znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 186/09-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Ladislava   Orosza a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť A. E., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 5, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tpo/8/2009 z 25. februára 2009, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. E. podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tpo/8/2009 z 25. februára 2009   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Krajský   súd   v Nitre   j e   p o v i n n ý   uhradiť   A.   E.   trovy   konania   v   sume 231,80 € [slovom dvestotridsaťjeden eur a osemdesiat centov (6 982,51 Sk)] na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 28. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   A.   E.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie svojho svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 5, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   vyústil do vydania   uznesenia   sp. zn.   7 Tpo/8/2009   z 25.   februára   2009   (ďalej   aj   „napadnuté uznesenie   krajského   súdu“).   Napadnutým   uznesením   krajského   súdu   bolo   okrem   iného rozhodnuté   o sťažnosti   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v Nitre   (ďalej   len   „krajský prokurátor“)   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn. 4 Tp 176/08 z 10. februára 2009 tak, že sťažovateľovi bol rozšírený dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). K porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo podľa neho dôjsť tým, že mu nebola doručená sťažnosť krajského prokurátora zo 16. februára 2009 (ďalej len „sťažnosť krajského prokurátora“) proti označenému uzneseniu okresného súdu. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 4 Tp 158/08 z 30. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Tpo 43/08 z 2. októbra 2008 a sp. zn. 7 To 45/08 z 22. októbra 2008 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1   písm. c)   Trestného poriadku   pre   trestný   čin   nedovolenej   výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172   ods. 1   písm. c)   a   d)   a   ods. 2   písm. c)   a e)   zákona   č. 300/2005   Trestného   zákona v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   zákon“).   Krajský   prokurátor   podal 28. októbra 2008 podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku návrh na zmenu dôvodov väzby – rozšírenie o dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že v priebehu vyšetrovania vyšli najavo nové skutočnosti odôvodňujúce obavu, že sťažovateľ, ako   aj   ďalší   obvinení   v   prípade   ich   prepustenia   na   slobodu   budú   priamo   alebo prostredníctvom ďalších osôb pôsobiť na svedkov, znalcov alebo inak mariť objasňovanie skutočností   závažných   pre trestné   stíhanie.   Okresný   súd   návrhu   krajského   prokurátora vyhovel   a uznesením   sp. zn.   4 Tp 176/08   z 13.   novembra   2008   rozhodol   o rozšírení dôvodov   väzby   sťažovateľa   tak,   ako   to   navrhol   krajský   prokurátor.   Sťažovateľ 25. novembra 2008 prostredníctvom svojho obhajcu a 4. decembra 2008 sám podal proti tomuto   uzneseniu   okresného   súdu   sťažnosť.   Uznesením   krajského   súdu   sp. zn. 7 Tpo 51/2008   z 9.   decembra   2008   bolo   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   zrušené a bolo mu uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dňa 10. februára 2009 okresný súd uznesením   sp. zn.   4 Tp 176/08   návrhu   krajského   prokurátora   na   zmenu   dôvodov   väzby nevyhovel, preto krajský prokurátor napadol toto uznesenie sťažnosťou, ktorú 16. februára 2009   písomne   odôvodnil.   Krajský   súd   sťažnosti   krajského   prokurátora   vyhovel,   keď uznesením sp. zn. 7 Tpo/8/2009 z 25. februára 2009 rozhodol, že rozširuje dôvody väzby sťažovateľa aj podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľ uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam tvoriacim písomné odôvodnenie sťažnosti krajského prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 Tp 176/08 z 10. februára 2009, pretože predmetná sťažnosť nebola doručená jemu ani jeho obhajcovi. Sťažovateľ je toho názoru, že „keď   Krajský   prokurátor   odôvodňoval   svoju   sťažnosť   novými   okolnosťami,   na   základe ktorého Krajský súd v Nitre dňa 25. 02. 2009 rozhodol ohľadom odôvodnenosti tak dôležitej skutočnosti ako je rozšírenie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., mal ma Krajský súd k týmto podstatným skutočnostiam vypočuť, aby som sa tak mohol vyjadriť. Mám za to, že boli porušené moje základné práva tým, že ako obvinený v trestnom konaní som nemal v súdnom konaní rovnakú možnosť uplatňovania procesných práv tak ako iné procesné   strany   a   súd.   Nie   je   mi   zrejmé,   na   základe   akých   konkrétnych   dôvodov a skutočností dospel Krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 25. 02. 2009 k záveru, že rozširuje dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.“. Z uvedeného dôvodu bol preto podľa jeho názoru porušený princíp kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že ak mal krajský súd „akékoľvek pochybnosti ohľadne rozhodnutia   sudcu   pre   prípravné   konanie,   mal   ma   nechať   vyjadriť   sa   ku   všetkým   tým skutočnostiam,   ktoré   sú,   alebo   boli   v   čase   rozhodovania   Krajského   súdu   v   Nitre rozhodujúce pre rozšírenie dôvodov väzby. Mám za to, že vyššie uvedený postup Krajského súdu v Nitre je v rozpore s jednou zo základných zásad trestného konania a to s § 2 ods. 14 Tr. por.   ako   aj   ústavným   článkom   47   ods. 3   a   článkom   48   ods. 2   Ústavy   SR,   Listinou základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3 v náväznosti na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Keďže vypočutý som nebol, o konaní Krajského súdu v Nitre   dňa   25. 02. 2009   som   nevedel,   považujem   to   za   výrazné   porušenie   mojich základných   práv   a   slobôd   poukazujúc   na   čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR,   čl. 38   ods. 2   Listiny základných práv a slobôd. Podľa konštantnej judikatúry štrasburských orgánov ochrany práva   nemôže   súd   založiť   svoje   rozhodnutie   na   skutočnostiach,   o   ktorých   obžalovaný nevedel (rozhodnutie vo veci Brandstetter c. Rakúsko 1991, Bulut c. Rakúsko 1996).“.

