znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 187/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. M. P., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 135/08 z 28. júla 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra 2008 telefaxom a 1. októbra 2008 osobne doručená sťažnosť PhDr. M. P., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   v spojení   s čl.   16   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. IV/1 GPt 135/08 z 28. júla 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla tieto podstatné skutočnosti:«Dňa 4. 12. 2003 bolo uznesením OO PZ Prešov – sever sp. zn. ČVS: ORP-1145/PP- 2-2003 začaté trestné stíhanie za trestný čin násilie proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 TZ na tom skutkovom základe, že sťažovateľka bola v čase určenom v uznesení napadnutá svojim manželom, ktorý ju začal škrtiť takou intenzitou, že mala pocit, že sa udusí. Z uznesenia ďalej vyplýva, že sťažovateľka bola vystavená takýmto útokom už v minulosti v priebehu posledných 5 rokov,   má so svojím manželom neustále problémy, fyzicky ju napadol tak, že musela vyhľadať lekárske ošetrenie, a tiež, že sa jej v poslednej dobe vyhráža, že ju zabije, čím u sťažovateľky vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Dňa 12. 3. 2004 bol spisový materiál postúpený OO PZ Prešov – sever ÚJaKP, OR PZ   v Prešove   z dôvodu,   že   v danom   prípade   ide   s vysokou   pravdepodobnosťou o dlhotrvajúce fyzické, psychické a ekonomické týranie s približne začiatkom od roku 1988 a preto je v predmetnej veci podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) TZ.

Uznesením OR PZ, ÚJaKP Prešov sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-2004 Mo zo dňa   28.   5.   2004   bolo   začaté   trestné   stíhanie   vo   veci   týrania   blízkej   a zverenej   osoby vzhľadom na to, že sťažovateľka bola od roku 1999 až do vydania uznesenia vystavovaná psychickému a fyzickému násiliu zo strany svojho manžela.

Uznesením OR PZ, ÚJaKP Prešov sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-04 Mo zo dňa 11. 10. 2004 bolo trestné stíhanie za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby postúpené Obvodnému   úradu   v Prešove,   lebo   výsledky   prípravného   konania   ukazujú,   že   nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť posúdený ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť sťažovateľka zo dňa 15. 10. 2004. Listom   označeným   ako   „odloženie   veci“   OÚ   v Prešove,   odbor   všeob.   vnútornej správy č. PR-14131/2004-1718 zo dňa 20. 12. 2004 odložil vec, ktorá mu bola postúpená z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zaniká.

Proti tomu podala sťažnosť sťažovateľka zo dňa 28. 1. 2005.

Uznesením Okresná prokuratúra v Prešove sp. zn. 2 Pv 2068/04 zo dňa 8. 11. 2004 rozhodla prokurátorka OP v Prešove o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky proti rozhodnutiu o postúpení veci.

Sťažovateľka podala 28. 1. 2005 na Generálnu prokuratúru SR podnet týkajúci sa predmetnej veci.

Upovedomením GP SR sp. zn. IV/1 GPt 98/05-7 zo dňa 15. 2. 2005 bola sťažovateľka upovedomená o odstúpení jej podania KP v Prešove na ďalšie konanie.

Oznámením sp. zn. 1 KPt 530/04-38 zo dňa 30. 3. 2005 KP v Prešove upovedomila sťažovateľku o tom, že jej podanie bolo kvalifikované ako dôvodné a preto bude opätovne vydané rozhodnutie o začatí trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 TZ.

Ústavný   súd   SR   uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   135/05   zo   dňa   11.   5.   2005   odmietol sťažnosť   sťažovateľky   podanú   dňa   14.   2.   2005   pre   nedostatok   právomoci   ÚS   SR. Z odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   vyplýva,   že   toto   svoje   rozhodnutie   založil   ÚS   SR   na skutočnosti,   že   sťažovateľkin   podnet   vyššie   uvedený   bol   vyhodnotený   ako   dôvodný   KP v Prešove.

