znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 182/08-52

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   16. decembra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti M. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. T. S., T., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 59/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 59/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 13 C 59/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk [slovom dvadsaťtisíc slovenských korún (663,88 EUR)], ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á zaplatiť trovy právneho   zastúpenia   M.   S.   v   sume   6 732 Sk   [slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún (223,46 EUR)] na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. T.ibora S., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy konania v sume 6 732 Sk [slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún   (223,46 EUR)] Kancelárii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   účet   č...   vedený   v...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2008 doručená   sťažnosť   M.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 59/2003 a sp. zn. 31 C 141/2006.

Ústavný   súd   sťažovateľovi   na   základe   žiadosti   uznesením   č. k. IV. ÚS 182/08-18 z 3. júna 2008 ustanovil   za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom   advokáta JUDr. T. S., T., a na predbežnom prerokovaní sťažnosti 18. septembra 2008 uznesením č. k. IV. ÚS 182/08-31   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   v časti   namietaného   porušenia označených práv sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 59/2003.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   odporcom   v posudzovanom   konaní vo veci návrhu Mesta T. (ďalej len „navrhovateľ“) na zaplatenie sumy 3 946 Sk z titulu nedoplatku   za   dodávky   tepla,   vodného,   stočného   a ostatných   služieb   za   obdobie od 1. januára 1999 do 31. mája 2003. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, rozsudkom z 23. júna 2005 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 229,40 Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania od 1. júna 2003 do zaplatenia a vo zvyšku nároku v sume 3 716,60 Sk návrh zamietol   a navrhovateľovi   uložil   zaplatiť   okresnému   súdu   trovy   konania   štátu   v sume 5 572 Sk. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ aj sťažovateľ. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 11 Co 360/2005 z 22. decembra 2006 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Sťažovateľ uviedol, že odvtedy okresný súd vo veci nekonal.

Okresný súd rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 59/2003 aj o návrhu sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   ktorým   sa   sťažovateľ   domáhal uloženia zákazu   nakladať   s predmetom   dražby   (bytom).   Okresný   súd   uznesením   č.   k. 13 C 59/2003-264 z 30. novembra 2006 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Aj toto rozhodnutie krajský súd v odvolacom konaní zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa „postupom súdov vznikajú neúmerné prieťahy v konaní a súdy nekonajú v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 ods.   1   dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd.   Ja   som   starý   človek a takmer som bol pri dražbe organizovanej Aukčným domom, s. r. o. v Trnave podľa § 151a až   151 m)   OZ   a   podľa   zákona   č. 527/2002   OZ   o dobrovoľných   dražbách   v dôsledku nečinnosti súdov pripravený o byt.“.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Okresný   súd   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   59/03   a sp.   zn. 31 C 141/06   porušil   základné   právo   M.   S.   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

2) Okresnému   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   59/03   a sp.   zn. 31 C/141/06 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) M.   S.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000,-   Sk,   ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný   súd   Trnava   je   povinný   zaplatiť   M.   S.   náhradu   trov   konania   na   účet právneho   zástupcu   –   advokáta   JUDr.   T.   S.   v sume   6   732,-   Sk   (3 176.-   +   190.-   x   2) za 2 úkony právnej pomoci.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   sp.   zn.   1 SprV 440/2008 zo 16. októbra 2008, súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a k predmetu sťažnosti uviedol:

„Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nie je spokojný s vedením pojednávaní na tunajšom súde, najmä so spôsobom, akým zákonní sudcovia vykonávajú dokazovanie. Pokiaľ ide o vec pod sp. zn. 13 C/59/2003, v tejto veci som zistil, že dna 15. 10. 2008 vyšší súdny   úradník   rozhodol   uznesením   č.   k.   13 C/59/2003-376,   že   súd   pripúšťa   zmenu účastníkov tak, že z konania vystúpi nástupca pôvodného navrhovateľa Mesto T. a na jeho miesto vstúpi S., s. r. o. so sídlom v T. na ul... V súčasnej dobe sa toto uznesenie doručuje účastníkom. V predmetnej veci sa mi nepodarilo zabezpečiť stanovisko zákonnej sudkyne JUDr. K.   H.,   pretože   táto   je   dlhodobo   práceneschopná   a   je   predpoklad,   že vec   bude po šiestich   týždňoch   trvania   práceneschopnosti   v   zmysle   Rozvrhu   práce   na   rok   2008 Okresného súdu Trnava (pravidiel určenia zákonného sudcu pod bodom 3) prerozdelená zastupujúcemu sudcovi až do nástupu JUDr. H. do práce.“

Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 13. októbra 2008 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   vyjadrenie   účastníkov   konania,   že   netrvajú   na   konaní   ústneho pojednávania,   ústavný   súd   v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 59/2003 ústavný súd zistil, že súdne konanie začalo 18. júna 2003 podaním   návrhu   na vydanie platobného rozkazu   na sumu 3 946   Sk   s príslušenstvom,   ktorú   si   uplatnila   S.,   príspevková   organizácia,   proti sťažovateľovi   z titulu   neuhradených   platieb   za   dodávky   tepla,   vodného,   stočného a ostatných   služieb   za   obdobie   rokov   1999   až   2003.   Okresný   súd   27. júna 2003   vydal platobný   rozkaz.   Sťažovateľ   podal   30. júla 2003   odpor   a 6. augusta 2003   požiadal o oslobodenie   od súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   mu uznesením   z 22. septembra 2003 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 18. februára 2004 a bolo odročené na neurčito s tým,   že   okresný   súd   vyzve   právnu   zástupkyňu   navrhovateľa,   aby   sprostredkovala stretnutie   navrhovateľa   so sťažovateľom   za   účelom   uzavretia   mimosúdnej   dohody. Sťažovateľ 6. apríla 2004 oznámil okresnému súdu, že nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, a požiadal okresný súd, aby uložil navrhovateľovi predložiť mu podklady, z ktorých vychádza   jeho   vyúčtovanie,   aby   sa   mohol   vyjadriť   k predmetu   konania.   Okresný   súd 28. apríla   2004   zaslal   stanovisko   sťažovateľa   na   vyjadrenie   navrhovateľovi.   V apríli a v máji   2004   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   viacero   podaní,   v ktorých   opisoval zistené   nedostatky   vo   vyúčtovaní   platieb   za   užívanie   bytu.   Ďalšie   pojednávanie sa uskutočnilo   9.   septembra   2004,   na   ktorom   okresný   súd   vypočul   účastníkov   konania a pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania na zistenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa. Uznesením z 1. októbra 2004 okresný súd ustanovil do   konania   znalca   z   odboru   energetiky,   odvetvia   tepelnej   energetiky,   tepelného energetického   zariadenia,   ktorému   uložil   vypracovať   posudok   v lehote   30 dní od upovedomenia   o   právoplatnosti   uznesenia.   Okresný   súd   zaslal   súdny   spis   znalcovi 26. októbra 2004 a 14. decembra 2004 u neho urgoval predloženie znaleckého posudku.

Okresný súd 18. januára 2005 oznámil súdnemu znalcovi, že na základe jeho žiadosti súhlasí   s predĺžením   lehoty   na   podanie   posudku   do   28.   februára   2005.   Súdny   znalec predložil   znalecký   posudok   2.   marca   2005   a   sťažovateľ   sa   k nemu   písomne   vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 29. marca 2005. Na pojednávaní 9. júna 2005 okresný súd   vykonal   výsluch   znalca   a pojednávanie   bolo   odročené   s tým,   že   vyzve   právnu zástupkyňu   navrhovateľa,   aby   oznámila   konečné   stanovisko   k záverom   znaleckého posudku. Na nasledujúcom pojednávaní 23. júna 2005 okresný súd ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok, ktorým uložil sťažovateľovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 229,40 Sk s poplatkom z omeškania 2,5 ‰ za každý deň omeškania od 1. júna 2003 do zaplatenia, navrhovateľovi   náhradu   trov   konania   nepriznal, uložil   navrhovateľovi   zaplatiť   trovy konania   štátu   v sume   5   572   Sk   a vo   zvyšku   návrh   zamietol.   V auguste   2005   podali navrhovateľ aj sťažovateľ proti rozsudku   odvolania, ktoré im   okresný   súd   6. septembra 2005 zaslal na vzájomné vyjadrenie a 10. novembra 2005 predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu.