Sťažovateľ preto žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil, že: „1/ Uznesením Krajského súdu v Nitre   sp. zn.   7 Tpo/8/2009   zo dňa   25. 02. 2009 došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3,   čl. 48 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR   ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 6 ods. 1, čl. 5 ods. 4 a Listine základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 a čl. 8 ods. 5.

2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tpo/8/2009 zo dňa 25. 02. 2009 a prikazuje, aby A. E. prepustil neodkladne z väzby na slobodu. 3/ Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť A. E. trovy konania v sume 231,8,- Eur...“

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr   782/09   doručeným   ústavnému   súdu   29.   júna   2009,   ktorého   obsahom   bol   súhlas s upustením   od   ústneho   pojednávania   v danej   veci.   Jeho   prílohou   bolo   aj   vyjadrenie predsedu krajského súdu, v ktorom sa uvádza: «Z trestného spisu, vedeného na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 7 Tpo/8/2009, som zistil, že dňa

17.   februára   2009   bol   tunajšiemu   krajskému   súdu   doručený   trestný   spis Okresného súdu Nitra (ďalej v texte len „súd I. st.“) za účelom rozhodnutia o sťažnosti krajského prokurátora v Nitre, ním podanej proti uzneseniu súdu I. st., zo dňa 10. februára 2009, sp. zn. 4 Tp/176/2008

18. februára 2009 bol určený termín neverejného zasadnutia na deň 20. februára 2009, na ktorom uznesením, vedeným pod sp. zn. 7 Tpo/8/2009, bolo podľa § 194 ods. 1 písmeno (ďalej v texte len „písm.“) a/ Trestného poriadku (ďalej v texte len „Tr. por.“) zrušené už označené uznesenie súdu I. st. a podľa § 79 ods. 2 Tr. por. bol u obžalovaného rozšírený dôvod väzby aj o dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Vychádzajúc z obsahu   už   označeného   trestného   spisu   tunajšieho   krajského súdu, nepoznajúc   obsah   trestného   spisu   súdu   I.   st.,   vedeného   pod   sp.   zn.   4Tp/176/2008,   sa nemôžem objektívne a zodpovedne vyjadriť k

opodstatnenosti sťažnosti obžalovaného prijatej ÚS SR na ďalšie konanietvrdeniu   obžalovaného,   že   mu   nebola   doručená   písomne   odôvodnená   sťažnosť krajského prokurátora ním podanej proti uzneseniu súdu I. st. zo dňa 10. februára 2009, sp. zn. 4 Tp/176/2008.»

