znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 180/05-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25. augusta 2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Juraja   Babjaka   a   Jána   Lubyho prerokoval sťažnosť RNDr. J. N., bytom B., RNDr. J. H., bytom B., RNDr. V. J., bytom B., RNDr. Ľ. K., bytom B., RNDr. J. K., bytom B., RNDr. P. P., bytom B., RNDr. V. R., bytom B., a Ing. P. Š., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. P. M., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 145/90 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo RNDr. J. N., RNDr. J. H., RNDr. V. J., RNDr. Ľ. K., RNDr. J. K., RNDr. P. P., RNDr. V. R. a Ing. P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 145/90 v období od 15. novembra 2001, keď bolo vydané rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   11 C 145/90 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. J. N. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. RNDr. J. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. RNDr. V. J. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

6. RNDr. Ľ. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

7. RNDr. J. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

8. RNDr. P. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

9. RNDr. V. R. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

10. Ing. P. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

11. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť RNDr. J. N., RNDr. J. H., RNDr. V. J., RNDr. Ľ. K., RNDr. J. K., RNDr. P. P., RNDr. V. R. a Ing. P. Š. trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 16 800 Sk (slovom šestnásťtisícosemsto slovenských korún) do   dvoch   mesiacov   od doručenia   tohto   nálezu   na účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. P. M., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 180/05-34   z   21. júna 2005   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť   RNDr. J.   N.,   RNDr. J.   H.,   RNDr. V.   J., RNDr. Ľ. K., RNDr. J. K., RNDr. P. P., RNDr. V. R. a Ing. P. Š. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 145/90 v období od 15. novembra 2001, keď bolo vydané rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „Európsky súd“).

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3214/05 doručeným ústavnému súdu 15. júna 2005. Z obsahu podania okrem iného vyplýva:

«Od 15. novembra 2001 súd vykonal vo veci sp. zn. 11 C 145/90 nasledovné úkony: 1) výzva súdu zo dňa 19. 12. 2001 znalcovi Ing. J. A., aby v lehote 10 dní zaslal súdu znalecký posudok, resp., aby oznámil súdu dôvody, resp. prekážky, ktoré tomu bránia, 2) prípisom zo dňa 24. 1. 2002 oznámil znalec Ing. A. súdu, že znalecký posudok doručí súdu v lehote 14 dní, 3) znalecký posudok bol predložený súdu 19. 2. 2002, 4) úpravou   zo   dňa   25. 2. 2002   súd   doručoval   znalecký   posudok   zástupcom   účastníkov s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní, 5) zástupca   navrhovateľov   súdu   písomne   oznámil   dňa   28. 3. 2002,   že   navrhovatelia k znaleckému posudku nemajú pripomienky, 6) dňa   8. 4. 2002   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   zástupcu   odporcu   1)   k   znaleckému posudku,   v   ktorom,   keďže   s   ním   „zásadne   nesúhlasí“,   navrhol   nariadiť   nové   znalecké dokazovanie, 7) úpravou   zo   dňa   10. 4. 2002   súd   zaslal   znalcovi   vyjadrenia   zástupcov   účastníkov k znaleckému posudku s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní, 8) úpravou   zo   dňa   4. 5. 2002   súd   vykonával   úkony   súvisiace   s   vyplatením   znalečného znalcom, 9) úpravou zo dňa 16. 7. 2002 súd opätovne vyzval znalca vyjadriť sa k námietkam zástupcu odporcu 1) obsiahnutým v jeho vyjadrení k znaleckému posudku, 10) úpravou   zo   dňa   3. 9. 2002   súd   opätovne   urgoval   znalca   vyjadriť   sa   k uvedeným námietkam, 11) dňa   28. 10. 2002   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   znalca   k   námietkam   k znaleckému posudku, 12) úpravou   zo   dňa   30. 10. 2002   zaslal   súd   uvedené   vyjadrenie   znalca   zástupcom účastníkov s výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní, 13) dňa 27. 11. 2002 súd telefonicky zistil na oddelení znalcov a tlmočníkov Krajského súdu v Bratislave, že znalec Ing. A. bol odvolaný z funkcie znalca na základe vlastnej žiadosti ku dňu 7. 6. 2002,

14) úpravou zo dňa 27. 11. 2002 súd nariadil pojednávanie na deň 19. 2. 2003, 15) úpravou zo dňa 23. 12. 2003 súd dal pokyn nerealizovať úpravu v bode 14) z dôvodu zmeny rozvrhu práce,

Sudca JUDr. R. H., ktorý dovtedy vec prejednával a rozhodoval, sa stal od 1. 1. 2003 sudcom Krajského súdu v Bratislave.

