znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 189/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť maloletého A. Č., zastúpeného zákonnou zástupkyňou S. Č., obaja bytom B., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B., vo veci porušenia jeho základného   občianskeho   práva   podľa   čl.   9   ods.   1,   2,   a 3   Dohovoru   o právach   dieťaťa rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. PPZ-95-1/CP-BA-II-ZP-2001   z 10. októbra   2001   v spojení   s rozhodnutím   Ministerstva   vnútra Slovenskej   republiky   č. PPZ-625/ÚHCP-CP-2001   z 27.   novembra   2001   a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 14/02 z 31. júla 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého A. Č.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2003 doručená   sťažnosť   maloletého   A.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   zákonnou zástupkyňou S. Č., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., ktorou namieta porušenie jeho základného občianskeho práva podľa čl. 9 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. PPZ-95-1/CP-BA-II-ZP-2001   z 10.   októbra   2001   v spojení   s   rozhodnutím   Ministerstva   vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-625/ÚHCP-CP-2001 z 27. novembra 2001 (ďalej aj „orgány Policajného   zboru   a ministerstva   vnútra“)   a rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sž 14/02 z 31. júla 2002.

Sťažovateľ sťažnosť odôvodňuje tým, že citovanými rozhodnutiami bol vyhostený jeho otec G. Č. z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz pobytu do októbra 2004, čím bol prerušený jeho styk s otcom, ktorý ho nemôže navštevovať. Konanie orgánov Policajného zboru a ministerstva vnútra považuje za porušenie čl. 9 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Týmto rozhodnutiam predchádzalo odsúdenie jeho otca pre trestný čin podľa § 201 písm. b) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený peňažný trest. Poukazuje na   to,   že   tieto   nesprávne   rozhodnutia   orgánov   Policajného   zboru   a ministerstva   vnútra nepriaznivo vplývajú na jeho duševný a telesný vývoj.

Na základe výzvy bolo ústavnému súdu 1. októbra 2003 doručené podanie právneho zástupcu   sťažovateľa,   v ktorom   uviedol,   že   rozhodnutia   policajných   orgánov   napadol i žalobou v správnom súdnictve, pričom najvyšší súd jeho žalobu zamietol. Preto navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, „že rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ č. PPZ-95-1/CP-BA-II-ZP-2001 zo dňa 10. 10. 2001 v spojení s rozhodnutím MV   SR   č.   PPZ-625/ÚHCP-CP-2001   zo   dňa   27.   11.   2001   a v spojení   s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 07. 2002 č. 6 Sž 14/02 bolo porušené základné občianske právo mal. A. Č. podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa na spojenie s otcom. Ústavný súd predmetné rozhodnutia ruší.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia“.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   zákonných   podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu, pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd vo veci zistil, že rozhodnutie odboru hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave č. PPZ-95-1/CP-BA-II-ZP-2001 z 10. októbra 2001 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-625/ÚHCP-CP-2001   z 27.   novembra   2001   nadobudlo   právoplatnosť   25.   februára   2002   a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sž 14/02 z 31. júla 2002 nadobudol právoplatnosť 16. septembra 2002.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí   vo   veci   samej   (25.   február   2002   a 16.   september   2002),   ktorými   mali   byť porušené základné práva sťažovateľa, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 6. jún 2003, je možné konštatovať, že lehota stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšou časťou návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáhal vydania dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalším uplatneným návrhom na zrušenie rozhodnutí orgánov Policajného zboru a ministerstva vnútra, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2003