K   vyjadreniu   krajského   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   podaním   doručeným ústavnému   súdu   14.   júla   2009,   v   ktorom   okrem   súhlasu   s upustením   od   ústneho pojednávania v tejto veci uviedol, že sa k nemu „vyjadrovať nebudem, nakoľko toto nie je vecné“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.II.

Krajský prokurátor podal okresnému súdu 28. októbra 2008 návrh na zmenu dôvodov väzby sťažovateľa, ktorý odôvodnil takto:

„... nakoľko v priebehu vyšetrovania vyšli najavo nové, dovtedy neznáme skutočnosti, odôvodňujúce obavu, že obaja obvinení v prípade ich prepustenia na slobodu budú priamo, alebo   prostredníctvom   ďalších   osôb   pôsobiť   na   svedkov,   znalcov   alebo   inak   mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Uvedená obava je odôvodnená predovšetkým   tou   skutočnosťou,   že   obaja   obvinení   boli   súčasťou   rozsiahlej   siete obchodníkov   s kokaínom,   v   dôsledku   čoho   existuje   odôvodnená   obava,   že   by   sa   mohli kontaktovať tak so svojimi odberateľmi, ale najmä so svojimi dodávateľmi, a tým jednak mariť trestné stíhanie vedené voči nim a tiež brániť odhaleniu ďalšej rozsiahlej súvisiacej trestnej činnosti.“.

Ďalej   krajský   prokurátor   v návrhu   uviedol,   že „... je   taktiež   potrebné   poukázať aj na ďalšie veľmi závažné,   podstatné   a relevantné skutočnosti,   ktoré   vznikli,   resp.   boli zistené   až po   rozhodnutí   prvostupňového   súdu a   ktoré   sú   zadokumentované   v   prílohe vyšetrovacieho   spisu   ČVS:   KRP-41/OVK-NR-2008,   ktorý   sa   toho   času   nachádza na Krajskom súde v Nitre. Jedná sa najmä o evidentné kontaktovanie oboch obvinených v budove Okresného súdu Nitra počas rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o ich vzatí do väzby, kedy jednoznačne a preukázateľne došlo k ich priamemu kontaktovaniu s rôznymi civilnými osobami nachádzajúcimi sa v tom čase v budove Okresného súd Nitra. Medzi týmito osobami boli identifikované aj osoby D. P. a A. H., ktorí v predmetnej trestnej veci taktiež figurujú a bude potrebné ich v tejto veci vypočuť aspoň v procesnom postavení svedkov.   Okrem   toho   sa   s   obvinenými   v   inkriminovanom   čase   podarilo   skontaktovať a dokonca   aj   po   dlhší   čas   súkromne   komunikovať   ďalšej   osobe,   ktorá   bola   následne stotožnená a opoznaná ako M. H. (viď pripojená fotografia), kedy táto osoba sa počas čakania   na   rozhodnutie   Okresného   súdu   v   Nitre   o   vzatí   do   väzby   oboch   obvinených kontaktovala a rozprávala po dobu minimálne 5 min s obv. A. E., pričom táto záujmová osoba   môže   mať   výrazný   vplyv   nielen   na   ďalšie   výpovede   obvineného   E.,   ale   najmä na výpovede spoluobvinených P. D. a M. B., ako aj ďalších doposiaľ nevypočutých svedkov, ktorí   by   mohli   usvedčiť   najmä   obv.   E.   zo   spáchania   trestnej   činnosti   kladenej   mu v predmetnej trestnej veci za vinu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyššie označená osoba   patrí   medzi   vplyvné   a významné   osoby   albánskej   komunity,   ktoré   sú   podozrivé z rôznej trestnej činnosti.“.

