znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 186/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 a sp. zn. 35 Cb/3/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M. s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2012   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“, v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn. 30 Cb/27/2011 a sp. zn. 35 Cb/3/2011.

Sťažovateľka okrem iného uviedla, že „Táto sťažnosť smeruje proti dvom konaniam pred   Okresným   súdom   Bratislava   I,   vedenými   pod   samostatnými   spisovými   značkami (35 Cb 3/2011 a 30 Cb 27/2011). Tieto konania však spolu úzko súvisia, a pre lepší prehľad ich uvádzame samostatne.

Dňa   10.   1.   2011   bol   Okresnému   súdu   Bratislava   I   doručený   návrh   právneho zástupcu   spoločnosti   P.,   a. s.,   na   rozhodnutie   o   námietke   nedostatku   právomocí rozhodcovského súdu (sp. zn. 35 Cb 3/2011) podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom   konaní,   ktorý   podal   navrhovateľ   ešte   ako   žalovaný   v   tom   čase v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní.“.

Ďalej   sťažovateľka   poukázala   na   to,   že „V   návrhu   na   rozhodnutie   o   námietke o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (35 Cb 3/2011) navrhovateľ iba spochybňuje platnosť   rozhodcovskej   doložky   presne   tak,   ako   to   robí   v   samotnej   žalobe   o   zrušenie rozhodcovského rozsudku (30 Cb 27/2011).   Máme za to,   že týmto postupom sa žalobca snaží len o oddialenie vytýčenia pojednávania vo veci samej a takáto námietka je účelová a nedôvodná.

Vzhľadom na našu obavu, že by mohlo dôjsť k sťaženiu výkonu exekúcie (prechod aktivít spoločnosti P. na spoločnosť P..., a. s., ktorá je držiteľom licencie na podnikanie v energetike, predsedom predstavenstva oboch spoločností je Ing. P. B.), sme žiadali, aby súd námietku nedostatku právomocí rozhodcovského súdu (sp. zn. 35 Cb 3/2011) zamietol a čo najskôr vytýčil termín pojednávania vo veci žaloby žalobcu P., a. s., proti žalovanému M. s. r. o., o zrušenie rozhodcovského rozsudku (sp. zn. 30 Cb27/2011).

Do dnešného dňa v tejto veci súd nerozhodol, nebolo vytýčené pojednávanie, ani nás súd   neinformoval   o   ďalšom   postupe   alebo   nevyhnutnosti   vykonania   ďalších   úkonov, či už zo strany účastníkov konania alebo súdu.“.

Napokon sťažovateľka uviedla, že „Ako už bolo spomenuté vyššie, medzičasom podal navrhovateľ v tejto veci žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (sp. zn. 30 Cb 27/2011) zo dňa 31. 3. 2011 (doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 4. 4. 2011). Jej súčasťou bola   aj   žiadosť   o   odklad   vykonateľnosti   rozhodcovského   rozhodnutia,   ktorej   súd   bez náležitého odôvodnenia vyhovel.

Súd si v plnej miere osvojil tvrdenie žalobcu, že rozhodcovský rozsudok ohrozuje jeho   majetkové   práva   a   hospodárske   aktivity.   Sú   to   len   všeobecné   tvrdenia,   ktorých relevanciu navrhovateľ nijako nedokázal a môže ich na svoju účelovú obranu použiť každý podnikateľ. Navyše súd akoby si neuvedomoval, že predmetom rozhodcovského rozhodnutia bolo nezaplatenie   dlžnej   sumy   vo   výške   197.520,96   EUR   zo   strany   navrhovateľa za dodávku elektriny v dohodnutom množstve a dohodnutým spôsobom a škoda vo výške 309.358,80   EUR,   ktorá   vznikla   spoločnosti   M.   s. r. o.,   v   súvislosti   s   neprevzatím dojednaného objemu elektriny navrhovateľom. Subjekt, ktorý spôsobil porušenie záväzku neplnil riadne a včas dnes tvrdí, že riadne zaplatenie dlžnej sumy ohrozuje jeho majetkové práva. Pri tomto absurdnom tvrdení akoby by sa pozabudlo, že je to práve spoločnosť M. s. r. o., ktorej majetkové práva boli porušené a bola jej spôsobená škoda.

