znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 188/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. C., D., zastúpenej advokátom JUDr. M. Z., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Dunajská   Streda   vo veci vedenej   pod   sp. zn.   ČVS: ORP-1472/00-DS-2009   a postupom   Okresnej   prokuratúry Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 569/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. C. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2013 doručená sťažnosť V. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1472/00-DS-2009   a postupom   Okresnej   prokuratúry   Dunajská   Streda   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 569/2010.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že „06. 11. 2009 podala na Okresnej prokuratúre v Dunajskej Strede trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa §-u 158 Tr. zák.

Prípisom   Okresnej   prokuratúry   v   Dunajskej   Strede   č. k.   1 Pn 739/09-4   zo   dňa 19. 11. 2009   obdržala   oznámenie,   že   z   dôvodu   príslušnosti   trestné   oznámenie   bolo odstúpené Obvodnému oddeleniu PZ v Dunajskej Strede.

Okresné riaditeľstvo PZ, Obvodné oddelenie Dunajská Streda ČVS: ORP-1472/00- DS-09 dňa 23. 12. 2009 odmietlo podané trestné oznámenie vzhľadom k tomu, že nie je daný dôvod na začatie trestného stíhania.

Sťažovateľka   dňa   19. 01. 2009   v   zákonnej   lehote   proti   tomuto   uzneseniu   podala sťažnosť.

Vzhľadom k tomu, že Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede vo veci v primeranej lehote nerozhodla, dňa 11. 06. 2010 podala urgenciu vo veci sťažnosti.

Na   základe   podanej   urgencie,   Okresná   prokuratúra   Dunajská   Streda   pod   č. k. 1 Pn 739/09-7   dňa   30. 06. 2010   napadnuté   uznesenie   zrušila   a   vec   vrátila   Obvodnému oddeleniu na nové konanie a rozhodnutie.

Dňa 18. 08. 2010 zastúpenie poškodenej prevzal advokát JUDr.   M.   Z.,   D.,   ktorú skutočnosť oznámil policajnému orgánu a predložil plnú moc na zastupovanie.

Dňa 15. 10. 2010 OR PZ, Obvodné oddelenie Dunajská Streda opätovne vo veci rozhodlo, pričom trestné stíhanie zastavilo z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poškodená   cestou   svojho   právneho   zástupcu   dňa   25. 10. 2010   podala   vo   veci sťažnosť.

Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede pod č. k. 2 Pv 569/10-5 dňa 16. 11. 2010 opätovne uznesenie policajného orgánu zrušila a vec vrátila na nové konanie a rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že poškodená považovala priebeh trestného konania za zdĺhavý dňa 23. 02. 2011 podala na OR PZ Dunajská Streda, Obvodné oddelenie žiadosť o odstránenie prieťahov v trestnom konaní.

Vzhľadom k tomu, že táto jej žiadosť o odstránenie prieťahov nebola úspešná, svoju žiadosť o odstránenie prieťahov trestného konania postúpila dňa 14. 04. 2011 na Okresnú prokuratúru v Dunajskej Strede.

Okresná   prokuratúra   v   Dunajskej   Strede   až   dna   12. 07. 2011   upovedomila poškodenú, že vo veci zistila nečinnosť policajta a teda sťažnosť o odstránenie prieťahov bola dôvodná.

Policajný orgán dňa 21. 09. 2011 uskutočnil opätovne ukončenie vyšetrovania. Obvodné oddelenie PZ Dunajská Streda uznesením zo dňa 22. 09. 2011 opätovne zastavilo trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Proti   tomuto   uzneseniu   poškodená   cestou   svojho   právneho   zástupcu   v   zákonnej lehote dňa 03. 10. 2011 podala sťažnosť.

Dňa 14. 10. 2011 cestou svojho právneho zástupcu poškodená predložila okresnej prokuratúre ďalšie dôkazy.