Okresný súd uznesením sp. zn. 4 Tp 176/08 z 13. novembra 2008 návrhu prokurátora vyhovel, a rozšíril dôvody väzby sťažovateľa. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorej krajský súd uznesením sp. zn. 7 Tpo 51/08 z 9. decembra 2008 vyhovel, uznesenie zrušil a vrátil prvostupňového súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd tak urobil uznesením sp. zn. 4 Tp 176/08 z 10. februára 2009, ktorým návrhu krajského prokurátora na zmenu dôvodov väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nevyhovel.

Okresný súd zároveň ponechal sťažovateľa naďalej vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Krajský prokurátor po vyhlásení uznesenia okresného súdu zahlásil podanie sťažnosti s tým,   že   ju   dodatočne   písomne   odôvodní,   čo   urobil   podaním   zo   16.   februára   2009, v ktorom uviedol, že s názorom uvedeným v uznesení okresného súdu sa nemôže stotožniť, považuje ho za nedôvodný a vydaný v rozpore s predloženými dôkazmi, a to z dôvodov, ktoré   už   uviedol   v návrhu   na   zmenu   dôvodov   väzby   sťažovateľa   z 28.   októbra   2008, ako aj pre novú skutočnosť spočívajúcu v prebiehajúcom vyšetrovaní vedenom Vojenskou obvodovou prokuratúrou v Bratislave, «… kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa,   z   ktorého   konania   sú   podozriví   eskortu vykonávajúci príslušníci KR PZ PMJ Nitra, resp. OO PZ Nitra. Práve v tejto súvislosti boli vyšetrovateľom Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Ministerstva vnútra   SR   v   Nitre   vykonané   viaceré   úkony,   z   ktorých   je   zrejmé,   že   došlo   k porušeniu služobných povinností eskortujúcich príslušníkov PZ, nakoľko títo umožnili kontaktovanie oboch obvinených s rôznymi civilnými osobami. Predmetný spisový materiál bol vyžiadaný z Vojenskej   obvodovej   prokuratúry   v   Bratislave   a   ihneď po   jeho   obdržaní ho   Krajská prokuratúra v Nitre zašle druhostupňovému súdu, nakoľko v ňom obsiahnuté dôkazy môžu minimálne   pomôcť   k   ustáleniu   a   spôsobu   kontaktovania   oboch   obvinených   vyššie menovanými   svedkami   a   k   dotvoreniu   obrazu   o   „náhodnom   stretnutí“   týchto   osôb s obvinenými D. a E. v budove OS Nitra.

V neposlednom rade je potrebné poukázať na písomnú informáciu z ÚVV Leopoldov zo dňa 16. 02. 2009 (zasielanú v prílohe), z ktorej jednoznačne vyplýva, že obvineného A. E. počas jeho výkonu väzby v ÚVV Leopoldov opakovane navštívili A. H. a J. H., ktorí v jeho trestnej   veci   vystupujú   ako   svedkovia.   Tieto   skutočnosti   v   kontexte   s   vyššie   uvedenými udalosťami   sa   javia   byť   minimálne   neštandardné   a   zarážajúce,   vyvolávajúce   dôvodné podozrenie z marenia objasňovania predmetnej trestnej činnosti.».

Dňa 17. februára 2009 bol krajskému súdu predložený spis sp. zn. 4 Tp/176/2008 na rozhodnutie o podanej sťažnosti krajského prokurátora.