Vzhľadom   na   to,   že   súd   vo   veci   po   dlhší   čas   nič   nekonal,   na   základe   žiadosti o informáciu   o   stave   konania,   nám   bola   zo   strany   súdu   doručená   odpoveď   zo   dňa 12. 1. 2012, že v tejto je veci je potrebné uskutočniť prvotné procesné úkony.

Do dnešného dňa, teda ani po uplynutí 20 mesiacov od začatia konania, nebolo vytýčené pojednávanie v tejto veci.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava, tým, že v dôsledku svojej   nečinnosti   nekonal vo   veci č. k.   30 Cb 27/2011   a veci   č. k.   35 Cb 3/2011   porušil základné práva na súdnu a inú právnu ochranu spoločnosti M. s. r. o..., upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov upravené v § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I,   Záhradnícka   10,   812   44   Bratislava,   zakazuje pokračovať v porušovaní práva spoločnosti M. s. r. o..., na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky vysloveného v bode 1 výroku tohto rozhodnutia...“

Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a tiež úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide v prípade, ak ústavný súd dospeje k záveru, že namietaným   rozhodnutím   všeobecného   súdu   alebo   postupom,   ktorý   predchádzal   jeho vydaniu, nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným rozhodnutím   všeobecného   súdu   alebo   postupom,   ktorý   predchádzal   jeho   vydaniu, a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   30 Cb/27/2011 a sp. zn. 35 Cb/3/2011

Pokiaľ   ide   o   sťažnosť   v   časti,   v   ktorej   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom, ktorým sťažovateľka zdôvodňuje porušenie označeného základného práva, je celková nečinnosť okresného súdu v namietaných konaniach. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, tempo a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Aj podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, ibaže by namietané porušenie tohto základného   práva   dosahovalo   takú   intenzitu,   že   by   s   ohľadom   aj   na   ďalšie   konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07). V danom prípade však podľa názoru ústavného súdu, ako už bolo uvedené, o takýto prípad nejde.

Okresný   súd   sa   neodmietol   zaoberať   návrhmi,   pri   prerokovávaní   ktorých   má sťažovateľka   procesné   postavenie   odporcu.   Napriek   tomu,   že   v namietaných   konaniach nemožno vylúčiť zbytočné prieťahy, ich doterajší priebeh ani ich doterajšia dĺžka zatiaľ nesignalizujú   možnosť   prijatia   záveru,   že   v   danom   prípade   by   mohlo   ísť   o denegatio iustitiae.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   v   časti   namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb/27/2011

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   resp.   z   odpovede   podpredsedníčky   okresného   súdu z 20. novembra 2012 na sťažnosť právneho zástupcu sťažovateľky z 19. októbra 2012 zistil, že doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 bol po doručení návrhu okresnému súdu 4. apríla 2011 takýto:

„Dňa 20. 04. 2011 súd uznesením č. l. 65 návrh navrhovateľa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V-102/2010 zo dňa 25. 02. 2011.

Dňa 13. 05. 2011 bolo súdu doručené odvolanie odporcu voči uzneseniu súdu zo dňa 20. 04. 2011.

Dňa   17.   05.   2011   súd   zaslal   odvolanie   odporcu   na   vedomie   PZ (právnemu zástupcovi, pozn.) navrhovateľa.

Dňa 10. 06. 2011 súd predložil vec na Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd. Dňa 27. 07. 2011 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu. Dňa 21. 09. 2011 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd potvrdil uznesenie súdu zo dňa 20. 04. 2011 a dňa 21. 10. 2011 vrátil vec súdu na ďalší postup.

Dňa 14. 11. 2011 súd doručoval účastníkom uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 09. 2011.

Dňa 05. 03. 2012 bolo súdu doručené podanie odporcu – doplnenie dôkazov. Dňa 24. 05. 2012 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo veci samej.

Dňa 13. 06. 2012 bol na účet súdu zaplatený súdny poplatok za návrh vo veci samej. Dňa 09. 07. 2012 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu vo veci samej. Dňa 10. 07. 2012 bola súdu doručená žiadosť odporcu o vytýčenie pojednávania. Dňa 21. 09. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu vo veci samej. Dňa   05. 11. 2012   súd   požiadal   Rozhodcovský   súd   Slovenskej   obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. Rsp V-102/2010.“