Opatrením predsedu súdu zo dňa 15. 4. 2003 prevzal súdne oddelenie po JUDr. H. obsahujúce 399 nevybavených sudca Mgr. M. D. 16) úpravou zo dňa 15. 1. 2004 súd žiadal NBS oznámiť kurz prevoditeľných rubľov v roku 1989 v období mesiacov marec -jún 1990 k mene Kčs, resp. Sk, 17) úpravou zo dňa 15. 1. 2004 súd žiadal L., ochranná autorská spoločnosť oznámiť výšku, resp.   percentuálny   podiel   autorov   pri   vytvorení   autorského   diela   všeobecne   (osobitne počítačový program) vytvoreného v rokoch 1985 - 1989, predaného v roku 1990, v prípade, ak výška odmeny dohodnutá nebola a dielo bolo vytvorené v pracovnom pomere pri plnení pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, 18) dňa 4. 2. 2004 bolo súdu doručené stanovisko L., ochranná autorská spoločnosť, 19) dňa 16. 2. 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie NBS. Dňom 1. 6. 2004 prevzala všetky veci spisového oddelenia 11 C sudkyňa JUDr. S. G., 20) dňa   2. 7. 2004   bolo   súdu   doručené   stanovisko   zástupcu   navrhovateľov   k dôkazom založeným v spise, 21) úpravou zo dňa 3. 11. 2004 súd nariadil pojednávanie na deň 24. 1. 2005, 22) pojednávanie   dňa   24. 1. 2005   bolo   odročené   na   vyhlásenie   rozsudku   na   deň 27. 1. 2005, 23) na pojednávaní dňa 27. 1. 2005 súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh zamietol, 24) dňa 18. 2. 2005 som predĺžil sudkyni lehotu na vypracovanie rozsudku do 21. 3. 2005, 25) rozsudok   bol   vypracovaný   dňa   18. 3. 2005,   na   opis   bol   odovzdaný   do   spisovej kancelárie dňa 23. 3. 2005, 26) dňa 6. 5. 2005 podal zástupca navrhovateľov odvolanie smerujúce proti rozsudku, 27) úpravou   zo   dňa   12. 5. 2005   súd   doručoval   odvolanie   zástupcu   navrhovateľov na vyjadrenie v lehote 10 dní zástupcovi odporcu 1) a vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie spoločne a nerozdielne 200 000,- Sk, 28) dňa 26. 5. 2005 bolo súdu doručené vyjadrenie zástupcu odporcu 1) k odvolaniu,

29) dňa 30. 5. 2005 bol zaplatený súdny poplatok 200 000,- Sk za odvolanie.

Z uvedených úkonov súdu je zrejmé, že vo veci sa konalo riadne, bez prieťahov.»

Obdobné   procesné   úkony   zistil   aj   ústavný   súd   z obsahu   súdneho   spisu   s tým rozdielom, že vo vyjadrení predsedu okresného súdu došlo k pisárskej chybe v bode 15 (správne má byť uvedený dátum 23. 12. 2002, a nie 23. 12. 2003), čo aj logicky vyplýva z ďalšieho textu.

Po   vrátení   spisu   z   ústavného   súdu   (24. jún 2005)   okresný   súd   5. augusta 2005 predložil spis Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaniach právneho zástupcu sťažovateľov.

Stanovisko právneho zástupcu sťažovateľov k vyjadreniu predsedu okresného súdu nebolo doručené ústavnému súdu v požadovanej lehote.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“   a „práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „Odstránenie   stavu   právnej   neistoty je podstatou, účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03),   pričom   „tento   účel   možno   dosiahnuť   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“   (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom napadnutého   občianskoprávneho   konania   je   nárok   sťažovateľov   na   vyplatenie   autorskej odmeny,   t. j.   vec,   ktorej   povaha   (spor   o   odmenu,   teda   o   zdroj   príjmov   sťažovateľov) si vyžaduje   osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   (pozri   napr.   I. ÚS 191/04).   Aj   keď rozhodovanie o vyplatenie autorskej   odmeny môže predstavovať určitý   stupeň   zložitosti súvisiaci   s dokazovaním   splnenia   opodstatnenosti   nároku,   ako   aj   určovaním   jej   výšky a väčším   počtom   účastníkov,   vychádzajúc   zo   zistených   výsledkov   ústavný   súd   dospel k záveru, že zložitosť veci v danom prípade nemohla mať podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku   tohto   konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení nepoukázal na skutkovú a právnu zložitosť veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správanie sťažovateľov, ústavný súd nezistil,   že   by   vo   vyhodnocovanom   konaní   existovali   také   závažné   skutočnosti,   ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľov, v tom zmysle, že by boli prispeli k predĺženiu konania. Ani okresný súd nemal námietky k správaniu sťažovateľov.

