znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 180/2014-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Jána Lubyho o sťažnosti J. D.a M. D., obaja bytom..., a J. D., zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Námestovo   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 75/2011   (pôvodne   vedenom   Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 260/1996), za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. D., M. D. a J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2011 p o r u š e n é   b o l o.

2. J. D., M. D. a J. D. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Námestovo j e   p o v i n n ý   uhradiť J. D., M. D. a J. D. trovy konania v sume 616,96 € (slovom šesťstošestnásť eur a deväťdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2013 faxom a 25. januára 2013 poštou doručená sťažnosť J. D.a M. D., obaja bytom..., a J. D.,   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   Jánom   Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2011 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 260/1996).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   odo   dňa   29.   7.   1996   do   dňa   31.   12.   2007 pod sp. zn. 7 C 260/96 a neskôr pod sp. zn. 7 C 260/96 a neskôr pod sp. zn. 7 C 2186/98 prebiehalo konanie o návrhu navrhovateľa: V. D.,   proti odporcovi: M. D., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Odo dňa 1. 1. 2008 t. j. odo dňa zriadenia Okresného súdu Námestovo do súčasnosti prebieha konanie v tejto veci na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 64/2009 a neskôr pod sp. zn. 7 C 75/2011. I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 16 rokov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne   skončené.   Vo   veci   nebolo   do   dnešného   dňa   vydané   žiadne   meritórne rozhodnutie.

V priebehu tohto konania zomrel M. D., zomr...., posledne bytom..., ktorý v konaní vystupoval ako odporca a my, sťažovatelia v 1. – 3. rade sme ako jeho právni nástupcovia stali účastníkmi tohto konania na strane odporcov...

Listom   zo   dňa   28.   11.   2012,   ktorý   bol   Okresnému   súdu   Námestovo   doručený dňa 3. 12. 2012 sme JUDr. Margite Kovaľovej, predsedníčke Okresného súdu Námestovo podali sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov. Ďalším listom zo dňa 28. 11. 2012, ktorý bol Okresnému súdu Námestovo doručený dňa 3. 12. 2012 sme JUDr. Margite Kovaľovej, predsedníčke Okresného súdu Námestovo podali sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 64/2009, ktoré s týmto konaním súvisí...

Listami   Okresného   súdu   Námestovo   č.   Spr.   4566/12   zo   dňa   12.   12.   2012 a č. Spr 4566/12 zo dňa 12. 12. 2012 nám bolo oznámené, že vo veci došlo k prieťahom v čase,   keď   sa   konalo   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   v   období   odo   dňa   5.   5.   2009 do dňa 1. 6. 2011, keď sa koná na Okresnom súde Námestovo.

Podaním tejto sťažnosti sme splnili zákonnú podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 zákona SNR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších zmien...“

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2011 a predtým pod sp. zn. 7 C 260/96 porušené bolo. Základné právo sťažovateľa J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2011 a predtým pod sp. zn. 7 C 260/96 porušené bolo. Základné právo sťažovateľky M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2011 a predtým pod sp. zn. 7 C 260/96 porušené bolo. Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7 C 75/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   J. D.   do   2   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   J. D.   do   2   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke M. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   M. D.   do   2   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom   J. D.,   J. D.   a   M. D.   sa priznávajú   trovy   tohto   konania   v   sume 616,96 EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Námestovo   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta JUDr. Jána Vajdu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   prijal   sťažnosť   sťažovateľov   na   ďalšie konanie uznesením č. k. IV. ÚS 180/2014-17 z 20. marca 2014 [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po   prijatí   sťažnosti   sťažovateľov   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval 25. marca 2014   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k   otázke   vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 17. apríla 2014 (doručenom ústavnému súdu 24. apríla 2014) okrem iného uviedla:

„Vec sp. zn. 7 C/75/2011 pôvodne napadla na Okresný súd Dolný Kubín, na ktorom sa viedlo konanie pod sp. zn. 7 C/260/1996. Na pojednávaní dňa 04. 05. 1999 bola táto vec spojená   s   vecou   sp.   zn.   7   C/2186/1998.   Vo   veci   konali   viacerí   sudcovia   tohto   súdu. V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva na novozriadený Okresný súd Námestovo dňom 01.   01.   2008   bola   vec   predložená   na   rozhodnutie   predsedovi   Krajského   súdu   v   Žiline z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Námestovo s prechodom výkonu súdnictva na tento súd, nakoľko podľa inštrukcie 18/2007 Ministerstva spravodlivosti SR z 6. decembra 2007 č. 12460/2007-130,   čl.   3   predmetom   prechodu   boli   spisy   vo   veciach,   ktoré   došli na odovzdávajúce súdy v čase od 1. januára 1997 do 31. decembra 2007 vrátane. Vec na Okresný súd Dolný Kubín napadla dňa 29. 07. 19996. Predseda Krajského súdu v Žiline dňa 20. 09. 2009 rozhodol, že vo veci je príslušný konať Okresný súd Námestovo. Konanie sa na tomto súde ďalej viedlo pod sp. zn. 5 C/64/2009. Po vylúčení žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. A. K., rod. G., uznesením č. k. 5 C/64/2009-148 zo dňa 01. 06. 2011 sa ďalej viedlo konanie pod sp. zn. 7 C/75/2011.

Vo   veci   Okresný   súd   Námestovo   rozhodol   uznesením   č.   k.   7   C/75/2011-148 zo dňa 23.   02.   2013,   ktoré   v   časti   zastavenia   konania   nadobudlo   právoplatnosť   dňom 25. 04.   2011 (správne   má   byť   25.   4.   2013,   pozn.) a   v   časti   trov   konania,   v   spojení s uznesením   Krajského   súdu   v   Žiline   č.   k.   5   Co/280/2013-161   zo   dňa   22.   06.   2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 10. 2013.

Len pre úplnosť uvádzam,   že Ústavný súd nálezom zo dňa 15.   01.   2014 sp.   zn. I. ÚS 278/2013-40 (správne má byť II. ÚS 278/2013, pozn.) rozhodol, že základné právo M. D., J. D. a J. D. zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené v konaní sp. zn. 5 C/64/2009, t. j. v konaní, v ktorom sa pôvodne viedlo aj konanie o veci, ktorá bola následne vylúčená na samostatné konanie, a ktoré sa následne viedlo pod sp. zn. 7 C/75/2011.

Vo   veci   sp.   zn.   7   C/75/2011   sudkyňa   po   vykonaní   prvotného   úkonu   a   vydaní procesných rozhodnutí ako predpokladov na ďalšie konanie (žaloba po procesnej stránke zmätočná), konala priebežne a rozhodla v ten istý deň ako vo veci 5 C/64/2009, v ktorej už bolo priznané finančné zadosťučinenie nálezom II. ÚS 278/2013-40. V čase podania ústavnej sťažnosti bolo rozhodnutie Okresného súdu Námestovo vo veci právoplatné.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým, aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   prerokovania   prijatej   sťažnosti,   pretože   od   neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný   súd   vyzval   25.   apríla   2014   aj   právneho   zástupcu   sťažovateľov, aby sa vyjadril k otázke nariadenia verejného pojednávania, ako aj k stanovisku okresného súdu.   Právny   zástupca   sťažovateľov   vo   svojom   podaní   z   8.   mája   2014   (doručenom ústavnému súdu 9. mája 2014) okrem iného uviedol:

«1)   Ústavná   sťažnosť   v   tejto   veci   bola   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky v Košiciach doručená dňa 21. 1. 2013 elektronicky a dňa 25. 1. 2014 poštou. Okresný súd Námestovo uznesením sp. zn. 7 C 75/2011-148 zo dňa 28. 2. 2013 (a nie zo dňa 23. 2. 2013, ako   to   tvrdí   odporca)   toto   konanie   zastavil   a   zaviazal   žalobcu   V. D.   zaplatiť   nám   – sťažovateľom   v   1.   a   3.   rade   trovy   konania   v   sume   529,90   EUR   v   lehote   do   15   dní od právoplatnosti   tohto   uznesenia   o   trovách   konania   sme   podali   odvolanie,   o   ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 5 Co 280/2013-161 zo dňa 22. 7. 2013, ktoré sa stalo právoplatné 25. 10. 2013... Nie je teda pravdivé tvrdenie Okresného súdu Námestovo vo vyjadrení č. Spr 380/2014 zo dňa 17. 4. 2014, v ktorom sa uvádza, že v čase podania   tejto   našej   ústavnej   sťažnosti   „bolo   rozhodnutie   Okresného   súdu   Námestovo vo veci právoplatné“. Toto konanie bolo právoplatne skončené až dňa 25. 10. 2013. 2) V konaniach vedených na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7 C 75/2011 a pod sp. zn. 5 C 64/2009 vystupovali rovnakí účastníci, ale išlo o iný predmet konaní. Preto prebehli 2 rôzne súdne konania.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7 C 75/2011 (predtým   konanie   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn.   7   C   260/96   a   neskôr pod sp. zn. 7 C 2186/98) bola žaloba žalobcu: V. D., nar..., bytom... zast. JUDr. Annou Šeligovou rod. Rakytovou, advokátkou Advokátska kancelária Žilina, Kysucká cesta č. 2/9 proti žalovaným: I. M. D., nar..., zomr..., posledne bytom..., II. M. D., rod. G., nar..., trvale bytom..., III. J. D., nar..., trvale bytom..., IV. J. D., nar..., trvale bytom..., všetci zast. JUDr. Ján Vajda, advokát, Advokátska kancelária Námestovo, Hviezdoslavovo námestie č. 201 o určenie, že rodinný dom súpisné číslo... postavený na pozemku parcela... patrí do dedičstva po neb. A. K. prvýkrát vydatej D., rod. G.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5 C 64/2009 (predtým   konanie   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn.   7   C   260/96   a   neskôr pod sp. zn. 7 C 2186/98) bola žaloba žalobcu: V. D., nar..., bytom... zast. JUDr. Annou Šeligovou rod. Rakytovou, advokátkou Advokátska kancelária Žilina, Kysucká cesta č. 2/9 proti žalovaným: I. M. D., nar..., zomr..., posledne bytom..., II. M. D., rod. G., nar..,. trvale bytom...,   III.   J. D.,   nar...,   trvale   bytom...,   IV.   J. D.,   nar...,   trvale   bytom...,   všetci   zast. JUDr. Ján Vajda, advokát, Advokátska kancelária Námestovo, Hviezdoslavovo námestie č. 201 o   vyslovenie neplatnosti právneho   úkonu (darovacej   zmluvy).   Toto   konanie   bolo právoplatne   skončené   uznesením   Okresného   súdu   Námestovo   sp.   zn.   5   C   64/2009-243 zo dňa 28. 2. 2013, ktoré sa stalo právoplatné dňa 25. 4. 2013...

Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7 C 2186/1998 zo dňa 4. 5. 1999, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní (a nikdy nebolo vyhotovené v písomnej forme) došlo k spojeniu oboch týchto súdnych konaní do jedného súdneho konania a to i napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na spojenie vecí do jedného konania.

Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5 C 64/2009-148 zo dňa 1. 6. 2011 bola vec určenia že nehnuteľnosť patrí do dedičstva vylúčená na osobitné konanie t. j. na konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7 C 75/2011...

3)   Na   Okresnom   súde   Dolný   Kubín   prebiehalo   konanie   v   tejto   veci   odo   dňa 29. 7. 1996 do dňa 31. 12. 2007 t. j. po dobu 11 rokov a 5 mesiacov. K prieťahom v tomto období sa odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 4. 2014 vôbec nevyjadril.

V   období   odo   dňa   1.   1.   2008   (deň   vzniku   Okresného   súdu   Námestovo)   do   dňa 20. 9. 2009   boli   vo   veci   neodôvodnené   prieťahy,   pretože   v   tomto   období   sa   konalo iba o tom, či je na konanie v tejto veci miestne príslušný Okresný súd Námestovo alebo Okresný súd Dolný Kubín.

V   období   odo   dňa   20.   9.   2009   do   dňa   14.   10.   2011,   kedy   bolo   rozhodnuté   o pripustení M. D. do konania na strane žalovaného (ako žalovanej v 2. rade) boli v konaní neodôvodnené prieťahy, pretože vo veci sa vôbec nekonalo.

V   období   odo   dňa   24.   4.   2012   do   dňa   11.   12.   2013,   kedy   súd   nariadil termín pojednávania   na   deň   22.   1.   2013,   sa   vo   veci   znovu   nekonalo.   Pritom   my, sťažovatelia v 1. – 3. rade sme súdu v záujme urýchlenia konania oznámili úmrtie neb. M. D. Z   uvedených   skutočností   je   zrejmé,   že   toto   konanie   bolo   právoplatne   skončené až po 17 rokoch a 3 mesiacoch. Samotný odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 17. 4. 2014 uviedol, že žaloba žalobcu bola zmätočná po procesnej stránke. O takejto žalobe sa preto malo rozhodnúť na jednom pojednávaní a nemalo sa konať viac ako 17 rokov. V priebehu tohto konania zomrel M. D., ktorý bol naším právnym predchodcom.»

