znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 182/05-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava III   pri   rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii a pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2005 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Er 2863/98 pri rozhodovaní   o námietkach   povinného   proti   exekúcii   a   pri   rozhodovaní   o návrhu sťažovateľa zo 14. februára 2005 na zmenu exekútora.

Sťažovateľ   uviedol,   že   svojou   sťažnosťou   napáda   označené   konanie   vedené na okresnom súde, „... keď zákonná sudkyňa (...) vo veci námietok proti exekúcii nekonala 4 roky a vo veci napokon rozhodol predseda Okresného súdu Bratislava III (...)“.

Podľa sťažovateľa súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie nekonal v uvedenej veci od januára 1998 do marca 2005, a preto na neho podal aj trestné oznámenie. Na jeho žiadosť   o zmenu   exekútora   podanú   14. februára 2005   nedostal   do   podania   sťažnosti ústavnému súdu odpoveď, na základe čoho konštatuje, že „Ani po viac ako 3 mesiacoch zákonná   sudkyňa   nerozhodla   vo   veci   zmeny   exekútora,   a   tak   pokračuje   a   nadväzuje na nekonanie vo veci námietok proti exekúcii“. Na základe doterajšieho priebehu konania sťažovateľ tvrdí, že zákonná sudkyňa svojím konaním v uvedenej veci zmarila exekúciu.

Okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   požaduje   sťažovateľ   aj   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 000 Sk.

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom poukazujúc na svoju insolventnosť a zdravotný stav (invalidita).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   sa   ústavný   súd   oboznámil s obsahom   spisu   vedeného   na   ústavnom   súde   pod   sp. zn.   II. ÚS 107/05   a zistil,   že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo taktiež namietanie porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v exekučnom konaní sp. zn. Er 2863/98 pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii.

V konaní   sp. zn.   II. ÚS 107/05   ústavný   súd   uznesením   z 20. apríla 2005   sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Zo súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. Er 2863/98 vyplýva, že označený súd uznesením z 9. decembra 2002 námietky povinného proti exekúcii zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2003.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho oneskorené podanie je rozhodnutím „o podmienkach konania“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie, ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako oneskorene podaný (IV. ÚS 36/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v označenom konaní pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   pre   jej   neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom], pretože nedostatok podmienky konania nie je možné v tomto konaní odstrániť.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   označenom   konaní   pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora, ústavný súd ju odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť z dôvodu, že už pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti nezistil možnosť porušenia uvedeného základného práva, ktorej reálnosť by bolo možné posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 10/05).

K takémuto   záveru   ústavný   súd   dospel   jednak   s ohľadom   na časové   obdobie od doručenia žiadosti sťažovateľa o zmenu exekútora (14. februára 2005) do rozhodnutia o tejto   žiadosti   (15. júna 2005),   pričom   prihliadol   aj   na   to,   že   od   14. januára 2005 do 1. apríla   2005   bol   predmetný   exekučný   spis   na   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky,   ktorá   si   ho   vyžiadala   v   súvislosti   s podnetom   sťažovateľa   na   podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e Občianskeho súdneho poriadku. Takýto postup pri vybavovaní žiadosti   sťažovateľa   o zmenu   exekútora   neindikuje   podľa   názoru   ústavného súdu možnosť prijatia záveru o takom postupe okresného súdu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vecnú súvislosť s tvrdeným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal. Z toho istého dôvodu považoval už ústavný súd za bezpredmetné rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k uzneseniu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2005