znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 183/07-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 172/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2007 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 172/2002.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza: „Návrh   na   začatie   konania   na   Okresnom   súde   v   Prešove   som   podala   dňa 10. 04. 2002 a predmetné konanie je vedené pod spis. zn. 12 C/172/2002 vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Predmetné konanie trvá už vyše päť rokov a doteraz nebolo právoplatne ukončené. Pred súdnym konaním som vyzvala žalovaných o mimosúdne vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prvé konanie na Okresnom súde bolo asi v roku 2004, na tvári miesta bola vykonaná ohliadka predmetnej nehnuteľnosti a tiež nariadené znalecké dokazovanie. Bol stanovený súdny znalec. Na základe znaleckého posudku   bol   dňa   09. 02. 2006   vydaný   rozsudok   Okresného   súdu   v   Prešove.   Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie na Krajský súd v Prešove.“

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   okresný   súd „nepostupuje   v konaní   zákonným spôsobom   a v jeho   postupe“ vidí   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Preto   navrhla   ústavnému súdu, aby po predbežnom prerokovaní veci prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že:

„1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod spis. zn. 16 C 193/1997 porušil základné   právo   sťažovateľov,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- Sk (slovom: Päťstotisíc slovenských korún), ktoré je im Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresnému   súdu   v   Prešove   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   spis. zn. 16 C 193/1997 konal bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd zistil rozpor v označení konania uvedenom v texte sťažnosti (sp. zn. 12 C 172/2002) a označení konania uvedenom v petite sťažnosti (sp. zn. 16 C 193/1997).

Z informácie   okresného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou   konania o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 12 C 172/2002. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 193/1997 (konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy) sťažovateľka nie je jeho účastníčkou.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 172/2002.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že okresný súd   9. februára 2006   rozhodol   v merite   veci.   V dôsledku   podaného   odvolania   proti rozhodnutiu okresného súdu v napadnutom konaní bol predmetný spis spolu s opravným prostriedkom predložený 4. mája 2006 na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd 16. októbra 2006 vrátil spis okresnému súdu na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd 15. novembra 2006 rozhodol o tejto   žiadosti   a spis   28. novembra 2006   opätovne   predložil   odvolaciemu   súdu,   kde   sa nachádza v čase predbežného prerokovania sťažnosti bez rozhodnutia o odvolaní.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu (napr. IV. ÚS 59/03).

Vydaním prvostupňového rozhodnutia a jeho doručením okresný súd vykonal všetky zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľky.   Ďalšie   úkony   alebo postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už okresný súd po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal na krajskom súde.

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá   (I. ÚS 34/99,   III. ÚS 20/00,   II. ÚS 204/03,   IV. ÚS 102/05).   Sťažovateľka   namietala prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal.

Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľka mohla brániť do vydania prvostupňového rozhodnutia okresným súdom podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (29. júna 2007) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľkou označené základné   právo.   V čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   prebiehalo   už   vo   veci sťažovateľky odvolacie konanie na krajskom súde.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (podobne   napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti   uplatnených   v   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   (v   petite   sťažnosti) nerozhodoval.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľku na odstránenie nedostatku jej sťažnosti   spočívajúcom v uvedenom rozpore v označení   namietaného   konania,   ktorá   navyše   v predloženej   podobe   neobsahovala   ani náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde, pretože zjavnú neopodstatnenosť nemožno odstrániť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. augusta 2007