znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 185/2013-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J. Š...,   t.   č. vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1 T 22/2009 zo 6. mája 2009 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 To 145/2009 z 24. júna 2009 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2012 doručená sťažnosť J. Š... (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných   práv   podľa   čl. 17   ods.   1,   2   a 5,   čl.   46   ods.   1   a čl.   50   ods.   2   a 3   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 22/2009 zo   6.   mája   2009   (ďalej   aj   „napadnutý   rozsudok   okresného   súdu“)   a postupom,   ktorý predchádzal   jeho   vydaniu,   a uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský   súd“)   sp. zn.   3 To 145/2009   z 24.   júna   2009   (ďalej   aj   „napadnutý   rozsudok krajského súdu“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 22/2009 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Odvolanie   sťažovateľa   proti   označenému   prvostupňovému   rozsudku   bolo   zamietnuté uznesením   krajského   súdu   sp. zn.   3 To 145/2009   z 24.   júna   2009.   Obe   rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 24. júna 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti   opisuje priebeh   dokazovania v jeho trestnej   veci   v konaní pred okresným súdom, ako aj priebeh konania pred krajským súdom tvrdiac, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nespáchal, resp. že skutok, ktorý sa tak, ako je popísaný v obžalobe,   nestal   a celé   trestné   stíhanie   voči   nemu   bolo   vykonštruované.   Zároveň predkladá svoju verziu opisu konania spochybňujúc závery dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa.

Ďalej   sa   sťažovateľ   v   sťažnosti   zaoberá   obsahom   jednotlivých   práv,   porušenie ktorých   namieta,   a v nadväznosti   na   to   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru rozsudkom okresného   súdu   sp. zn.   1 T 22/2009   zo   6.   mája   2009   a   postupom   predchádzajúcim jeho vydaniu,   ako   aj   rozsudkom   krajského   súdu   sp. zn.   3 To 145/2009   z 24.   júna   2009 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

Zároveň   navrhuje,   aby   ústavný   súd   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu, ako aj napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   zrušil   a „vec   vrátil   späť   nezávislému a nestrannému   súdu   toho   istého   stupňa   a významu   na   znovuprerokovanie   a rozhodnutie vo veci“.

Napokon sa sťažovateľ domáha, aby bol ústavným súdom prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ   sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu   18.   decembra   2012   namieta porušenie   svojich   práv   podľa   ústavy   a   dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu   sp. zn. 1 T 22/2009 zo 6. mája 2009 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 145/2009 z 24. júna 2009 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Označené konania boli podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na sťažovateľom predloženom uznesení krajského súdu ústavnému súdu právoplatne skončené 24. júna 2009. Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   doručená   ústavnému   súdu   zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013