znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 184/08-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júna 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   S.,   t. č.   vo   výkone   väzby,   ktorou   namietal   porušenie svojich bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6 T 209/2006 z 24. apríla 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2008 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich bližšie neoznačených   základných   ľudských   práv   a   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 209/2006 z 24. apríla 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 6 T 209/2006 zo 6. februára 2007 uznal sťažovateľa a ďalších troch obžalovaných za vinných zo spáchania obzvlášť závažného   zločinu   nedovolenej   výroby   omamných   a psychotropných   látok,   jedov   alebo prekurzorov,   ich   držanie   a obchodovanie   s nimi   formou   spolupáchateľstva   podľa   § 20 a § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 6 To 17/2007 z 8. marca 2007 rozsudok okresného súdu zo 6. februára 2007 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   v   tomto   uznesení   krajský   súd   rozhodol,   že   úlohou prvostupňového súdu po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie je, aby až po náležitom zistení   skutkového   stavu   veci   opätovne   rozhodol,   pričom   je   potrebné   samostatné rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch, a to v súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa sťažovateľa „To sa však nestalo reálnym a Okresný súd Trnava vyniesol nový rozsudok bez toho, aby včas a v potrebnej miere vykonal úkony resp. úlohy mu uložené vyššie uvedeným uznesením krajského súdu zo dňa 8. 3. 2007“.

Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd okrem iného aj tým, že „Pri vyhlásení rozsudku dňa 24. 4. 2008... v celom zasadnutom senáte nebol prítomný prokurátor“, ďalej tým, že sudca okresného súdu mu „nedal možnosť zdokladovať... 550 000 Sk, a konal podľa seba“ a odsúdil ho „na základe vlastnenia vlastných peňazí na synovom účte“ a on tieto peniaze vie „zdokladovať“, ako aj inými v sťažnosti opísanými skutočnosťami (napr. rasová diskriminácia).

Sťažovateľ   v závere   svojej   sťažnosti   okrem   výmeny   celého   senátu   zo   zaujatosti, žiadosti   o   preskúmanie   jeho   zdravotného   stavu   a „zápisnice   o hlasovaní   zo   dňa 24. 4. 2008“, ako   aj   žiadosti „aby   boli   preskúmané   vyššie   spomínané   peniaze   a…   ich zdokladovanie“, navrhol   ústavnému   súdu,   aby   bol   označený   rozsudok   okresného   súdu „zrušený v plnom rozsahu, a spisy boli vrátené na ďalšie dokazovanie, pretože veľa vecí nie je doriešených, a veľa porušených“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa   skúmajúc,   či   nie   sú   dané   dôvody   na   jeho   odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl. 142   ods. 1   prvej   vety   ústavy   súdy   (všeobecné)   rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho bližšie neznačených základných ľudských práv a slobôd došlo rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 T 209/2006 z 24. apríla 2008. Z informácie   okresného   súdu   poskytnutej   ústavnému   súdu   na   jeho   vyžiadanie vyplýva, že trestná vec sťažovateľa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu stále nebola právoplatne   skončená   a ku   dňu   predbežného   prerokovania   jeho   sťažnosti   prebiehalo doručovanie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Keďže sťažovateľ spolu s ostatnými tromi   obžalovanými   podali   na hlavnom   pojednávaní   do   zápisnice   odvolanie,   spis   bude predložený odvolaciemu súdu.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ak ústavný súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť   využitím   jemu dostupných   a aj účinných   právnych   prostriedkov   nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. III. ÚS 207/04, I. ÚS 34/05, I. ÚS 127/05, IV. ÚS 212/07).

Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy teda limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným   súdom   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   ústavný   súd   rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v   tých   prípadoch,   ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Uvedený   princíp   sa   nepochybne   týka   prípadov,   v   ktorých   sa   sťažovatelia   ako účastníci súdneho konania môžu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd, k porušeniu ktorých malo dôjsť pochybením vo veci konajúceho súdu využitím opravných prostriedkov, ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon (v danom prípade Trestný poriadok).

Sťažovateľ   sa   môže   ochrany   svojich   práv   domáhať   vo   vzťahu   k   namietanému prvostupňovému   rozsudku   využitím   riadneho   opravného   prostriedku   odvolaním   podľa § 306 ods. 1 a § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v konaní pred krajským súdom. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ tak urobil a odvolanie podal.

Právomoc odvolacieho súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho základných práv a slobôd v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne prerokovanie tejto časti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   rozhodnutie   o tejto   sťažnosti   nemožno odstrániť.   Preto   bolo   už   bez   právneho   významu   vyzvať   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov   jeho   sťažnosti   (napr.   neoznačenie   základných   ľudských   práv   a slobôd, porušenie ktorých namieta, nepredloženie splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2008