Krajský   súd   na   neverejnom   zasadnutí   uskutočnenom   25.   februára   2009   zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu z 10. februára 2009 a rozhodol o rozšírení dôvodov väzby sťažovateľa o dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. V odôvodnení uznesenia   krajský   súd   uviedol,   že   krajský   prokurátor   vo   svojej   sťažnosti   poukázal na „... veľmi konkrétne skutočnosti, a to na prebiehajúce vyšetrovanie vedené Vojenskou obvodovou prokuratúrou v Bratislave,   kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa,   z   ktorého   konania   sú   podozriví   eskortu vykonávajúci príslušníci KR PZ PMJ Nitra, resp. OO PZ Nitra. Práve v tejto súvislosti boli vykonané viaceré úkony, v ktorých je zrejmé dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu služobných povinností eskortujúcich príslušníkov policajného zboru, nakoľko títo umožnili kontaktovanie oboch obvinených s rôznymi civilnými osobami. V neposlednom rade poukázal aj na listinný dôkaz, a to zoznam vykonávaných návštev v Ústave na výkon väzby Leopoldov, z ktorého vyplýva, že obvineného A. E. opakovane navštívili A. H. a J. H., ktorí v jeho trestnej veci vystupujú ako svedkovia.“.

Ďalej krajský súd uviedol, že „... už v čase, keď sa rozhodovalo o vzatí uvedených obvinených do väzby, došlo ku kontaktu s inými osobami. Táto skutočnosť je a j preukázaná prebiehajúcim   vyšetrovaním,   vedeným   Vojenskou   obvodovou   prokuratúrou   v   Bratislave, nadriadenému   súdu   bol   predložený   vyšetrovací   spis   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Bratislava, ktorý si už mal vyžiadať súd I. stupňa. Z uvedeného spisového materiálu vyplýva, že počas výkonu služby – eskorty, po tom   ako   sudkyňa   pre   prípravné   konanie   Okresného   súdu   Nitra   rozhodla   o   vzatí obvinených do väzby a príslušníkom PZ prikázala tieto osoby umiestniť do priestorov na to určených, umožnili obom obvineným voľný pohyb, bez nasadenia služobných pút, ako aj styk a komunikáciu s civilnými osobami, nachádzajúcimi sa v priestoroch budovy súdu. Z doteraz vykonaného dokazovania v uvedenej veci vyplýva, že išlo práve o civilné osoby M. H., D. P. a A. H.“.

V závere krajský súd poukázal na «existenciu konkrétnych dôvodov tzv. kolúznej väzby, keď pri vzatí do väzby sa obaja obvinení kontaktovali s „civilnými osobami“, ktoré v ich   konaní   vystupujú   ako   svedkovia   ako   aj   listinný   dôkaz   predložený   krajským prokurátorom v Nitre o prebiehajúcich návštevách v Ústave na výkon väzby Leopoldov», a dospel k záveru, že „návrh krajského prokurátora v Nitre na zmenu dôvodov väzby podľa § 71   ods. 1   písm. b/   Tr. por.   je   dôvodný,   pretože   vychádza   z   konkrétnych   skutočností a nielen z dôvodnej obavy, že obvinení budú pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie tak, ako to má na mysli   uvedené   ustanovenie.   Tieto   skutočnosti   viedli   nadriadený   súd   k   zrušeniu napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, a keďže mal všetky podklady na to, aby rozhodol vo veci sám, vyhovel návrhu krajského prokurátora v Nitre a oboch obvinených ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ a c/ Tr. por.“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy (obdobne aj podľa čl. 8 ods. 5 listiny) do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy (obdobne aj podľa čl. 37 ods. 3 listiny) všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 (čl. 47 ústavy, resp. čl. 37 listiny) rovní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenie proti nemu.

1. K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 17   ods. 5   ústavy a podľa čl. 8 ods. 5 listiny a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru nedoručením sťažnosti krajskej prokuratúry sťažovateľovi a jeho nevypočutím pri rozhodovaní o sťažnosti krajského prokurátora

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   označených   práv   napadnutým   uznesením krajského súdu tým, že rozhodol bez toho, aby sa sťažovateľ mohol vyjadriť k sťažnosti krajského prokurátora podanej proti uzneseniu okresného súdu z 10. februára 2009, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu na rozšírenie dôvodov jeho väzby. Okresný súd a rovnako aj krajský   súd   nepovažovali   za   potrebné   doručiť   túto   sťažnosť   krajského   prokurátora sťažovateľovi   a navyše   o sťažnosti   rozhodli   na neverejnom   zasadnutí,   teda   bez   účasti sťažovateľa a jeho obhajcu. Tým došlo podľa sťažovateľa k porušeniu práva na spravodlivý proces najmä vzhľadom na požiadavku kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, lebo prokurátor bol v porovnaní so sťažovateľom zvýhodnený v možnosti ovplyvňovať svojimi novými argumentmi rozhodnutie súdu.

