znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 186/08-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 T 105/99 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 315/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2008 doručená   sťažnosť   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 105/99 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 315/04.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 24. septembra 1998 bolo proti sťažovateľovi začaté „trestné konanie a bolo... vznesené obvinenie pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona v znení do 31. 12. 2005“, pričom podľa sťažovateľa „samotné trestné konanie začaté dňa 24. 9. 1998 bolo právoplatne skončené až dňa 26. 4. 2005 a to Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 315/04 zo dňa 26. 4. 2005 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3 T 105/99 zo dňa 25. 6. 2004“.

Sťažovateľ   v sťažnosti   ďalej   uviedol,   že   rozhodnutie   krajského   súdu   sp. zn. 5 To 315/04, ktorým sa trestné konanie vedené voči nemu „právoplatne skončilo a ktoré bolo vyhlásené dňa 26. 4. 2005, mi bolo doručené až po viac ako jednom roku odo dňa jeho vyhlásenia   a to   aj   napriek   tomu,   že   som   viackrát   osobne   a aj   telefonicky   kontaktoval Krajský   súd   v Banskej   Bystrici...   za   účelom   žiadosti   o zaslanie   písomného   vyhotovenia rozhodnutia KS v Banskej Bystrici v mojej trestnej veci“.

Sťažovateľ je toho názoru, že z uvedených skutočností nesporne vyplýva, že súdne konanie trvalo neprimerane dlho, a preto žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel a v náleze vyslovil, že:

„1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 105/99 a súčasne Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 315/04 porušil právo M. K., aby sa jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v článku 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný   súd   Zvolen   a   Krajský   súd   Banská   Bystrica   sú   povinní   poskytnúť sťažovateľovi – M. K. spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II. ÚS 55/98,   I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   3 T 105/99   a postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 315/04.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   predmetné   konanie   bolo právoplatne skončené uznesením krajského súdu z 26. apríla 2005, ktorým bolo zamietnuté odvolanie jedného z obžalovaných a prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen. Vydaním tohto   rozhodnutia   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok   okresného   súdu   z 25.   júna   2004, ktorým o. i. bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby pre trestný čin krádeže a iné.

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   doručená   ústavnému   súdu   21.   mája   2008,   takže od právoplatného skončenia napadnutého konania nepochybne uplynula lehota na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2008