Ústavný súd z informácie poskytnutej okresným súdom 20. marca 2013 ďalej zistil, že vyžiadaný súvisiaci spis Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory   v Bratislave   (ďalej   len   „rozhodcovský   súd“)   bol   okresnému   súdu   doručený 31. januára   2013   a okresný   súd   následne   13.   marca   2013   nariadil   termín   pojednávania na 27. máj 2013.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd na sťažnosť sťažovateľky z 19. októbra 2012 adresovanú   jeho   predsedníčke   náležite   zareagoval   a prijal   v primeranej   lehote   potrebné opatrenia   proti   nečinnosti   v namietanom   konaní.   Ako   už   bolo   uvedené,   v súčasnosti   je vo veci nariadený termín pojednávania na 27. máj 2013. Ústavný súd v nadväznosti na to konštatuje,   že   využitie   právneho   prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mala   sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“),   sa   v   okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, čo umožňuje ústavnému súdu vysloviť názor, že so zreteľom na stav konania vedeného pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 v čase predbežného   prerokovania   sťažnosti   je   sťažnosť   aj   v časti   namietajúcej   porušenie základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu v uvedenom konaní zjavne neopodstatnená.

Uvedený záver ústavného súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že namietané konanie, ktorého priebeh je v zásade plynulý, netrvá tak dlho, aby bolo relevantne možné v súvislosti s ním   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch.   S prihliadnutím   na   to,   že   súdny   spis   bol po podanom   odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 20.   apríla   2011   postúpený Krajskému súdu v Bratislave, kde sa nachádzal od 10. júna 2011 do 21. októbra 2011, predstavuje dĺžka konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 30 Cb/27/2011 necelých dvadsať   mesiacov,   čo   s poukazom   na   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu   (napr. IV. ÚS 343/04, IV. ÚS 311/09) odôvodňuje záver, že namietané konanie z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby to umožňovalo po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch. Vzhľadom na to je sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb/27/2011, aj z tohto dôvodu zjavne neopodstatnená.

3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Cb/3/2011

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd stabilne pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v   súvislosti   s   námietkou   zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní   je   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Zákon   o   súdoch   v   § 64   ods. 1   ustanovuje,   že   „Účelom   vybavovania   sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme a zabezpečí   vykonanie   opatrení   na   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav   zapríčinený   neprerokovaním   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý   mal   k dispozícii   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   ak   preukáže,   že   túto   podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo sťažnosti, z jej príloh a na okresnom súde ústavný súd zistil, že konanie vedené pod   sp. zn.   35 Cb/3/2011,   predmetom   ktorého   je   rozhodovanie   o námietke   nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, začalo 10. januára 2011.

Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 2261/2012 z 20. novembra 2012 na sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní podanú advokátom JUDr. J. V. okrem iného uviedla, že „Vás v súlade s ustanovením § 6 odsek 4 upovedomujem, že v uvedenej časti sa Vaša sťažnosť odkladá v zmysle ustanovenia § 6 odsek 1 písm. c) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach z dôvodu, že sťažnosť bola podaná inou osobou ako tou, ktorej sa týka, a k sťažnosti nie je priložené úradne osvedčené splnomocnenie na jej zastupovanie podľa ust.   § 5 odsek 9 zákona č. 9/2010 Z.   z. o sťažnostiach.   Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti   M.   s. r. o.,   vo   veci   sp. zn.   356 Cb/3/2011   nie   je   súčasťou   ani   spisového materiálu veci.“.

Ústavný   súd   na   okresnom   súde   zistil,   že   splnomocnenie   na   zastupovanie sťažovateľky v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 35 Cb/3/2011 JUDr. J. V. ani iným   právnym   zástupcom   sa   v súdnom   spise   nenachádzalo   a bolo   doň   založené až 12. marca 2013.

Ústavný   súd   vo   svojej   stabilizovanej   judikatúre   (napr.   IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Ústavný   súd   v   uvedenej   súvislosti   poukazuje   na   to,   že   za   relevantný   a   účinný prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať sťažnosť na prieťahy   uplatnenú   JUDr.   J.   V.,   pretože   v čase   jej   podania   nebola   doložená splnomocnením, ktorým by sťažovateľka uvedeného advokáta poverila jej zastupovaním v namietanom konaní.

Napriek tomu, že sťažovateľka bola v konaní pred okresným súdom riadne právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy podľa   § 62 a nasl. zákona o súdoch   na orgáne štátnej správy okresného súdu kvalifikovaným spôsobom neuplatnila. Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   došlo   zo strany sťažovateľky z dôvodov   hodných osobitného zreteľa, sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   35 Cb/3/2011 odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   ako   celok   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími   návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013