OR PZ, ÚJaKP Prešov uznesením sp. zn. ČVS: ORP-326/1-OVK-PO-2005 zo dňa 19. 4. 2005 začal trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) TZ.

ÚJaKP, OR PZ uznesením sp. zn. ČVS: ORP-326/1-OVK-PO-2005 zo dňa 14. 6. 2005 pribral do konania znalca PhDr. Ľ. B.

Dňa 13. 7. 2005 podala sťažovateľka podanie – doplnenie nových skutočností do vyšetrovacieho spisu.

Sťažnosťou zo dňa 1. 9. 2005 sťažovateľka namietala ustanovenie znalkyne PhDr. P. Sťažovateľka predložila lekársku správu z psychologického vyšetrenia PhDr. Ľ. Z. zo dňa 15. 11. 2005.

Vyšetrovateľ OR PZ, ÚJaKP uznesením zo dňa 26. 11. 2005 sp. zn. ORP-326/1- OVK-PO-2005 zastavil trestné stíhanie vedené proti manželovi sťažovateľky.

Krajská prokuratúra v Prešove uznesením sp. zn. 1 KPt 530/04-86 zo dňa 3. 2. 2006 zrušila uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, ÚJaKP zo dňa 26. 11. 2005.

OR PZ, ÚJaKP Prešov uznesením sp. zn. ČVS: ORP-326/1-OVK-PO-2005 zo dňa 21. 3. 2006 nebol vyšetrovateľ PZ vylúčený z vykonávania úkonov vo veci.

KR PZ, ÚJaKP Prešov uznesením sp. zn. Č. p.: KRP-550/JKP-2006 zo dňa 23. 5. 2006 zamietlo sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu o nevylúčení vyšetrovateľa PZ. Okresná   prokuratúra   v Prešove   podala   dňa   31.   7.   2006   na   bývalého   manžela sťažovateľky obžalobu sp. zn. 1 Pv 546/05 zo dňa 24. 7. 2006 pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 TZ a § 221 TZ na tom skutkovom základe, že dňa 26. 5. 2002 v Prešove v spoločnom byte po predchádzajúcom nedorozumení so sťažovateľkou sa tejto okrem iného vyhrážal slovami „najradšej by som Ťa zabil“, čím u nej   vzbudil   obavu,   že   svoje   vyhrážky   uskutoční,   vzhľadom   na   jeho   predchádzajúce agresívne správanie a dňa 5. 11. 2003 o 6.30 hod. v Prešove, v ich spoločnom byte, po predchádzajúcej   hádke   so   sťažovateľkou   túto   fyzicky   napadol   tak,   že   ju   chytil   pod   krk a škrtil, čím jej spôsobil pomliaždenie krku s podvrtnutím krčnej chrbtice, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia totožnú s práceneschopnosťou v trvaní od 5. 11. 2003 do 13. 11. 2003. Sťažovateľka podala sťažnosť zo dňa 3. 8. 2006 na postup vyšetrovateľa. Sťažovateľka   podala   sťažnosť   zo   dňa   3.   8.   2006   na   postup   vyšetrovateľa a dozorujúcu prokurátorku.

Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. 1 KPt 530/04-106 zo dňa 15. 8. 2006 potvrdila prijatie podnetu.

Okresná prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. 1 KPt 546/05-112 zo dňa 18. 8. 2006 potvrdila prijatie podnetu.

Obvinený F. P. podal odpor zo dňa 25. 8. 2006. Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. 1 KPt 530/04-106 zo dňa 13. 9. 2006   oznámila   sťažovateľke,   že   jej   podnet   zo   dňa   10.   8.   2006   je   neopodstatnený. V uvedenom liste okrem iného uviedla, že podanie obžaloby neznamená ukončenie trestného konania a teda aj právnej kvalifikácie konania obžalovaného. V konaní pred súdom môže dôjsť   k zmene   skutkových   zistení   odôvodňujúcich   aj   zmenu   právnej   kvalifikácie obžalovaného.

