znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 183/04-51

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16. septembra 2004 v senáte   zloženom   z   predsedu   Jána   Lubyho   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha v konaní o sťažnosti O. Z. a M. Z., obaja bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 484/99, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo O. Z. a M. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 484/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Dolný   Kubín p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 484/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. O. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Dolný   Kubín   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. M. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Okresný súd Dolný Kubín j e   p o v i n n ý   uhradiť O. Z. a M. Z. trovy konania v sume 18 956 Sk (slovom osemnásťtisícdeväťstopäťdesiatšesť slovenských korún) na účet advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. IV. ÚS   183/04   z   26. mája 2004   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. Z. a M. Z., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), v časti, v ktorej namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práva   na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 484/99.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 17. mája 1999 okresnému súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Sťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vydané meritórne rozhodnutie.

Okrem toho, že sa sťažovatelia v sťažnosti domáhali, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   bolo   porušené   ich   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   súčasne žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk každému z nich.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním   sp. zn.   Spr. 543/04   doručeným   ústavnému   súdu   5. augusta 2004,   v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Žaloba   vo   veci   9 C 484/99   bola   tunajšiemu   súdu   podaná   dňa   17. 5. 1999.   Dňa 9. 3. 2001 súd žiadal O. Z. o zaslanie podkladov špecifikovaných na čl. 10, ktoré podklady doručil   súdu   21. 3. 2001.   Uznesením   zo   dňa   2. 8. 2002   súd   vo   veci   ustanovil   znalca za účelom   ocenenia   nehnuteľností   a vyzval   navrhovateľov   na   zaplatenie   preddavku na vykonanie   znaleckého   dokazovania.   Znalecký   posudok   bol   súdu   zaslaný   30. 9. 2002. 10. 12. 2002   súd   vypočul   do   zápisnice   navrhovateľov   v 1. a 2. rade,   ktorí   uviedli, že od podania žaloby došlo k zmene vlastníkov nehnuteľností a upravili pôvodne podanú žalobu   o ďalších odporcov   v 5. a   6. rade.   Uznesením   zo   dňa   4. 4. 2003   súd   pripustil pristúpenie   ďalších   účastníkov   na   strane   odporcu.   25. 6. 2003   súd   vo veci   vykonal pojednávanie,   pričom   právny   zástupca   odporcu   v 8. rade   požiadal   o odročenie pojednávania, nakoľko plnomocenstvo od svojho klienta prevzal až v deň pojednávania. Dňom 1. 10. 2003 sa JUDr. M. B. vzdala funkcie sudkyne Okresného súdu Dolný Kubín a vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. K. P., ktorá dňa 20. 10. 2003 vyzvala navrhovateľa v 1. rade, aby žiadosť o vydanie predbežného opatrenia zo dňa 6. 10. 2003 doplnil   o chýbajúce   náležitosti.   Táto   výzva bola doručená zástupcovi   navrhovateľa   dňa 23. 10. 2003. Následne požiadala Obec P. o oznámenie okruhu dedičov po nebohej M. M. Táto správa bola súdu doručená dňa 24. 10. 2003. Napokon dňa 29. 7. 2004 súd uznesením č. k.   9 C 484/99-86   odmietol   podanie žalobcu   v 1/ rade doručené   súdu dňa 6. 10. 2003, pokiaľ sa ním domáhal vydania predbežného opatrenia.

Priebežnosť vykonávania jednotlivých procesných úkonov vo veci bola ovplyvnená v rozhodujúcej   miere   enormnou   zaťaženosťou   sudcov   konajúcich   v danej   veci,   z dôvodu zlého   personálneho   obsadenia   tunajšieho   súdu   a z dôvodu   kombinovanosti   agend v jednotlivých   senátoch.   Nadmerne   zaťažení   sú   pritom   všetci   sudcovia   tunajšieho   súdu pre momentálne   doslova   kritickú   personálnu   situáciu   (namiesto   potrebného   počtu minimálne ôsmich sudcov, reálne t. č. pracujú na súde 5 sudcovia a predtým trištvrte roka len   4 sudcovia,   keď   posledných   najmenej   10   rokov   bol   tunajší   súd   trvale   personálne poddimenzovaný).   Vplyv   na   priebeh   konania   malo   aj   procesné   podanie   navrhovateľa zo dňa 2. 10. 2003, v ktorom o. i. navrhol vydať predbežné opatrenie, bez toho, že by takéto podanie   malo   potrebné   náležitosti   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   a tieto nedostatky neboli odstránené ani napriek výzve súdu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti,   vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu a z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   konania v predmetnej veci od podania žaloby:

- žaloba   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   bola   okresnému   súdu doručená 17. mája 1999,

- 30. augusta 2000   bola okresnému   súdu   doručená   urgencia   sťažovateľa   v 1. rade, v ktorej žiadal nariadenie pojednávania vo veci,

- prípisom zo 7. septembra 2000 oznámila zákonná sudkyňa sťažovateľovi v 1. rade, že termín pojednávania bude nariadený, keď sa predmetná vec dostane do poradia,

