znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 186/05-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J. M.,   t. č.   vo   výkone   väzby,   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   a   uznesením   Okresného   súdu   Žilina   sp. zn.   1 T 185/02   z   18. septembra 2003 v spojení   s   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Žiline   sp. zn.   2 To 499/03   zo 17. decembra 2003 pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2005 doručená   sťažnosť   J. M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   a   uznesením   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len „okresný   súd“) sp. zn. 1 T 185/02 z 18. septembra 2003 v spojení s postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 499/03 zo 17. decembra 2003 pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 26. mája 2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný na základe vyšetrovateľom vzneseného obvinenia z 12. marca 2002 a 10. apríla 2002. Nadväzne na to bol rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 28 Tp 44/02 z 15. marca 2002 vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Okresný prokurátor v Ž. dňa 21. 5. 2002 pod číslom 1 Pv 232/02 podal na sťažovateľa obžalobu na Okresný súd v Žiline pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. Sťažovateľ J. M. podal 26. 5. 2003 podľa   § 72   ods. 2   Tr. por.   na   Okresný   súd   v   Žiline   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby   na slobodu, v ktorej žiadal, aby väzba bola nahradená písomným sľubom alebo zárukou podľa § 73 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por. Dňa 24. 7. 2003 prebehlo hlavné pojednávanie v trestnej veci sťažovateľa na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 1 T 185/02. Na tomto pojednávaní sa sťažovateľ snažil podaním námietok zaujatosti podľa ustanovení § 30 ods. 1 Tr. por. donútiť   senát   Okresného   súdu   v   Žiline   rozhodujúci   v   jeho   trestnej   veci   rozhodnúť o predmetnej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, podanej dňa 26. 5. 2003 písomne sťažovateľom.

Dňa 18. 9. 2003 rozhodol senát Okresného súdu v Žiline v trestnej veci sťažovateľa sp. zn. 1 T 185/02 o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby, podanej dňa 26. 5. 2003 tak, že ho podľa § 72 ods. 2 Tr. por. prepúšťa z väzby na slobodu a väzbu nahrádza prijatím písomného   sľubu   podľa   § 73   ods. 1   písm. b)   Tr. por.   Dňa   17. 12. 2003   rozhodol   senát Krajského súdu v Žiline o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry v Ž. proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline zo dňa 18. 9. 2003, sp. zn. 1 T 185/02, ktorým Okresný súd v Žiline prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu podľa § 72 ods. 2 Tr. por. prijatím písomného sľubu sťažovateľa podľa § 73 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom sťažnosť prokurátora podľa § 148   ods. 1   písm. c)   Tr. por.   zamietol   ako   nedôvodnú   uznesením   zo   dňa   17. 12. 2003, sp. zn. 2 To 499/03. Dňa 17. 12. 2003 bol sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu. Uznesením zo dňa 9. 6. 2004, sp. zn. 2 To 1976/04 rozhodol senát Krajského súdu v Žiline   o   odvolaní   obžalovaného   J. M.   proti   rozsudku   Okresného   súdu   v   Žiline   č. k. 1 T 185/02-527 zo dňa 11. 3. 004 tak, že podľa § 258 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušuje a podľa § 260 Tr. por. vec vracia prokurátorovi na došetrenie.

Dňa   21. 3. 2005   podal   sťažovateľ   predsedovi   Okresného   súdu   v   Žiline   sťažnosť v zmysle   ustanovení   zákona   č. 80/1992 Zb.   o   štátnej   správe   súdov   v   znení   neskorších predpisov, v ktorej namietal prieťahy v konaní pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby   na   slobodu   podanej   dňa   26. 5. 2003   v jeho   trestnej   veci.   V   tejto   sťažnosti poukazoval   na   nečinnosť   súdu   pri   rozhodovaní   o   jeho   žiadosti   o   prepustenie   z   väzby na slobodu, prieťahy v konaní s tým, že súd porušil jeho základné ľudské práva a slobody garantované mu Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv. Okresný súd v Žiline v zastúpení predsedom Okresného súdu Žilina JUDr. P. H. upovedomením   zo   dňa   19. 4. 2005   sp. zn.   Spr. 2019/05   sa   vyjadril   k sťažovateľovej sťažnosti zo dňa 21. 3. 2005 tak, že zo strany Okresného súdu v Žiline neboli porušené základné predpisy a zákony“.

