znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 183/2010-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   augusta   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava   Orosza   v   konaní   o   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   V.,   a. s.,   T.,   zastúpenej advokátkou   JUDr.   F.   B.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 30 Cb 149/2006, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   V.,   a. s.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 149/2006   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 149/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti V., a. s.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500   €   (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré   jej   j e   Okresný   súd   Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti V., a. s., trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov)   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr. F.   B.,   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 183/2010   z 22.   apríla   2010   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 149/2006 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 7. apríla 2006 okresnému súdu   návrh,   ktorým   sa   domáhala,   aby   jej   odporca   na   základe   realizovaných   dodávok transporbetónu uhradil sumu 1 354 665,75 Sk (čo v súčasnosti predstavuje 44 966,66 €) s prísl.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň požadovala prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 300 € a úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 3373/2010 doručeným ústavnému súdu 13. mája 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Dňa 07. 04. 2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: V., a. s., proti odporcovi: W., v. o. s., o vydanie platobného rozkazu zapísaný   pod   sp. zn.   1 Rob 404/2006.   Dňa   25. 04. 2006   súd   vyzval   navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 13. 07. 2006 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 18. 08. 2006 súd vydal platobný rozkaz, č. k. 1 Rob 404/2006-131. Dňa 07. 11. 2006 právny zástupca odporcu doručil súdu odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Dňa 15. 11. 2006   súd   uznesením,   č. k.   1 Rob 404/2006-141   uložil   odporcovi   uhradiť   súdny poplatok   za   podaný   odpor.   Dňa   15. 11. 2006   súd   vyzval   navrhovateľa   na   vyjadrenie k podanému   odporu.   Dňa   04. 12. 2006   záznam   o   zaplatení   súdneho   poplatku.   Dňa 12. 12. 2006   bol   predmetný   spis   prevedený   do   oddelenia   Cb   a zapísaný   pod   sp. zn. 30 Cb 149/2006.   Dňa 22. 10. 2008 bol v predmetnej veci vytýčený termín pojednávania na deň 26. november 2008 o 10.30 hod. Dňa 26. 11. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že   pojednávanie   sa   odročuje   na   neurčito.   Dňa 08. 12. 2008 navrhovateľ doručil súdu návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane   odporcu.   Dňa   09. 12. 2008   doručené   podanie   –   vyjadrenie   právneho   zástupcu odporcu.   Dňa   09. 12. 2008   doručené   doplnenie   vyjadrenia   právneho   zástupcu   odporcu. Dňa   09. 12. 2008   súd   vyzval   navrhovateľa   na   vyjadrenie.   Dňa   16. 04. 2008   doručené vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 02. 06. 2009 súd vyzval navrhovateľa na doloženie dokladov. Dňa 16. 07. 2009 navrhovateľ doručil súdu žiadané doklady. Dňa 28. 08. 2009 navrhovateľ doručil súdu podanie. Dňa 29. 07. 2009 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podaniu odporcu. Dňa 07. 09. 2009 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Dňa 07. 09. 2009 súd uznesením,   č. k.   30 Cb 149/2006-157 ustanovil prekladateľa.   Dňa 07. 09. 2009 súd uznesením, č. k. 30 Cb 149/2006-155 pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil ďalší účastník. Dňa 16. 10. 2009 prekladateľ doručil súdu vyúčtovanie trov. Dňa   26. 11. 2009   doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcu.   Dňa   02. 12. 2009 doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcu.   Dňa   25. 03. 2010   doručené   podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 31. 03. 2010 bol nariadený termín pojednávania na deň 17. máj 2010 o 12.00 hod.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   čo   možno   považovať   v   danej   veci za objektívny prieťah.

V predmetnom   konaní   neboli   vo   väčšom   rozsahu   spôsobené   prieťahy   v   konaní účastníkom konania na strane navrhovateľa.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko nezaujala.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 3. mája 2010, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom bolo pojednávanie uskutočnené 17. mája 2010, ktoré bolo odročené, pričom vo veci nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. V napadnutom konaní si sťažovateľka uplatnila voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávky   z dôvodu   uhradenia   kúpnej   ceny   za   dodávky   transporbetónu   na základe uzavretej   kúpnej   zmluvy.   Uvedený   typ   sporov   patrí   do   bežnej   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a v zásade tieto spory nie sú ani po právnej, ani po skutkovej stránke zložité.   Aj   v danom   prípade   ústavný   súd   konštatuje,   že   napadnuté   konanie   nevykazuje žiadne črty právnej alebo skutkovej zložitosti. Napokon na zložitosť veci nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

2. Ústavný súd hodnotiac priebeh napadnutého konania nezistil skutočnosti, ktoré by z pohľadu prieťahov bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky, čo potvrdil aj okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti.

3. Napokon ústavný súd pri posudzovaní toho, či došlo k prieťahom v napadnutom konaní, hodnotil samotný postup okresného súdu. V priebehu vyhodnocovaného konania ústavný súd zistil jedno dlhšie obdobie nečinnosti, a to od 12. decembra 2006 (vec bola po podaní odporu proti platobnému rozkazu prevedená do registra Cb) do 22. októbra 2008 (okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   26.   november   2008),   t. j.   v trvaní   1 rok a 10 mesiacov,   a jedno   krátkodobejšie   obdobie   nečinnosti,   a   to   od   7.   septembra   2009 (uznesenie   okresného   súdu   o ustanovení   prekladateľa a o pripustení   pristúpenia   ďalšieho účastníka na strane odporcu) do 31. marca 2010 (okresný súd nariadil termín pojednávania). Doterajšia   doba   nečinnosti   v priebehu   napadnutého   konania   presahuje   podľa   zistení ústavného súdu dva roky. Prieťahy v konaní uznal okresný súd v odpovedi (24. september 2008)   na sťažnosť   sťažovateľky,   ktorú   vyhodnotil   ako   dôvodnú,   a za   prieťahy   sa ospravedlnil. Okresný súd súčasne poukázal na to, že „Objektívny prieťah bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka,   zákonného sudcu,   ako   aj nedostatočným   personálnym   obsadením   sudcov   na   obchodnom   úseku tunajšieho súdu“, a ďalej okresný súd v odpovedi uviedol, že „Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení   30 Cb   a pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v oddelení   30 Cb   sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.“.

V súvislosti   s uvedeným   už   ústavný   súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) konštatoval, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase   konania zabezpečiť primeraný počet   sudcov   alebo ďalších   pracovníkov   na súde, ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť dôvodom   na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   30 Cb 149/2006   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 300 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „zbytočnými prieťahmi   v konaní   sťažovateľka   nemôže   dosiahnuť   uspokojenie   svojho   nároku na zaplatenie kúpnej ceny..., čo ju podstatne obmedzuje v dispozícii s finančnými zdrojmi a má výrazný dopad na jej činnosť a podnikanie...“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 30 Cb 149/2006, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. F. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a spísanie   sťažnosti   a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010