- okresný súd prípisom z 9. marca 2001 vyzval sťažovateľov, aby v lehote 20 dní predložili doklad o hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu,

- na   výzvu   okresného   súdu   reagoval   sťažovateľ   v 1. rade   listom   doručeným 21. marca 2001,

- 6. novembra 2001 dala zákonná sudkyňa pokyn, aby ku spisu boli pripojené listinné dôkazy zo súvisiacich dedičských vecí a aby časť týkajúca sa „dodatku k návrhu vo veci 9 C 484/99“ bola zo spisu vylúčená a prevedená do registra Nc,

- na   č. l. 12   spisu   okresného   súdu   je   poznámka „Vylúč   zo spisu Nc 1089/01“ s dátumom 3. december 2001 a podpis,

- uznesením   okresného   súdu   z 2. augusta 2002   bol   ustanovený   znalec   za   účelom ocenenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, a ďalším uznesením z toho istého dňa boli   sťažovatelia   zaviazaní   na   úhradu   preddavku   na   trovy   spojené   so   znaleckým dokazovaním,

- 30. septembra 2002 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 82/2002,

- 14. októbra 2002 bola okresnému súdu doručená opakovaná sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní,

- 14. novembra 2002 (úradný záznam) bol znalec telefonicky požiadaný zákonnou sudkyňou,   aby   doplnil   doručený   znalecký   posudok   č.   82/2002 „o   vyčíslenie   hodnoty nehnuteľností k 17. 5. 1999“,

- 20. novembra 2002   nariadila   zákonná   sudkyňa   výsluch   sťažovateľov   v termíne 10. december 2002,

- zo zápisnice okresného súdu z 10. decembra 2002 vyplýva, že sťažovatelia v rámci úradného výsluchu upravili petit podanej žaloby a súčasne uviedli, že od podania žaloby došlo   k zmene   vlastníkov   nehnuteľností,   a preto   navrhli,   aby   okresný   súd   pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu,

- výzvou z 12. decembra 2002 boli sťažovatelia vyzvaní na úhradu súdneho poplatku pod   hrozbou   zastavenia   konania,   pričom   dôkaz   o úhrade   poplatku   sťažovateľmi   bol okresnému súdu doručený 7. januára 2003,

- 13. marca 2003 nariadila zákonná sudkyňa termín pojednávania na 25. jún 2003,

- 17. marca 2003   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľa   v 1. rade na nekonanie vo veci,

- uznesením zo 4. apríla 2003 okresný súd pripustil pristúpenie účastníkov na strane odporcov v 7. a 8. rade,

- pojednávanie uskutočnené 25. júna 2003 okresný súd odročil na 22. september 2003 na základe požiadania právneho zástupcu odporcu v 8. rade, ktorý prevzal jeho zastupovanie v deň pojednávania,

- upovedomením   z 10. septembra 2003   okresný   súd   zrušil   a odročil   na   neurčito pojednávanie pôvodne nariadené na 22. september 2003,

- 6. októbra 2003 bola doručená okresnému súdu opakovaná sťažnosť sťažovateľa v 1. rade   na „úmyselné   prieťahy   v súdnom   konaní“. Súčasťou   sťažnosti   bol   návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci,

- uznesením   z 20. októbra 2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   v 1. rade, aby v lehote 15 dní doplnil svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia zo 6. októbra 2003 o chýbajúce náležitosti,

- 2. februára 2004 bola okresnému súdu doručená opakovaná sťažnosť sťažovateľa v 1. rade na prieťahy v konaní,

- uznesením z 29. júna 2004 okresný súd návrh na predbežné opatrenie sťažovateľov odmietol pre neodstránenie jeho nedostatkov v stanovenej lehote.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02).   K vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy, je nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ústavný súd konštatuje, že napadnutá vec nie je ani po právnej, ani po skutkovej stránke vecou zložitou. Predmet konania je upravený príslušnými   ustanoveniami   Občianskeho   zákonníka   a stabilizovaný   v pomerne   rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení nenamietal skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2. Z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia ako účastníci súdneho konania neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania. Je pravdou, že sťažovatelia v priebehu konania so súhlasom súdu zmenili petit žaloby a súdny poplatok za konanie   uhradili   až   po   výzve   súdu,   to   ale   nemalo   zásadný   vplyv   na   predĺženie preskúmavaného konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov, bol postup okresného súdu.

Zo   zistenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom konaní došlo v období do 17. mája 1999, keď sťažovatelia podali žalobu na okresnom súde, do   9. marca 2001,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby   preukázali   hodnotu nehnuteľností,   ktoré   sú   predmetom   sporu   (viac   ako   21   mesiacov),   a ďalej   v období od 21. marca 2001,   keď   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   odpoveď   na   jeho   výzvu, do 2. augusta 2002, keď okresný súd uznesením ustanovil znalca na ohodnotenie sporných nehnuteľností (v trvaní presahujúcom 16 mesiacov). Pokyny kancelárii ohľadom vylúčenia a preradenia   časti   spisu   do   registra   Nc   v súvislosti   s dodatkom   k návrhu   ústavný   súd nevyhodnocoval,   pretože   dodatok   k návrhu   sa   v spise   nenachádza   a   zo   spisu   taktiež nevyplýva, či tieto pokyny boli realizované. Spolu nečinnosť okresného súdu v uvedených obdobiach predstavuje viac ako 3 roky.

Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   vyplýva,   že   zákonná   sudkyňa   sa 1. októbra 2003 vzdala funkcie sudcu a následne vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni. Sťažovateľ v 1. rade podal 6. októbra 2003 okresnému súdu ako súčasť svojej sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci. Po výzve okresného   súdu   z 20. októbra 2003,   aby   doplnil   svoj   návrh   o chýbajúce   zákonom požadované   náležitosti,   okresný   súd   až   uznesením   z 29. júna 2004   (po   viac   ako 8 mesiacoch) návrh na vydanie predbežného opatrenia odmietol. Je pravdou, že návrhom na vydanie predbežného opatrenia sa zaoberala už nová zákonná sudkyňa, ktorá sa najskôr s obsahom celého spisu musela oboznámiť, no v dôsledku toho, že okrem rozhodovania o vydaní   predbežného   opatrenia   okresný   súd   nevykonal   žiadne   iné   úkony,   ktoré by smerovali   k meritórnemu   rozhodnutiu   vo   veci,   vyhodnotil   ústavný   súd   obdobie od 6. októbra 2003   do 29. júna 2004   (viac   ako   8   mesiacov)   ako   časový   úsek,   v   ktorom okresný súd postupoval neefektívne. Ústavný súd vyslovuje názor, že v prípade podania návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   po   začatí   konania   sa   všeobecný   súd   nemôže obmedziť iba na skúmanie predpokladov na vydanie predbežného opatrenia, ale priebežne musí prejednávať aj vec samu. Ak bol v okolnostiach prípadu okresný súd po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nečinný v konaní vo veci samej, nemožno takýto priebeh konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľov.

Poukázanie   predsedu   okresného   súdu   na „enormnú   zaťaženosť   sudcov   a   zlé personálne   obsadenie   súdu“ nemohol   ústavný   súd   akceptovať,   pretože   v súlade s medzinárodným   štandardom   uplatňovania   dohovoru   uplatňuje   názor,   že   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (napr.   I.   ÚS 76/03,   IV.   ÚS 124/04).   Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri   vybavovaní   agendy   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by   vylučovala   alebo   znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný   súd   nezohľadňuje   v súvislosti   s pozitívnym   záväzkom   štátu   zabezpečiť   právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vyššie   uvedený   postup   okresného   súdu   nesvedčí   o tom,   že   by   svoju   činnosť organizoval   v súlade   s povinnosťou   uloženou   mu   §   100   ods.   1   OSP   tak,   aby   bola   vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc   z uvedeného   dospel   ústavný   súd   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v konaní,   ktoré   je   na   ňom   vedené   pod   sp.   zn.   9 C 484/99,   došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,   aby   vo   veci   konal bez zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha“. Podľa ods. 5 § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk pre každého z nich z dôvodov uvedených v sťažnosti. Poukázali   najmä   na   svoj   pokročilý   vek   a skutočnosť,   že   ani   opakované   sťažnosti na zbytočné prieťahy neviedli k právoplatnému ukončeniu konania.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   konania   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 484/99,   berúc do   úvahy konkrétne okolnosti   prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk pre každého sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R., uplatnených v podaní zo 16. augusta 2004 spolu vo výške 22 578 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení   §   1   ods.   3,   §   13   ods.   8   prvej   vety   v spojení   s   § 16   ods. 1   písm.   a) a c) a ods. 2 a 4, § 17 ods. 2, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   (ďalej   len   „vyhláška“)   s tým,   že predmet   konania   podľa   čl.   127   ústavy   pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovatelia namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon   právnej   služby   uskutočnený   v období   od 1. januára 2004   v konaní   pred   ústavným súdom   predstavuje   4 534 Sk   (základom   pre   výpočet   je   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2003   vo   výške 13 602 Sk), pričom uvedená odmena sa v prípade spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch alebo   viacerých   osôb   znižuje   o 20 %,   t.   j.   na   sumu   3 627 Sk   (§   17   ods. 2 vyhlášky), a hodnota   režijného   paušálu   je   136 Sk.   Za   úkon   právnej   služby „vyjadrenie“ zo 16. augusta 2004 ústavný súd   priznal s poukazom   na § 16   ods. 2 a   4 jednu   polovicu zo zníženej   hodnoty   za jeden   úkon,   t.   j.   odmenu   vo   výške   1 813 Sk.   Ústavným   súdom priznaná úhrada trov sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 x 2 úkony po 3 627 Sk (príprava a prevzatie veci, podanie sťažnosti ústavnému súdu) a 2 x 1 813 Sk (odmena   vo výške   jednej   polovice   za vyjadrenie k stanovisku   okresného   súdu   po   prijatí sťažnosti   na ďalšie   konanie)   a 6 x 136 (režijný   paušál),   čo   predstavuje   spolu   sumu 18 956 Sk.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2004