znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 185/05-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4. júla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. G, bytom K, zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., ktorou   namietal   porušenie   jeho základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Košiciach   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5 Cb 431/01   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 45/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2005 doručená   sťažnosť   M. G.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 431/01 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 45/03.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   podal   4.   mája   2001   Krajskému   súdu v Košiciach žalobu proti piatim žalovaným, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 13 740 Sk s prísl. Po doručení žaloby podala zákonná sudkyňa „... návrh na vylúčenie z pojednávania a rozhodovania v danej veci, o ktorom rozhodol Najvyšší súd uznesením dňa 15. 6. 2001. Následne sa sťažovateľ dozvedel z oznámenia zo dňa 14. 3. 2003, teda s odstupom dvoch rokov a jedného mesiaca od podania žaloby, že Krajský súd v Košiciach postúpil žalobný návrh Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému. V zmysle ust. § 15 ods. 1 OSP len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. V zmysle ust. § 105 ods. 1, 2 OSP súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej (...).   Ak   súd,   na ktorý   sa   účastník obrátil,   je toho   názoru,   že nie je miestne   príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí od tom účastníkov. V zmysle uvedeného je zrejmé, že Krajský súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V prvom rade sa zákonná sudkyňa zbytočne nechala vylúčiť z prejednávania veci, nakoľko vec mohla aj bez svojho vylúčenia postúpiť súdu miestne príslušnému. V druhom rade od podania žalobného návrhu do postúpenia veci súdu miestne príslušnému uplynuli dva roky. Krajský súd v Bratislave do dnešného dňa vo veci nerozhodol, ani nevytýčil pojednávanie“.

Z takto   opísaného   skutkového   stavu   vyvodzuje   sťažovateľ   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupmi oboch označených všeobecných súdov.

Sťažovateľ   sa   zmieňuje   aj   o tom,   že   5.   júna   2005   podal   sťažnosť   na   prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, v ktorej okrem opísania prieťahov poukázal aj na to, že v jeho   právnej   veci   sa   dosiaľ   vôbec   meritórne   nekonalo.   Do   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ nedostal na svoju sťažnosť z 5. júna 2005 odpoveď.

Vo   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk, čo odôvodnil tým, že „V danom prípade bol súd 4 roky a jeden mesiac nečinný. Finančné zadosťučinenie žiadame od roku 2001 vo výške 10 000,- Sk   a za   každý   ďalší   rok   á   10 000,- Sk.   Spolu   40 000,- Sk,   ktoré   zodpovedá   judikatúre Európskeho súdu“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   navrhol,   aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:

„Základné   právo   sťažovateľa   M. G.   na   prerokovanie   a rozhodnutie   vo   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom   na   Krajskom   súde   v Košiciach   v spojení   s konaním   pred   Krajským   súdom v Bratislave sp. zn. 5 Cb 431/01 bolo porušené.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Pokiaľ   ide   o tú   časť   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 431/01, ústavný súd   na základe   obsahu   sťažnosti,   pripojených   príloh   a informácie   poskytnutej   krajským súdom konštatuje, že konanie pred Krajským súdom v Košiciach skončilo postúpením veci bez rozhodnutia 14. marca 2003. Spis Krajského súdu v Košiciach bol doručený krajskému súdu ako súdu miestne príslušnému 7. mája 2003.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   vedel   už   v roku   2003   o tom,   že   konanie   pred   Krajským   súdom v Košiciach   skončilo   postúpením   veci   krajskému   súdu.   Sťažnosť   proti   Krajskému   súdu v Košiciach   však doručil   osobne do   podateľne ústavného súdu   až 16. júna 2005.   Preto sťažnosť v tejto časti bolo treba odmietnuť ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom   pod   sp. zn.   2 Cb 45/03,   ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 80/1992 Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov platného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa zásadne považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých   základných   práv,   ktoré   súvisia so základným právom   na súdnu   ochranu, ako aj so   základným právom   na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. m. m. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne   aj   zákon   o súdoch   v   § 64   ods. 1   ustanovuje,   že   „Účelom   vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní (...)“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí   vykonanie   opatrení   na   odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na to, že podľa citovaného ustanovenia zákona   o ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   namieta   prieťahy   v konaní   konkrétneho   súdu, je povinný preukázať využitie právnych prostriedkov nápravy na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pre sťažnosťou napadnuté konanie pred krajským súdom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy z 5. júna 2005 adresovaná predsedovi krajského bola podaná na poštovú prepravu 7. júna 2005.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch musí byť sťažnosť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. Sťažovateľ v danom prípade bez toho, aby vyčkal na uplynutie zákonnej lehoty na vybavenie sťažnosti, doručil deviaty deň po jej odoslaní ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľova sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 5. júna 2005   nemôže   byť   v okolnostiach   prípadu považovaná   za   účinný   prostriedok   nápravy   voči   prieťahom   v konaní   a jej   podanie sťažovateľom sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, aké by inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predseda   krajského   súdu   dostal   primeranú (rozumnú)   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 65/05).

Sťažovateľ   taktiež   nepreukázal   ani netvrdil,   že   uvedenú   podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   pričom   existenciu   takýchto   dôvodov   nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

S poukazom na citované ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej proti krajskému súdu je potrebné odmietnuť pre nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k uzneseniu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2005