znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 185/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. mája 2004 prerokoval   sťažnosť   L.   Š.,   bytom   N.   S.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce vo veci jeho návrhu na obnovu konania vedenej pod sp. zn. 20 C 94/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd “) bola 16. apríla 2004 doručená sťažnosť L. Š., bytom N. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní o   návrhu   na obnovu   konania   vedenom   pod   sp.   zn. 20 C 94/03.

Sťažovateľ   uviedol,   že   jeho   sťažnosť   smeruje   proti   prieťahom   v súdnom   konaní začatom   9.   decembra   1998   podaním   žaloby   o   zaplatenie   177 500 Sk   Okresnému   súdu Rožňava, pričom sťažovateľ bol v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 12 C 1615/98 z 8. novembra 1998 tak, že zaviazal sťažovateľa na zaplatenie žalobcom požadovanej sumy. Proti tomuto rozsudku podal   sťažovateľ   20.   decembra   1999   odvolanie.   V   súvislosti   s   úkonmi   vykonávanými následne   súdom   prvého   stupňa   aj   v   nadväznosti   na   žiadosť   sťažovateľa   o   oslobodenie od súdnych   poplatkov   poukázal   sťažovateľ   na   neúmerne   dlhú   dobu,   ktorá   uplynula od podania   odvolania   do   postúpenia   veci   odvolaciemu   súdu.   Krajský   súd   v   Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol o odvolaní sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 12 Co 217/00 z 10. apríla 2001, ktorým napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil.

Keďže   sťažovateľ   považoval   rozsudok   súdu   prvého   v   spojení   s   rozsudkom odvolacieho súdu za nespravodlivý, napadol ho 13. mája 2001 návrhom na obnovu konania. Z dôvodu, že Okresný súd Rožňava o jeho návrhu nekonal, vzniesol sťažovateľ námietku zaujatosti proti jeho sudcom, na základe čoho krajský súd uznesením sp. zn. 13 NcC 2/03 rozhodol   tak,   že   sudcovia   Okresného   súdu   Rožňava   sú   vylúčení   z   prejednávania a rozhodovania v tejto veci, a zároveň rozhodol o jej prikázaní okresnému súdu, ktorému bol spis doručený 15. augusta 2002. V súčasnosti je vec vedená pod sp. zn. 20 C 94/93, avšak podľa sťažovateľa je okresný súd nečinný a nereagoval ani na jeho návrh, aby ho v konaní o obnove konania zastupoval advokát, o ustanovenie ktorého požiadal.

Dňa 27.   novembra   2003 podal   sťažovateľ okresnému súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní a 7. marca 2004 mu zaslal list, v ktorom zdôvodňuje potrebu naliehavosti konania vo veci.

Osobitným   podaním   pripojeným   k   sťažnosti   požiadal   sťažovateľ   ústavný   súd o ustanovenie   právneho   zástupcu   v   ústavnoprávnom   konaní o   jeho   sťažnosti   a   zároveň k nemu   pripojil   aj   potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch a potvrdenie   Sociálnej   poisťovne,   ústredia   Bratislava, o   vykonávaní zrážok   z   dôchodku na základe výkonu rozhodnutia.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd rozhodol   o   namietanom   porušení   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva priznaného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“.   K   namietanému   porušeniu   označeného základného práva dochádza podľa neho vo veci jeho návrhu na obnovu konania vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 94/03.

Účel   tohto   práva   v   občianskom   súdnom   konaní   možno   definovať   ako   potrebu, aby u osoby, o ktorej práve alebo záväzku má súd rozhodnúť, bol stav právnej neistoty odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Sťažovateľ   chce   dosiahnuť   zmenu   uvedeného   právoplatného   rozsudku   cestou mimoriadneho opravného prostriedku, obnovy konania, a preto ho 13. mája 2001 napadol návrhom na obnovu konania. Tvrdil, že je daný dôvod pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1   písm. b)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   (ak   možno   vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci).

Podľa § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia vo veci.

Podľa   §   235   ods.   1   OSP   len   čo   nadobudne   rozhodnutie   o   povolení   obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

V konaní o návrhu na obnovu   konania – v   štádiu   do   rozhodovania   o   povolení obnovy   konania   alebo   rozhodnutia   o   zamietnutí   návrhu   na   obnovu   konania   –   nie   je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako to platí, pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v časti týkajúcej sa práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote),   pretože   nejde   o   rozhodovanie   o   hmotnom   práve   alebo   záväzku a o odstránenie   stavu   právnej   neistoty   v   primeranej   lehote   právoplatným   rozhodnutím vo veci (m. m. III. ÚS 187/02).

Takéto rozhodnutie týkajúce sa práva sťažovateľa bolo už totiž vydané v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12 C 1615/98 a v zmysle § 159 ods.   3   OSP   a   predstavuje   prekážku   veci   rozhodnutej,   ktorú   nemožno   prejednať   znova. Právna neistota sťažovateľa vyvolaná žalobou žalobcu z 9. decembra 1998 o zaplatenie 177 500 Sk bola odstránená právoplatným rozsudkom Okresného súdu   Rožňava sp. zn. 12 C 1651/98   z   8. novembra 1999   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 12 Co 217/00 z 10. apríla 2001.

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   pri   obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku (§ 228 a nasl.) môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (m. m. III. ÚS 191/02).

Pretože   o   návrhu   sťažovateľa   na   obnovu   konania   podanom   krajskému   súdu 13. mája 2001 (doručenom Okresnému súdu v Rožňave 14. mája 2001) okresný súd dosiaľ nerozhodol povolením obnovy konania (vedeného pôvodne na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.   12 C 1651/98), nemohlo   vzhľadom   na   citovanú   judikatúru   ústavného   súdu do podania tejto sťažnosti dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplývajú pre všeobecný súd okrem iného povinnosti postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP) a aby občianske súdne konanie bolo jednou zo záruk zákonnosti a slúžilo na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP).

Bolo by v rozpore aj s týmito povinnosťami, pokiaľ by napr. súd o návrhu účastníka na obnovu konania rozhodoval, či už povolením obnovy konania alebo zamietnutím návrhu, so zbytočnými prieťahmi. V takom prípade však do úvahy prichádza porušenie zákonnosti, ale nie ústavnosti, ktorá je pod ochranou ústavného súdu v zmysle čl. 124 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd už o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2004