Okresný   súd   v Prešove   rozsudkom   sp.   zn.   1   T   72/06   zo   dňa   8.   12.   2006   uznal bývalého manžela sťažovateľky za vinného z trestného činu podľa § 197 TZ účinného do 31. 12. 2005 a trestného činu podľa § 197a TZ účinného do 31. 12. 2005.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5 To 13/07-323 zo dňa 5. 9. 2007 zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka   podala   námietku   predpojatosti   zo   dňa   2.   1.   2008   na   Krajskej prokuratúre v Prešove.

Sťažovateľka podala podnet na preskúmanie postupu OP v Prešove zo dňa 11. 12. 2007. Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. 1 KPt 530/04-128 zo dňa 14. 12. 2007 potvrdila prijatie podnetu sťažovateľky zo dňa 11. 12. 2007.

Krajská prokuratúra v Prešove oznámením sp. zn. 1 KPt 530/04-134 zo dňa 29. 1. 2008 vybavila sťažnosť sťažovateľky zo dňa 14. 12. 2007 a 7. 1. 2008 tak, že ich posúdila ako výhrady k právnej kvalifikácii a postúpila preto sťažnosť sťažovateľky na Okresný súd v Prešove.

Sťažovateľka podala podnet na preskúmanie postupu OP v Prešove zo dňa 11. 1. 2008   na   Generálnu   prokuratúru   SR.   V tejto   sťažnosti   poukázala   na   to,   že   v priebehu prípravného   konania   predložila   lekárske   potvrdenia   o ošetrení   po   fyzickom   napadnutí, lekárske   potvrdenia   o niekoľkoročnom   liečení   jej   psychosomatických   problémov, nezaoberala sa svedeckou výpoveďou jej sestry, ani ďalšími skutočnosťami uvedenými v jej výpovedi, z ktorej vyplynulo, že konanie jej bývalého manžela malo dlhodobý charakter a neobmedzilo sa na jeden skutok. Poukázala na závery znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva,   že   trpí   posttraumatickou   stresovou   poruchou,   že   konanie   podozrivého   na   nej zanechalo v jej psychickom stave závažné negatívne následky, ktoré predstavujú rizikový faktor v ďalšom vývoji jej osobnosti, že bola u nej zistená protrahovaná depresívna reakcia ľahšieho   stupňa,   prejavy   neurotického   charakteru   mohli   parciálne   súvisieť   s týraním. Poukázala na to, že tieto závery sú obsiahnuté v znaleckých posudkoch PhDr. H., PhDr. B. a MUDr. M.

Generálna prokuratúra SR oznámením sp. zn. IV/1 GPt 98/05-14 zo dňa 31. 1. 2008 oznámila,   že   v tomto   štádiu   nemôže   preskúmavať   zákonnosť   postupu   podriadených prokurátorov.

Generálna prokuratúra SR oznámením sp. zn. IV/1 GPt 135/08-6 zo dňa 28. 7. 2008 oznámila sťažovateľke, že jej podnet, ako aj predchádzajúce podnety boli postúpené súdu z dôvodu,   že   za   súčasného   stavu   Generálna   prokuratúra   nemôže   preskúmavať   postup podriadených prokuratúr.»

Podľa názoru sťažovateľky generálna prokuratúra jej podnety „nevybavila v súlade so Zákonom o prokuratúre a s jej ustanoveniami vybavujúcimi vybavovanie podnetov, ale tieto odstupuje Okresnému súdu v Prešove dôvodiac, že tieto podnety sťažovateľky sú jej žiadosťou   o zmenu   právnej   kvalifikácie   konania   obžalovaného“. Pritom   podľa   tvrdenia sťažovateľky orgánom činným v trestnom konaní je nesporne známa skutočnosť, že trestný čin   týrania   blízkej   a zverenej   osoby   v okolnostiach   prípadu „je   pokračovacím   trestným činom, ktorý je spáchaný viacerými čiastkovými útokmi“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   vo   veci   jej sťažnosti rozhodol nálezom takto:

„Právo sťažovateľky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom nebyť podrobený krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa článku 16 ods. 2 Ústavy SR a v spojení   s právom   nebyť   podrobenému   neľudskému   a ponižujúcemu   zaobchádzaniu podľa článku 3 Dohovoru v spojení s právom na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16   ods.   1   Ústavy   SR   a na   rešpektovanie   súkromného   života   podľa   článku   8 Dohovoru   bolo   postupom Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   pri   vybavovaní podnetu   sťažovateľky zo   dňa 17.   8.   2008,   ktorého   výsledok bol   sťažovateľke   oznámený listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 135/08-6 zo dňa 28. 7. 2008, porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vracia   vec   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   16   ods.   1   ústavy   nedotknuteľnosť   osoby   a jej   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 16 ods. 2 ústavy a čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa   čl.   8   dohovoru   každý   má   právo   na   rešpektovanie   svojho   súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie (ods. 1). Štátny orgán nemôže do výkonu tohto   práva   zasahovať   okrem   prípadov,   keď   je   to   v súlade   so   zákonom   a nevyhnutné v demokratickej   spoločnosti   v záujme   národnej   bezpečnosti,   verejnej   bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných (ods. 2).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná judikatúra).

Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 16 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 3 a čl. 8 dohovoru oznámením generálnej prokuratúry sp. zn. IV/1 GPt 135/08 z 28. júla 2008, ku ktorému malo dôjsť tým, že generálna prokuratúra vo veci jej podnetu z 18. júla 2008 na preskúmanie   rozsudku   Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 1 T 72/06 z 8. decembra 2006 a jej žiadosti, aby predmetom trestného konania bol celý oznámený   skutok,   ktorý   je   trestným   činom   týrania   blízkej   a zverenej   osoby,   a   nie   iba čiastkový   útok   jej   bývalého   manžela   (ďalej   len   „obžalovaný“)   z   5.   novembra   2003 a čiastková vyhrážka zabitím, nekonala v súlade so zákonom.

Z čl. 46 ods. 1 ústavy okrem iného vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným   postupom   aj   trestnoprávnej   ochrany   svojho   konkrétneho   práva   u orgánov činných v trestnom konaní (obdobne napr. III. ÚS 45/03), t. j. vrátane orgánov prokuratúry.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty   bezprostredne   nadriadený   prokurátor   (§   53   ods.   1).   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia   prokurátor   upovedomí   podávateľa podnetu   v lehote   ustanovenej   v odseku   1 o spôsobe   vybavenia   podnetu.   V rovnakej   lehote   upovedomí   podávateľa   podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonania je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Podľa § 230 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru   postupom   generálnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. IV/1 GPt 135/08 pri vybavovaní jej opakovaného podnetu z 18. júla 2008, ústavný súd zo sťažnosti   a k nej   priložených   príloh   zistil,   že   generálna   prokuratúra   prípisom č. k. IV/1 GPt 135/08-6 z 28. júla 2008 sťažovateľke oznámila, že „Váš podnet z 18. 7. 2008 som dnešného dňa z dôvodu príslušnosti odstúpila Okresnému súdu v Prešove, pretože podľa obsahu možno podnet považovať za žiadosť, aby súd konanie obžalovaného F. P. kvalifikoval ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona“.

Generálna   prokuratúra   predmetným   oznámením   tak   reagovala   na   podnet sťažovateľky, pričom v ďalšom uviedla, že „Váš ostatný podnet ako aj predchádzajúce podnety   boli   odstúpené   súdu   z dôvodu,   že   za   súčasného   stavu   konania   Generálna prokuratúra SR nemôže preskúmavať zákonnosť postupu podriadených prokurátorov. V tomto   štádiu   konania   je   príslušný   konať   vo   veci   súd.   V prípade,   že   po právoplatnosti   rozsudku   nebudete   spokojná   s výrokmi   súdu   a budete   ich   považovať   za nezákonné, budete mať právo opäť podať podnet na Generálnu prokuratúru SR a domáhať sa preskúmania zákonnosti rozsudku.