Sťažovateľ   21.   novembra   2006   podal   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby okresný súd zakázal nakladať s predmetom dražby - bytom sťažovateľa, až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pod sp.   zn.   13   C   59/2003.   Okresný   súd   jeho   návrh   uznesením   z 30.   novembra   2006 zamietol,   pretože   podľa   jeho   názoru   nie   je   daná   priama   súvislosť   medzi   navrhovaným predbežným opatrením a predmetom konania vo veci samej. Sťažovateľ sa proti tomuto rozhodnutiu   odvolal   a okresný   súd   19.   decembra   2006   predložil   jeho   odvolanie na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský   súd   22. decembra 2006   uznesením   sp. zn.   11 Co 360/2005   rozhodol o odvolaniach   oboch   účastníkov   proti   rozsudku   okresného   súdu   z   23. júna 2005   tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru,   že   napadnutý   rozsudok   nemožno   považovať   za   správny   v dôsledku   viacerých procesných pochybení okresného súdu a pre nesprávne právne posúdenie veci. Krajský súd okresnému   súdu   predovšetkým   vytkol   nedostatočné   odôvodnenie   rozsudku,   v dôsledku ktorého   nemohol   ani   zaujať   stanovisko   k väčšine   výhrad   v odvolaniach   obidvoch účastníkov   konania.   Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   11   Co   378/2006   z   30.   mája   2007 rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu z 30. novembra 2006 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Obidve rozhodnutia boli okresnému súdu doručené so súdnym spisom 10. júla 2007.

Právna   zástupkyňa   navrhovateľa   podala   proti   uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 11 Co 378/2006 z 30. mája 2007 dovolanie, ktoré okresný súd 26. septembra 2007 predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Keďže najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 223/2007 z 11. decembra 2007 napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okresný súd súdny spis po jeho vrátení   17.   januára   2008   predložil   29.   januára   2008   krajskému   súdu.   Uznesením č. k. 10 Co 32/2008-359 z 30. apríla 2008 krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že celé konanie okresného súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vrátane jeho rozhodnutia bolo zmätočné.   Okresnému   súdu   bol   spis   vrátený   30.   mája   2008.   Právna   zástupkyňa navrhovateľa   podaním   doručeným   9.   júla   2008   navrhla   zámenu   účastníkov   konania na strane navrhovateľa, na základe čoho okresný súd 8. augusta 2008 vyzval advokátku JUDr. R. B., aby oznámila, či zastupuje nástupcu pôvodného navrhovateľa, a uznesením z 15. októbra 2008 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny účastníkov tak, že z konania vystúpi nástupca pôvodného navrhovateľa Mesto T. a na jeho miesto vstúpi S., s. r. o., T.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že daný typ konania tvorí   štandardnú   súčasť   sporovej   agendy   všeobecných   súdov,   a   preto   ho   ústavný   súd nepovažuje za právne zložitý. Určitá faktická zložitosť konania vyplýva zo skutočnosti, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, čo však na základe obsahu spisu nemožno považovať za okolnosť, ktorá by signalizovala jej mimoriadnu skutkovú zložitosť.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 59/2003 nezistil skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné   považovať   správanie   sťažovateľa   za   také,   ktoré   by   prispelo   k neodôvodnenému predĺženiu konania.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.

