SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 185/2013-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š..., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1 T 22/2009 zo 6. mája 2009 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 To 145/2009 z 24. júna 2009 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2012 doručená sťažnosť J. Š... (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 22/2009 zo 6. mája 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 145/2009 z 24. júna 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 22/2009 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Odvolanie sťažovateľa proti označenému prvostupňovému rozsudku bolo zamietnuté uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 145/2009 z 24. júna 2009. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 24. júna 2009.
Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh dokazovania v jeho trestnej veci v konaní pred okresným súdom, ako aj priebeh konania pred krajským súdom tvrdiac, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nespáchal, resp. že skutok, ktorý sa tak, ako je popísaný v obžalobe, nestal a celé trestné stíhanie voči nemu bolo vykonštruované. Zároveň predkladá svoju verziu opisu konania spochybňujúc závery dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa.
Ďalej sa sťažovateľ v sťažnosti zaoberá obsahom jednotlivých práv, porušenie ktorých namieta, a v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 22/2009 zo 6. mája 2009 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 To 145/2009 z 24. júna 2009 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.
Zároveň navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok okresného súdu, ako aj napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a „vec vrátil späť nezávislému a nestrannému súdu toho istého stupňa a významu na znovuprerokovanie a rozhodnutie vo veci“.
Napokon sa sťažovateľ domáha, aby bol ústavným súdom prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. decembra 2012 namieta porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 22/2009 zo 6. mája 2009 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 145/2009 z 24. júna 2009 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Označené konania boli podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na sťažovateľom predloženom uznesení krajského súdu ústavnému súdu právoplatne skončené 24. júna 2009. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. apríla 2013