Súdne   konanie   v súvislosti   s rozhodovaním   o zákonnosti   väzby   musí   poskytovať určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky   uvedené   v odseku   1   nemožno   bez   ďalšieho   uplatniť   aj   v prípade   čl. 5   ods. 4 dohovoru.   Z doterajšej   judikatúry   však   vyplýva,   že   určité   základné   procesné   záruky   sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe, pričom judikatúra sa prikláňa k tomu, že obvinený musí byť súdom vypočutý.   Vždy   musí   byť   zaručená   kontradiktórnosť   konania   a rovnosť   zbraní. Zabezpečenie   reálnej   kontradiktórnosti   konania   znamená   napríklad   právo   na   prístup k spisom, bez ktorého obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty (de Wilde c. Belgicko, s. 41, § 76; Trzaska c. Poľsko z 11. júla 2000, Lanz c. Rakúsko z 30. apríla 2002, Wloch c. Poľsko z 19. októbra 2000).

Ústavný   súd   považuje   v tejto   súvislosti   za   potrebné   poukázať   na   to,   že   právo účastníkov   konania   na   doručenie   procesných   vyjadrení   ostatných   účastníkov   treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru krajskej prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (mutatis mutandis I. ÚS 230/03). Porušenie tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré musí byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci preskúmavania dôvodnosti väzby. Porušenie tohto práva nadobúda na význame v danom prípade aj tým, že krajský súd sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti krajského prokurátora nevypočul.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že nedoručením sťažnosti krajského prokurátora sťažovateľovi, navyše v spojení s tým, že nebol krajským súdom pri rozhodovaní o tejto sťažnosti vypočutý, došlo k porušeniu čl. 17 ods. 5 ústavy, čl. 8 ods. 5 listiny a čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

2. K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 47   ods. 3   ústavy a podľa čl. 37 ods. 3 listiny, ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny

Pokiaľ   sťažovateľ   namieta   aj   porušenie   uvedených   článkov   ústavy,   listiny a dohovoru   v súvislosti   s nedoručením   sťažnosti   krajskej   prokuratúry,   nebolo   možné sťažnosti   vyhovieť,   lebo   uvedené   články   sú   všeobecnými   ustanoveniami,   ktoré   platia spravidla pre konanie vo veci samej, nie teda pre konanie o väzbe. Tejto časti sťažnosti preto nebolo možné vyhovieť (bod 3 výroku tohto nálezu).

IV.

Sťažovateľ   požadoval,   aby   ústavný   súd   zrušil   uznesenie   krajského   súdu   sp. zn. 7 Tpo/8/2009 z 25. februára 2009 a prepustil ho z väzby na slobodu.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   bol   už   medzičasom   prepustený   na   slobodu, neprichádza   už   do   úvahy,   aby   bolo   možné   znova   rozhodovať   o dôvodnosti   rozšírenia dôvodov jeho väzby za dobu minulú. Preto ústavný súd nepovažoval za potrebné zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu (bod 3 výroku nálezu tohto nálezu).

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ   požiadal   aj   o priznanie   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   advokátom v celkovej sume 231,80 € (6 982,51 Sk).

Ústavný   súd   zistil,   že   uplatnená   suma   úhrady   trov   konania   je   nižšia   ako   suma vypočítaná   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej, a preto priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v ním uplatnenej sume, t. j. 231,80 € (6 982,51 Sk) (bod 2 výroku tohto nálezu).

Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   § 149   Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009