. k. 18 Cb 288/98-564 bolo konanie zastavená podľa § 107 ods. 4 O. s. p. na základe výmazu žalovaných v 1. - 3. rade ex offo z obchodného registra.

V predmetnej veci spôsobovali prieťahy v konaní žalovaní, najmä žalovaný v 2. rade a   to   nepreberaním   písomností   zo   súdu,   neúčasťou   na   pojednávaní,   ako   aj   podávaním odvolaní proti všetkým procesným rozhodnutiam súdu.

Predmet   konania   nebol   právne   zložitý,   skutkové   zložitosti   vznikali   po   postúpení pohľadávky   pri   preskúmavaní   aktívnej   legitimácie,   ako   aj   pri   zabezpečovaní   listinných dôkazov,   najmä   spisu   totožných   účastníkov   z   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici,   pri zisťovaní   prekážok   konania,   čo   spôsobilo   prieťahy   zavinené   účastníkmi   konania.   Vec sa však vybavovala priebežne.“

Obdobné procesné úkony zistil i ústavný súd z obsahu súdneho spisu. Okrem toho ústavný súd zistil, že v konaní pred okresným súdom boli vykonané i nasledované úkony:Dňa 21. mája 1998 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa   17. júla 1998   okresný   súd   vyzval   žalobcu   na   zaslanie   ďalšieho   rovnopisu návrhu.

Dňa   31. marca 1999   okresný   súd   zaslal   žalobu   na   vyjadrenie   žalovaným v 1. až 3. rade.

Dňa 3. augusta a urgenciou 13. októbra 1999 okresný súd vyžiadal z obchodného registra aktuálny výpis ohľadne žalovaného v 3. rade, podľa ktorého 31. marca 1998 vstúpil žalovaný do likvidácie. Dňa 5. februára 1999 opätovne okresný súd vyžiadal z obchodného registra výpis ohľadne žalovaného v 3. rade.

Dňa   16. augusta 1999   okresný   súd   druhýkrát   zaslal   žalovanému   v   3. rade   žalobu na vyjadrenie. Žaloba mu bola doručená 24. novembra 1999 prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru P. (ďalej len „obvodné oddelenie“).

Dňa 24. septembra 1999 žalobca oznámil okresnému súdu zmenu svojho označenia.

Dňa 20. októbra, resp. 20. novembra 2000 vyžiadal okresný súd z Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) súvisiaci spis sp. zn. 1 Cb 577/98.

V dobe   od   23. februára   do   júna   2001   okresný   súd   žiadal   viackrát   krajský   súd o zapožičanie predmetného spisu, ktorý mu bol zaslaný 22. júna 2001.

Dňa   7. mája 2002   právny   zástupca   žalovaného   v   2. rade   podal   proti   rozsudku odvolanie a požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 31. mája 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného na predloženie dokladov k jeho žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a 20. júna 2002 bolo okresnému   súdu   doručené   jeho   stanovisko.   Súčasne   bolo   doručené   vyjadrenie   žalobcu k odvolaniu žalovaného v 2. rade.

Dňa 3. júla 2002 okresný súd nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 11. septembra 2002 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 18. mája 2005   bolo konanie zastavené uznesením   sp.   zn. 5 Cob 31/04,   ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2005.

Právny zástupca sťažovateľky nevyužil možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde”)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa   s ich   vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu   okresného súdu sp. zn. 18 Cb 288/98 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...”.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (napr. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03   a   II. ÚS 66/03),   v   súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty je podstatou,   účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo iného   štátneho orgánu. Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02 a IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ústavný   súd   pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   okresného   súdu   podľa   troch označených základných kritérií dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania je nárok na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu neplnenia   úverovej   zmluvy.   Vec   nie   je   možné   hodnotiť   ako   právne   zložitú.   Ide o problematiku, ktorá je upravená predovšetkým príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.   Aplikácia   týchto   predpisov   je   ustálená   aj   v pomerne   rozsiahlej   judikatúre všeobecných   súdov.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   súdneho   spisu   v okolnostiach   prípadu dospel   k záveru,   že   v   danom   prípade   nešlo   o takú   vec,   v ktorej   by   prípadné   zbytočné prieťahy v konaní boli ovplyvnené skutkovou zložitosťou veci, aj keď čiastočne pripustil určitú   skutkovú   zložitosť   veci   po   postúpení   pohľadávky   žalobcu   na   sťažovateľa   pri preskúmavaní aktívnej legitimácie účastníka. Z tohto dôvodu hodnotil ako skutkovo zložitú vec aj predseda okresného súdu. Ústavný súd však konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku tohto konania.

2. Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľka (zastúpená právnym zástupcom) podstatne neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania. Ani okresný súd nemal námietky voči správaniu sťažovateľky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Prvoradou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je organizovať procesný   postup   v   súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť je konkretizovaná najmä v § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a v § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitom období zbytočné   prieťahy   a   v   určitom   období   bolo   jeho   konanie   málo   efektívne,   ako aj nesústredené.

Ústavný súd zistil, že k zbytočným prieťahom došlo najmä nečinnosťou okresného súdu v období od novembra 1999, keď okresný súd doručil prostredníctvom obvodného oddelenia   žalovanému   v   3. rade   žalobu   na   vyjadrenie,   do 5. októbra 2001,   keď   odročil pojednávanie   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania   (nečinnosť   22   mesiacov).   V tomto období okresný súd síce vykonal niekoľko jednoduchých úkonov, trikrát požiadal o výpis z obchodného registra a niekoľkokrát požiadal o predloženie súvisiaceho spisu z krajského súdu. I keď 25. januára 2002 vyhlásil rozsudok, jeho rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Okresný   súd   18. mája 2005   konanie   vo   veci   zastavil   (hoci   dôvod   na   zastavenie konania   už   poznal 15. októbra 2004).   Rozhodnutie   o zastavení   konania   nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2005. V tomto uznesení ako žalobcu označil S. s., a. s., so sídlom v B., odštepný závod S. s., a. s., K., napriek tomu, že uznesením sp. zn. 18 Cb 288/98 z 3. novembra 2003 pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že „S. s., a. s., K.“, z konania vystúpi a na jej miesto nastúpi E., s. r. o., so sídlom K.

Z   uvedených   dôvodov   nemožno   zohľadniť   názor   okresného   súdu   vyslovený vo vyjadrení k sťažnosti, že „... vec sa vybavovala priebežne.“

Vychádzajúc   z týchto   skutkových   poznatkov   a právneho   hodnotenia   ústavný   súd dospel k záveru, že vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 18 Cb 288/98 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu   porušil   svojou nečinnosťou, vo veci konal.

Keďže   konanie   pred   okresným   súdom   bolo   28. júna 2005   po   podaní   sťažnosti ústavnému   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   vo   svojom   rozhodnutí   neuložil okresnému súdu povinnosť vo veci konať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označeného základného práva finančné zadosťučinenie   vo   výške   100   000   Sk.   Žiadosť   odôvodnila „vysokou   mierou   právnej neistoty.   Dĺžka   konania   bez   konečného   rozhodnutia   odôvodňuje   obavu   sťažovateľky, že ak aj   po   tak   dlhej   dobe   od   začiatku   konania   dôjde   k skončeniu   konania   pred prvostupňovým súdom, bude výkon rozhodnutia ohrozený“.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, berúc však do úvahy postavenie sťažovateľky v tomto konaní pred okresným súdom v čase podania sťažnosti   ústavnému   súdu,   považoval   priznanie   sumy   20 000 Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd priznal podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažovateľke sumu 5 302 Sk   z   dôvodu   jej   vzniknutých   trov   právneho   zastúpenia   pred ústavným   súdom advokátom JUDr. R. B. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej služby priznal vo výške 2 501 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej služby   bola   nominálna   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom   polroku   2004   vo   výške   15 008 Sk   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   vyhlášky   č.   279/2005   Z.   z.   Ústavný   súd   priznal   právnemu zástupcovi sťažovateľky aj dvakrát náhradu režijného paušálu za každý úkon po 150 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2005