Konanie,   v ktorom   je   sťažovateľ   žalovaný   o zaplatenie   sumy   3 946 Sk,   trvá   päť rokov   a šesť   mesiacov.   Z toho   sa   vec   nachádza   na   okresnom   súde   viac   ako   tri   roky (od 18. júna   2003   do   10.   novembra   2005,   od   10.   júla   2007   do   26.   septembra   2007, od 17. januára 2008 do 29. januára 2008 a od 30. mája 2008 do súčasnosti). Počas tohto obdobia okresný súd o veci meritórne rozhodol, pričom od podania návrhu (18. júna 2003) do vyhlásenia rozsudku (23. júna 2005) uplynuli dva roky a ďalšie štyri a pol mesiaca trvalo vyhotovenie   a doručenie   rozsudku   a vykonanie   úkonov   v súvislosti   s predložením   veci odvolaciemu súdu. Zo súdneho spisu ústavný súd nezistil zbytočné prieťahy, ktoré by boli zapríčinené nečinnosťou okresného súdu v tomto období.

V medziobdobiach, počas ktorých sa spis nachádzal na okresnom súde pred jeho predložením   na   rozhodnutie   o opravných   prostriedkoch,   okresný   súd   v zásade   plynulo vykonával potrebné procesné úkony. Od 30. mája 2008 vo veci opäť koná okresný súd a dosiaľ   jeho   činnosť   po   vrátení   veci   na   ďalšie   konanie   bola   zameraná   na rozhodnutie o zmene   účastníka   konania   na   strane   navrhovateľa, o ktorej   bolo   potrebné   rozhodnúť pred meritórnym prerokovaním veci.

K predĺženiu   konania   došlo   v dôsledku   procesných   chýb   okresného   súdu a nesprávneho   právneho   posúdenia   veci,   čo   viedlo   krajský   súd   k   zrušeniu   rozsudku okresného súdu z 23. júna 2005, ako aj k zrušeniu jeho uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 30. novembra 2006.

Ústavný súd posudzoval postup okresného súdu aj z hľadiska efektívnosti, pričom vychádzal   zo   svojej   judikatúry,   podľa   ktorej   zbytočné   prieťahy   v konaní   môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,   teda   takým konaním,   ktoré   nevedie   k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníka konania   (II.   ÚS   32/03,   IV.   ÚS   267/04).   Z tohto   pohľadu   ústavný   súd   konštatuje, že o sústredenom postupe okresného súdu nesvedčí skutočnosť, že vec sťažovateľa sa opäť nachádza na prvom stupni konania, pretože odvolací súd zrušil jeho rozsudok pre procesné pochybenia   a nepreskúmateľnosť   a ako   zmätočné   označil   aj   konanie   a rozhodnutie okresného súdu o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.

Ústavný súd zistil, že predĺženie posudzovaného súdneho konania bolo spôsobené nesústredenou a neefektívnou procesnou činnosťou okresného súdu, teda takou činnosťou, ktorá v konečnom dôsledku nesmerovala k právoplatného skončeniu veci, a tým odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v lehote primeranej zložitosti prerokúvanej veci. Ústavný súd preto   konštatoval,   že   okresný   súd   svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C 59/2003 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie   alebo   iný   zásah,   prípadne   prikáže   tomu,   kto   právo   alebo   slobodu   porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 13 C 59/2003 nebolo do času rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie 60 000 Sk za zbytočné prieťahy spôsobené postupom okresného súdu v dvoch súdnych konaniach.

Pretože   ústavný   súd   nepovažoval   za   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľa, rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   sa   riadil   zásadami   spravodlivosti   a zohľadnil   dĺžku posudzovaného konania a zistené zbytočné prieťahy a dospel k záveru, že v danom prípade bude   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním ustanoveným advokátom JUDr. T. S., T. Ústavný súd ich priznal za dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 6 732 Sk (za každý úkon právnej služby po 3 176 Sk a 2-krát po 190 Sk režijný paušál).

Náhradu   hotových   výdavkov   a odmenu   za   zastupovanie   ustanoveného   advokáta je okresný súd povinný zaplatiť na účet Kancelárie ústavného súdu podľa bodu 5 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008