znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 185/08-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Š.   K.,   t. č. vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného porušenia jeho „práva na voľný pohyb a práva na trvalé bydlisko“, ako aj jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu   Veľký   Krtíš   sp. zn.   9 T 16/2006   z 13.   novembra   2006   v spojení   s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 386/06 z 23. januára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2008 doručená sťažnosť Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho „práva na voľný pohyb a práva na trvalé bydlisko“, ako aj svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   9 T 16/2006   z 13.   novembra   2006   v spojení s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn. 5 To 386/06 z 23. januára 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že zo sťažovateľovej strany «nedošlo k tomu, čo uvádzajú... „napadnuté“ súdy. Súdy ponechali bez povšimnutia potvrdenie o mojom trvalom bydlisku, Obecného úradu v S. Účelovo a zjavne v môj neprospech, v rozpore s mojími ústavnými právami, na voľný pohyb a právo na trvalé bydlisko, toto potvrdenie nevyhodnotili».

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „všetky moje ústavné práva boli zjavné, oboma súdmi, mňou   napadnutými   nerešpektované,   taktiež   návrhy   obhajoby   boli   Krajským   súdom v Banskej Bystrici účelovo, porušením môjho práva na obhajobu a spravodlivý, objektívny súdny proces, hrubým spôsobom v rozpore s princípom de iure aj de facto, porušené!“.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   z uvedených   skutočností   nesporne   vyplýva,   že   boli porušené   jeho   označené   práva,   a preto   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   ich   porušenie označenými   rozhodnutiami   všeobecných   súdov,   tieto   rozhodnutia   zrušil   a nariadil   jeho prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Z informácie okresného súdu poskytnutej ústavnému súdu vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 5 To 386/06 z 23. januára 2007 bolo sťažovateľovi doručené dvakrát, a to odvolacím súdom (rozhodnutie doručené 26. februára 2007) a prvostupňovým súdom (rozhodnutie doručené 9. marca 2007).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   svojho „práva na voľný pohyb a práva na trvalé bydlisko“, ako aj svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 T 16/2006 z 13. novembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu 5 To 386/06 z 23. januára 2007.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   časovo   obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia rozhodnutia krajského súdu sťažovateľovi (26. februára 2007, resp. 9. marca 2007), ako aj so zreteľom na   deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (22.   máj   2008),   ktorá   bola   odovzdaná na poštovú   prepravu   19.   mája   2008,   ústavný   súd   považoval   za   dostatočne   preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti   nemožno   odpustiť,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   ako   podanú   oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2008