znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 183/05-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2005 v konaní o   sťažnosti   S.   D.,   bytom   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 235/98, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti S. D. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2005 doručená   sťažnosť S.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 235/98 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 18/04 z 27. mája 2004.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález: „1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 235/98 opakovane porušil právo p. S. D., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 30 C 235/98 bez zbytočných prieťahov predložil súdny spis Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. S. D., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť S. D. trovy konania tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. F., B., do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 183/05-15 zo 4. júla 2005 sťažnosť sťažovateľa v plnom rozsahu prijal na ďalšie konanie.

Dňa 28. septembra 2005 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa z 26. septembra 2005 označené ako „Späťvzatie sťažnosti“.

V predmetnom podaní sa uvádza, že medzičasom došlo k postúpeniu spisu okresného súdu   sp. zn.   30 C   235/98   Krajskému   súdu   v Bratislave,   a preto „Vzhľadom   na   túto skutočnosť berieme podanú sťažnosť v celom rozsahu späť a žiadame, aby ústavný súd v zmysle ust. § 54 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení konanie o nej zastavil“.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde vyplýva, že ponecháva ústavnému súdu možnosť úvahy, či záujem o ochranu ústavnosti nie je dôležitejší, než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoj návrh späť (II. ÚS 38/96).

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že nie sú dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, a preto návrhu sťažovateľa o späťvzatí vyhovel a konanie o sťažnosti zastavil.

Sťažovateľ v späťvzatí ďalej uviedol, že „Keďže sťažnosť bola podaná v čase, kedy objektívne   existovali   dôvody   zakladajúce   porušenie   základného   práva   sťažovateľa garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, vyvodzujúc tak jej dôvodnosť a opodstatnenosť, a len porušovateľ svojím správaním zavinil, že sťažovateľ je nútený vziať návrh späť, žiadame, aby ústavný súd podľa ust. § 36 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení a § 31a cit. zák. v spojení s ust. § 146 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom“, a podrobne vyčíslil „Trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 9.465,10 Sk s 19 % DPH“.

Pravidlom pre konanie pred ústavným súdom podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde je, že trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Ústavný súd môže podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Táto výnimka z pravidla, ktoré je uvedené vyššie, sa uplatní na základe výsledku konania   a   v   odôvodnených   prípadoch,   a   to   ako   určitá   sankcia   proti   tomu   účastníkovi konania,   ktorý   vyvolal   svojím   postupom   zásah   do   základného   práva   alebo   slobody. Uvedené predpoklady na priznanie úhrady trov podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde sú kumulatívne, musia byť splnené oba. Po ich splnení sa úhrada trov poskytne sčasti alebo úplne.   Výsledkom   konania   sa   dá   rozumieť   iba   úspech   v konaní,   ktorý   spočíva   v tom, že ústavný súd vysloví porušenie základného práva alebo slobody.

Keďže v dôsledku procesného úkonu sťažovateľa – späťvzatia, nebolo definitívne rozhodnuté   „o   veci   samej“   a   ústavný   súd   nedospel   k   výsledku   konania,   je   vylúčené aby rozhodol podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2005