O tomto ste boli vyrozumená našimi listami sp. zn. IV/1 GPt 98/05 z 31. 1. 2008 a IV/1 GPt 135/08 z 20. 3. 2008.“.

Sťažovateľka svoje tvrdenie o odopretí jej práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom   svojho   práva   na   generálnej   prokuratúre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. IV/1 GPt 135/08 vyvodzuje výlučne z nespokojnosti s vyhodnotením dôkazov a z výhrad k právnej   kvalifikácii   konania   obžalovaného,   ktoré   je   predmetom   trestného   konania v súčasnosti vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 T 72/06.

Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku prislúcha nielen orgánom činným v trestnom konaní (vyšetrovateľovi a prokurátorovi), ale aj súdu. Ústavný súd zistil, že v súčasnej dobe sa daná trestná vec nachádza na okresnom súde   potom,   ako   odvolací   Krajský   súd   v Prešove   uznesením   sp.   zn.   5   To   13/07 z 5. septembra 2007 na základe odvolania obžalovaného zrušil rozsudok okresného súdu z 8. decembra 2006, ktorým bol bývalý manžel sťažovateľky uznaný za vinného z trestného činu podľa § 197 a § 197a Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, a vec vrátil tomuto prvostupňovému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Okresný súd v uvedenej trestnej veci (na podklade obžaloby podanej 24. júla 2006) dosiaľ nerozhodol.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že ak generálna prokuratúra za súčasného stavu   konania   (trestné   konanie,   v ktorom   sťažovateľka   vystupuje   ako   poškodená,   stále prebieha   na   súde   prvého   stupňa)   z dôvodu   príslušnosti   odstúpila   vec   sťažovateľky okresnému súdu a tento svoj postup odôvodnila a sťažovateľku o ňom vyrozumela, takýto postup v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre a Trestného poriadku nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 16 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 3 a čl. 8 dohovoru. Tento príčinný   vzťah   totiž   nemôže   založiť   sama   osebe   skutočnosť,   že   prokuratúra   podnetu podanému   podľa   zákona   o prokuratúre   nevyhovie   podľa   predstáv   podávateľa   podnetu (I. ÚS 38/02).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľky rozhodol   podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí pre zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   nad   rámec   uvedeného   odôvodnenia   v súvislosti   s napadnutým oznámením   generálnej   prokuratúry   poznamenáva,   že   ústavné   súdnictvo   je   vybudované predovšetkým   na   zásade   preskúmavania   právoplatne   skončených   vecí.   V danej   veci nepovažoval za potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľky, pretože aj v prípade   opodstatnenosti   jej   tvrdení   existujú   možnosti   nápravy   v ďalšom   priebehu trestného konania.

Pokiaľ   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (napr.   III.   ÚS   207/04, I. ÚS 127/05).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd ďalej poznamenáva, že trestné konanie od svojho   začiatku   až   po   jeho   skončenie   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré nebolo odstránené v jeho priebehu (napr.   III.   ÚS   3/02,   III.   ÚS   18/04,   III.   ÚS   64/04,   III.   ÚS   75/05,   IV.   ÚS   76/05, IV. ÚS 51/08).

Je nesporné, že tak okresný súd príslušný konať v označenej trestnej veci, ako aj odvolací   súd   v prípade   podania   odvolania   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou,   v právomoci ktorých   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj   právnych   okolností   daného prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľka uplatnením svojich práv poškodenej   v priebehu   trestného   konania   vedeného   proti   obžalovanému   má   možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd pred všeobecnými súdmi.   Z tohto   dôvodu   námietky   sťažovateľky   týkajúce   sa   porušenia   jej   práv   treba v kontexte uvedeného považovať za predčasné a ústavný súd jej sťažnosť odmietol aj pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009