Právny zástupca sťažovateľov súčasne ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu (z   20. júna   1996) na   určenie,   že   rodinný   dom   súpisné   číslo...   na   parcele...   (ďalej   aj „označený   rodinný   dom“)   patrí   do dedičstva   po   poručiteľke,   právnej   predchodkyni sťažovateľov.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   ide   o vec,   ktorá   nie je po právnej   stránke osobitne zložitá, keďže tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, nejde o takú zložitosť veci, ktorou by bolo možné odôvodniť neprimerane dlhý čas konania (šestnásť rokov) bez prijatia rozhodnutia vo veci samej.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto konania v   procesnom   postavení   žalovaných   (odporcov)   v   1.   −   3.   rade.   Ústavný   súd konštatuje, že sťažovatelia   svojím   správaním   v   zásade   neprispeli   k   namietanej   dĺžke   napadnutého konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Dolný Kubín bol 1. augusta 1996 doručený návrh V. D.   z   20.   júna   1996   na   začatie   konania   o   určenie,   že   označený   rodinný   dom   patrí do dedičstva po poručiteľke, právnej predchodkyni sťažovateľov.

Okresnému súdu Dolný Kubín bol ďalej 21. decembra 1998 doručený návrh V. D. na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy). V prípade obidvoch návrhov (t. j. aj návrhu z 20. júna 1996) vystupovali rovnakí účastníci konania.

Po   viacerých   procesných   úkonoch   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   i   účastníkov konania a po pojednávaní uskutočnenom 13. apríla 1999 došlo uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7 C 2186/1998 zo 4. mája 1999 k spojeniu oboch súdnych konaní do jedného   súdneho   konania;   uznesenie   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   podľa   tvrdenia sťažovateľov   bolo   vyhlásené   na pojednávaní   iba   ústne,   jeho   písomná   podoba   nie   je dokumentovaná v súdnom spise.

Obe   súdne   konania   boli   ďalej   vedené   ako   „spoločné“   konanie   pod   sp.   zn. 7 C 2186/1998, ktoré ďalej prebiehalo na Okresnom súde Dolný Kubín do 31. decembra 2007 a v súvislosti so zmenami v organizácii súdnictva od 1. januára 2008 na okresnom súde.

V období od júla 2001 do konca roku 2007 bol Okresný súd Dolný Kubín vo veci nečinný.

V   období   od   1.   januára   2008   do   20.   marca   2009   sa   riešil   spor   o príslušnosť v tejto veci medzi dvomi okresnými súdmi (t. j. či vec Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7   C   2186/1998   je   predmetom   prechodu   výkonu   súdnictva   na   okresný   súd).   Z prípisu predsedníčky   okresného   súdu   č.   Spr 4565/12 z 12.   decembra   2012,   ktorým   odpovedala sťažovateľom na ich sťažnosti na prieťahy v konaní, vyplýva, že z dôvodu tohto sporu bol spis 15. decembra 2008 predložený predsedovi Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), „ktorý 20. marca 2009 rozhodol, že uvedená vec je predmetom prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo a vec bola opätovne dňa 5.   5.   2009 pridelená na prejednanie Okresnému súdu v Námestove,   kde je vedená pod novou spisovou značkou 5 C/64/2009“.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 64/2009-148 z 1. júna 2011 vylúčil vec v časti návrhu na určenie, že označený rodinný dom patrí do dedičstva po poručiteľke, právnej predchodkyni sťažovateľov (pôvodne vec spojená v roku 1999), na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené okresným súdom pod sp. zn. 7 C 75/2011.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. 7 C 75/2011-83 zo 14. októbra 2011 pripustil, aby na strane žalovaného pristúpila do   konania M. D.   (žalovaná v 2. rade),   a uznesením č. k. 7 C 75/2011-84 zo 17. októbra 2011 pripustil zmenu žaloby. Proti uzneseniu okresného súdu zo 14. októbra 2011 sa odvolala žalovaná v 2. rade, pričom krajský súd uznesením č. k. 5 Co 45/2012-93 z 29. februára 2012 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 22. január 2013, na ktorom ospravedlnili svoju účasť sťažovatelia, pričom okresný súd uvedené pojednávanie odročil na 28. február 2013 (sťažnosť sťažovateľov bola doručená ústavnému súdu faxom 21. januára 2013 a poštou 25. januára 2013).