Sťažovateľ sa ďalej zmieňuje o opakovaných sťažnostiach, ktoré podal predsedovi krajského súdu a v prevažnej miere sa taktiež týkali prieťahov v konaní v jeho trestnej veci. Na tieto sťažnosti predseda krajského súdu sťažovateľovi neodpovedal.

Na základe uvedeného sťažovateľ nadobudol presvedčenie, že označené všeobecné súdy   v   súvislosti   s   rozhodovaním   o   jeho   žiadosti   o   prepustenie   z   väzby   na   slobodu z 26. mája 2003 porušili jeho základné práva, a preto sa obrátil so sťažnosťou na ústavný súd a domáha sa tohto rozhodnutia:

„1. Základné   právo   sťažovateľa   J. M.   zakotvené   v čl. 17   ods. 1   a ods. 2   a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené konaním, rozhodnutím Okresného súdu v Žiline zo dňa 18. 9. 2003 sp. zn. 1 T 185/02 (uznesenie);

2. Základné právo sťažovateľa J. M. zakotvené v čl. 17 ods. 1 a ods. 2 a čl. 28 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené konaním, rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. 12. 2003 sp. zn. 2 To 499/03 (uznesenie);

3. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   J. M.   právo   na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v sume 200 000,- Sk   slovom   dvestotisíc   korún   slovenských,   ktoré   sú   povinné   vyplatiť   Okresný a Krajský súd v Žiline v týchto dieloch sťažovateľovi:

Okresný   súd   v Žiline   vyplatí   sťažovateľovi   J. M.   sumu   120 000,- Sk   slovom stodvadsasťtisíc korún slovenských a Krajský súd v Žiline vyplatí sťažovateľovi J. M. sumu 80 000,- Sk slovom osemdesiattisíc korún slovenských do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom poukazujúc na to, že v čase podania sťažnosti sa nachádza vo väzbe a nemá žiaden majetok ani príjem.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená. Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti v rámci predbežného prerokovania je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súde nemožno sťažnosť podľa   čl. 127   ústavy   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (napr. I. ÚS 22/02, III. ÚS 310/04). Okresný   súd   rozhodol   18. septembra 2003   o   žiadosti   sťažovateľa   o   prepustenie z väzby na slobodu z 26. mája 2003 uznesením sp. zn. 1 T 185/02 tak, že ho podľa § 72 ods. 2 Tr. por. prepustil z väzby na slobodu s tým, že zároveň podľa § 73 ods. 1 písm. b) Tr. por.   jeho   väzbu   nahradil   prijatím   písomného   sľubu   z   23. mája 2003.   Proti   tomuto uzneseniu   okresného   súdu   podal   v   zákonnej   lehote   sťažnosť   prokurátor   Okresnej prokuratúry v Ž. (ďalej len „okresný prokurátor“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a ponechania sťažovateľa naďalej vo väzbe, odvolávajúc sa na jeho duševný stav (podľa vyšetrenia znalcami). Krajský súd rozhodol o sťažnosti okresného prokurátora uznesením sp. zn. 1 To 499/03 zo 17. decembra 2003, ktorým jeho sťažnosť zamietol.

V   zmysle   ustanovenia   § 140   ods. 1   písm. a)   Tr. por.   uznesenie   je   právoplatné a vykonateľné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť.

V   okolnostiach   tohto   prípadu   od   17. decembra 2003,   keď   krajský   súd   zamietol sťažnosť   okresného   prokurátora   a   uznesenie   okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť, do 16. júna 2005, keď bola sťažnosť sťažovateľa ústavnému súdu odovzdaná na poštovú prepravu, uplynulo dlhšie časové obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2005