znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 188/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. augusta 2007 o sťažnosti   J.   M.,   V.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   bližšie   neoznačených   práv rozsudkom   Okresného   súdu   Nitra   sp.   zn.   17   C   162/99   z 5.   mája   2004   a rozsudkom Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn. 6   Co   221/2005   z 24.   januára   2006   a o jeho   žiadosti o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť J. M. o d m i e t a.

2. Žiadosti J. M. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. mája 2007 doručené podanie J. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom žiada „o preskúmanie sporu s mojim bývalým zamestnávateľom Štátne lesy, Palárikovo. Nakoľko mám priznanú chorobu z povolania,   ktorú   mi   okresný   a krajský   súd   nechcú   priznať“. Z obsahu   podania a z predložených príloh ústavný súd usúdil, že zámerom sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti porušeniu jeho bližšie neoznačených základných   práv   a slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“) sp. zn. 17 C 162/99 z 5. mája 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 221/2005 z 24. januára 2006.

Keďže   sťažnosť   v predloženom   znení   neobsahovala   náležitosti   kvalifikovanej sťažnosti podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vo výzve z 28. mája 2007 poučil sťažovateľa, aké náležitosti má obsahovať a vyzval ho, aby v lehote 10 dní od doručenia svoju sťažnosť doplnil. Zároveň ho upozornil, že ak v určenej lehote svoju sťažnosť nedoplní, môže to spôsobiť jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ reagoval na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 12. júna 2007, v ktorom   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom s poukazom na to, že „sám bez právnej pomoci neviem opraviť a doplniť moje podanie a taktiež si neviem nájsť advokáta na zastupovanie pred Ústavným súdom v Košiciach“. Sťažovateľ k žiadosti priložil riadne vyplnené a potvrdené tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a na ustanovenie zástupcu v právnej veci“.

Ústavný súd v liste z 13. júna 2007 upozornil, že úlohou žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom je aj preukázať, že v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a preto ho vyzval, aby túto skutočnosť preukázal, keďže vo vzťahu k namietaným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu existujú dôvody na odmietnutie jeho sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Sťažovateľ zareagoval na list ústavného súdu podaním doručeným 22. júna 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „Čo sa týkalo uplinulej lehoty, všetko viedol môj obhajca Judr.   S.   Keby   sa   to   mala   brať   ako   uplinulá   lehota,   by   to   vypadalo   tak,   že   to   mojim obhajcom vyhovuje.

Môj   advokát   sa   o Ústavnom   súde   ani   nezmienil.   O tomto   súde   som   sa   dozvedel z televízie, tak som sa rozhodol obrátiť sa na Vás, aby ste môj prípad spravodlivo preverili, lebo u nitrianskych súdov veľa spravodlivosti nebolo.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   ani   po doplneniach   neobsahuje   všetky   náležitosti   predpísané   zákonom,   a to   napriek   tomu,   že sťažovateľa poučil, aké náležitosti má obsahovať, a vyzval ho, aby chýbajúce náležitosti v určenej lehote odstránil s upozornením, že v opačnom prípade môže byť jeho sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zároveň ústavný súd konštatoval, že vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu sp. zn. 17 C 162/99 z 5. mája 2004 a rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 221/2005 z 24. januára 2006 bola sťažnosť podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. oneskorene, pričom v danom prípade ide o lehotu, ktorej zmeškanie ústavný súd nemôže odpustiť.

Na   základe   toho   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí a z dôvodu, že bola podaná oneskorene (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a s § 138 Občianskeho súdneho poriadku   môže   ústavný   súd   ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   právneho zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej   pomery   a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd konštatoval, že sťažovateľove osobné, majetkové a zárobkové pomery síce odôvodňujú, aby mu bol ustanovený právny zástupca na konanie pred ústavným súdom, ale z obsahu jeho sťažnosti a k nej predložených príloh vyplýva, že v jeho prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti,   keďže   sa   domáha   ochrany   svojich   bližšie neurčených základných práv a slobôd vo vzťahu k označenému rozsudku okresného súdu a krajského súdu, pričom jeho sťažnosť bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. bola podaná oneskorene.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho zástupcu nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. augusta 2007