Okresný súd napadnuté konanie uznesením č. k. 7 C 75/2011-148 z 28. februára 2013 zastavil.   Proti   tomuto   uzneseniu   podali   odvolanie   sťažovatelia   a   žalovaný   vo   4.   rade. Krajský súd uznesením č. k. 5 Co 280/2013-161 z 22. júla 2013 rozhodol o odvolaní tak, že uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil. Uznesenie okresného súdu č. k. 7 C 75/2011-148 z 28. februára 2013 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 280/2013-161 z 22. júla 2013 nadobudlo právoplatnosť 25. októbra 2013.

Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo zistení získaných v konaní o sťažnosti sťažovateľov z 21. januára 2013 vedenom ústavným súdom pod   sp.   zn.   II.   ÚS   278/2013,   a v tejto   súvislosti   poukazuje na   skutočnosti   týkajúce   sa obdobia „spoločného“ konania, t. j. obdobia od 4. mája 1999 do 27. júna 2011, uvedené v náleze č. k. II. ÚS 278/2013-40 z 15. januára 2014. Ústavný súd týmto nálezom rozhodol o porušení   základného   práva   sťažovateľov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 64/2009 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 7 C 2186/1998). Tento nález sa týkal konania označených súdov o návrhu (z 21. decembra 1998) žalobcu na vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy.

Nález   ústavného   súdu   v   tejto   veci   (sp.   zn.   IV.   ÚS   180/2014)   sa   týka   konania označených súdov o návrhu (z 20. júna 1996) žalobcu na určenie, či označený rodinný dom patrí do dedičstva po poručiteľke, právnej predchodkyni sťažovateľov, v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 7 C 260/1996.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV.   ÚS   260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010) dospel k záveru, že je z ústavnoprávneho hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota   v   konaní   pred   všeobecným   súdom   bola odstránená až po viac ako 16 rokoch od jeho začatia, a preto, vychádzajúc predovšetkým zo samotnej dĺžky napadnutého konania, ale aj z jeho priebehu, s poukazom na nečinnosť a neefektívnu   činnosť   uzavrel,   že   v   namietanom   konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 7 C 75/2011 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 260/1996)   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   sťažnosťou napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 7 C 75/2011 (pôvodne vedené pod sp. zn. 7 C 260/1996) už bolo právoplatne skončené, ústavný súd už nemohol prikázať okresnému   súdu   ďalej   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a preto   v tejto   časti sťažnosti nevyhovel.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 6 000 € každému z nich, pričom uviedli:

„Samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 16 rokov je dôkazom porušenia nášho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu   sa   stáva   iba   iluzórnym   právom...   Od   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky požadujeme   priznať   finančné   zadosťučinenie   v   sume   6.000,-   EUR   pre   každého   z   nás, sťažovateľov v 1. – 3. rade, pretože stav našej právnej neistoty trvajúci viac ako 16 rokov nám spôsobil nielen materiálnu ujmu, ale aj nemateriálnu ujmu.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na namietanú dĺžku napadnutého konania − viac ako šestnásť rokov, berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu   (sťažovatelia   vstúpili   do   konania v októbri 2011 v procesnom postavení žalovaných), ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd napokon   rozhodol   aj o   úhrade trov   konania sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr.   Jánom   Vajdom.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, a pri treťom úkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá je 804 €.

Úhradu   priznal sťažovateľom   za   tri   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u všetkých troch sťažovateľov o 50 % (porovnaj najmä I. ÚS 417/2010, I. ÚS 64/2011, II. ÚS 25/2011, II. ÚS 453/2010, II. ÚS 520/2010, III. ÚS 354/2010, III. ÚS 356/2010, III. ÚS 452/2010, IV. ÚS 62/2011, IV. ÚS 475/2010), lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 predstavuje u jedného sťažovateľa spolu s režijným paušálom (2   x   7,81   €   a 1 x 8,04   €)   sumu   220,82   € a trovy   právneho   zastúpenia   troch sťažovateľov predstavujú sumu 662,56 €.

Pretože   právny   zástupca   sťažovateľov   vyčíslil   trovy   právneho   zastúpenia pre sťažovateľov   v   sume   616,96   €,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   ich   náhradu v uplatnenej sume, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Keďže ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zastáva názor, že pri prechode výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu (v danom prípade pôvodného okresného súdu) na   nadobúdajúci   súd   (v   danom   prípade   okresný   súd)   sa   takýto   prechod   uskutočňuje so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní aj za obdobie predchádzajúce tomuto prechodu (napr. II. ÚS 260/08, II. ÚS 45/09), uložil zaplatiť finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľom iba okresnému súdu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014