Uznesením Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede č. k. 2 Pv 569/10-18 zo dňa 20. 10. 2011 opätovne bolo vyhovené sťažnosti poškodenej a uznesenie policajného orgánu bolo zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.

Obvodné   oddelenie   PZ   Dunajská   Streda   opätovne   dňa   20. 01. 2012   vydalo uznesenie, na základe ktorého zastavilo trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, pričom už z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že sa trestné stíhanie pre prečin ublíženia   na zdraví   podľa   §-u   158   Tr.   zák.   z   dôvodu   §-u   87   ods. 1   písm.   e/   Tr.   por. premlčalo,

Poškodená opätovne cestou svojho právneho zástupcu dňa 03. 02. 2012 podala proti tomuto uzneseniu sťažnosť.

Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede až po 10 mesiacoch dňa 10. 12. 2012 pod č. k. 2 Pv 569/10-24 opätovne predmetné uznesenie zrušila a prikázala vo veci policajnému orgánu opätovne konať.

Dňa   23. 01. 2013   policajný   orgán   vo   veci   pribral   nového   súdneho   znalca na vyhotovenie znaleckého posudku.“.

Sťažovateľka   vyslovila   názor,   že   postupom   okresného   riaditeľstva   a postupom okresnej prokuratúry v uvedenom trestnom konaní dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby nálezom takto rozhodol:

„1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dunajská Streda v zastúpení Krajským riaditeľstvom   Policajného   zboru   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   ČVS: ORP- 1472/00-DS-2009, Okresná prokuratúra Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 569/10   porušili   základné   právo   V. C.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov   zaručených   v   čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR   a   právo   na   prejednanie   jej   veci v primeranej   lehote   zaručené   v   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.

2. V. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- €, ktoré je Okresné riaditeľstvo PZ Dunajská Streda v zastúpení Krajským riaditeľstvom PZ Trnava povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. V. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- €, ktoré je Okresná   prokuratúra   Dunajská   Streda   povinná   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. V. C. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene môže ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v trestnom konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-1472/00-DS-2009   a postupom   dozorujúcej   okresnej   prokuratúry   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 2 Pv 569/2010.

V tejto súvislosti ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že v danej trestnej veci nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.

Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   v   rozhodnutí   Krumpel a Krumpelová   v.   Slovensko   z   5.   júla   2005   (č. 56195/00)   uviedol,   že   poškodené   osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody   v trestnom konaní majú nárok požívať ochrany zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (napr. III. ÚS 189/06, III. ÚS 324/05).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré   možno   za   určitých   podmienok   považovať za   konanie   vo   veci   poškodeného   (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona č. 650/2005 Z. z.) účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným   činom,   je tiež   oprávnený   navrhnúť,   aby súd   v   odsudzujúcom   rozsudku   uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia   judikatúra   ústavného   súdu   (napr.   I. ÚS 212/07,   III. ÚS 109/06, III. ÚS 254/2010) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06, III. ÚS 508/2012). Až vznesenie obvinenia je podľa právneho názoru   ústavného   súdu   tým   momentom,   ktorý   dáva   poškodenému   v trestnom   konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a   teda   z   neho   robí   „vec“,   na prerokovanie   ktorej   bez   zbytočných   prieťahov   má   nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Vychádzajúc z už citovanej judikatúry, ako aj z okolností daného prípadu ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľa okresného riaditeľstva a postupom okresnej prokuratúry v tejto trestnej veci, sťažnosť je potrebné kvalifikovať ako zjavne neopodstatnenú. Ide totiž o prípad trestného konania   proti   neznámemu   páchateľovi,   kde   si   sťažovateľka   v   súčasnom   štádiu   nemôže uplatniť svoj nárok na náhradu škody ako poškodená voči obvinenému, a tak z hľadiska prípadných prieťahov v konaní sa dožadovať záruk vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako aj z čl. 48 ods. 2 ústavy).

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, ktoré v nej uplatnila.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013