3. Tretím kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či v uvedenom konaní došlo   k zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu   v spore.   Ústavný   súd   zistil, že v období od vydania rozhodnutia Európskeho súdu okresný súd spočiatku konal plynulo (december   2001   -   vyzval   znalca   na   predloženie   znaleckého   posudku,   február 2002   - doručoval   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom   konania,   apríl   2002   -   predložil znalcovi   stanoviská   účastníkov   k znaleckému   posudku,   júl   a   september   2002   -   urgoval znalca, aby predložil   stanovisko   k ich   vyjadreniam), ale v ďalšom   období jeho činnosť nesmerovala   k prejednaniu   a rozhodnutiu   vo   veci,   termín   pojednávania   nariadeného na 23. december 2002 zrušil a ďalší termín pojednávania určil až 3. novembra 2004. Hoci v januári   2005   vo   veci   rozhodol,   jeho   rozhodnutie   dosiaľ   nenadobudlo   právoplatnosť a v súčasnosti o odvolaniach sťažovateľov rozhoduje odvolací súd.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od rozhodnutia Európskeho súdu, ktorý už raz vyslovil,   že   označené   práva   sťažovateľov   boli   okresným   súdom   v predmetnom   konaní porušené,   do   súčasnosti   (rozhodovanie   o prijatej   sťažnosti   ústavným   súdom),   nedokázal organizovať svoj procesný postup plynulo a efektívne tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená [§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzické osoby obrátili o rozhodnutie. Vec je aj po takmer štyroch rokoch od rozhodnutia Európskeho súdu stále   bez   právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   samej.   Všeobecný   súd   mal   podľa   názoru ústavného súdu venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť. Ústavný súd preto nemôže vzhľadom   na   zistenú   nečinnosť   okresného   súdu   akceptovať   názor   okresného   súdu, že „vo veci sa konalo riadne, bez prieťahov“.

Ústavný súd na základe týchto okolností mohol uzavrieť, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 145/90 od vydania rozhodnutia Európskeho súdu z 15. novembra 2001   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na   prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci sp. zn. 11 C 145/90 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   každý   vo   výške   500 000 Sk.   Sťažovatelia   žiadosť   odôvodnili   dôvodmi uvedenými vo svojej sťažnosti.

V dôsledku   zistených   skutočností   preto   ústavný   súd   považoval   za   potrebné rozhodnúť aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal z princípov spravodlivosti a z potreby zavŕšenia ochrany základných práv. Sťažovatelia   musia   za   daných   okolností   pociťovať   určitú   beznádej   vo   svojej   veci, ak okresný   súd   napriek   tomu,   že   o porušení   ich   práv   v konaní   pred   ním   už   rozhodol Európsky   súd   v novembri   2001,   vo   veci   ešte   právoplatne   nerozhodol.   Podľa   názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto veci, nerešpektovali a porušovali základné práva účastníkov konania pred všeobecným súdom. Takýto   prístup   všeobecných   súdov   k rozhodnutiam   Európskeho   súdu   a   k odstraňovaniu príčin   vedúcich   k záverom   o porušovaní   základných   práv   účastníkov   ohrozuje   dôveru občanov k princípom právneho štátu. Za týchto okolností preto považoval ústavný súd za primerané priznať každému sťažovateľovi sumu 50 000 Sk.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným súdom advokátom JUDr. P. M. Sťažovatelia požadovali úhradu trov konania spolu vo výške 16 800 Sk.

Ústavný súd zistil,   že   uplatnená suma trov   právneho zastúpenia   spolu   16 800 Sk je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   platnej   do   31. decembra 2004   a   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej od 1. januára 2005 v znení vyhlášky č. 279/2005 Z. z. a neodporuje týmto predpisom. Preto ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov úhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2005