znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 18/2021-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2021 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020 a č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020 a č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v trestnej veci obžalovanej ⬛⬛⬛⬛, ktorá je stíhaná pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v čase skutku, vedenej na Okresnom súde Košice I (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 7 T 56/2017 v procesnom postavení poškodeného. Sťažovateľ v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 7 T 56/2017 podal 21. januára 2020 žiadosť o odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Košice I a jej prikázanie súdu mimo Košického kraja s poukazom na § 23 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Vo svojej žiadosti vzniesol námietku zaujatosti proti predsedovi senátu okresného súdu JUDr. Jánovi Poprockému z dôvodu telefonátu, ktorý sa uskutočnil medzi ním a ⬛⬛⬛⬛, ktorá obhajuje obžalovanú ⬛⬛⬛⬛. Zároveň tiež poukázal aj na blízky vzťah medzi sudcom ⬛⬛⬛⬛ a. Senát okresného súdu na hlavnom pojednávaní konanom 29. januára 2020 rozhodol o tom, že predseda senátu okresného súdu 7 T JUDr. Ján Poprocký nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 T 56/2017. Krajský súd na sťažnosť sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020 tak, že senát krajského súdu v zložení z predsedu JUDr. Martina Michaľanského a členov senátu JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 T 56/2017. Následne krajský súd svojím ďalším uznesením č. k. 4 Tos 77/2020-596 z 1. júla 2020 rozhodol o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020. Napokon krajský súd uznesením č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020 rozhodol podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku o tom, že trestnú vec obžalovanej ⬛⬛⬛⬛ vedenú okresným súdom pod sp. zn. 7 T 56/2017 okresnému súdu neodníma. Proti uzneseniam krajského súdu č. k. 8 Tos 45/2020-578 z 8. júna 2020 a č. k. 8 Tos 45/2020-606 z 3. augusta 2020 podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť na ústavnom súde.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v jej podstatnej obsahovej pasáži uvádza: „Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michaľanského a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej rozhodol v rozpore zo zákonom, keď vydal uznesenie zo dňa 3.8.2020 pod sp. zn. 8 Tos/45/2020-606 a to predčasne a to z dôvodu: 1. nepredložil moju námietku zaujatosti a súčasne žiadosť na odňatie a prikázanie veci s poukazom na § 23 Trestného poriadku voči krajskému súdu a to nadriadenému súdu, ktorým je v tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky. 2 Rozhodol v zmenenom senáte, kde pôvodného sudcu JUDr. Miroslava Osifa, nevylúčeného uzneseniami: pôvodného senátu uznesenie zo dňa 8. júna 2020 8 Tos/45/2020-578 a iného senátu: uznesenie zo dňa 1.7.2020 4 Tos/77/2020-596 nahradila sudkyňa JUDr. Margaréta Jurkova Žoldáková a o tejto sudkyni, členky senátu nebolo vôbec rozhodnuté, čo znamená, že súd a to Krajský súd Košice, pri rozhodovaní o mojej sťažnosti voči uzneseniu OS KE I, konal v nezákonnom zložení. Z uvedených dôvodov, je nepochybne porušení zákon a Trestný poriadok.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo poškodeného ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 odst. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom 8 Tos/45/2020 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje: uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. augusta 2020 pod sp. zn.: 8 Tos/45/2020-606, ktorým rozhodol: podľa § 193 odst. 1 písm. c., Tr. por. zamieta sťažnosť poškodeného ⬛⬛⬛⬛.

Podľa § 23 odst. 1 Tr. por. trestnú vec obžalovanej ⬛⬛⬛⬛, vedenú pod sp. zn. : 7 T/56/2017 pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odst. 1, 3 Tr. zákona a iné, Okresnému súdu Košice I neodníma a súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje, obsahovo nadväzujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. júna 2020 pod sp. zn.: 8 Tos/45/2020-578 ako aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré vzhľadom na zmenu stratili podklad a vec vracia na ďalšie konanie.“

II.

Právomoc ústavného súdu a náležitosti konania pre ním

5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto právnym predpisom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

8. Podľa § 39 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde v každom podaní určenom ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a musí byť podpísané.

8.1 Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.

8.2 Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

8.3 Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.

8.4 Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

9. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

9.1 Ústavná sťažnosť musí podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde okrem už uvedených všeobecných náležitostí obsahovať aj a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, a d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

9.2 Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

9.3 Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi, ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.

10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a v) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd listom zo 16. novembra 2020 upozornil sťažovateľa na zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom a vyzval ho, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy doložil ústavnému súd plnú moc pre ním zvoleného právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom (bod 8.4 tohto odôvodnenia). Zároveň sťažovateľa poučil o následkoch nesplnenia predmetnej výzvy podľa § 56 ods. 3 druhej vety zákona o ústavnom súde.

14. Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie ústavnej sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať, keďže v opačnom prípade ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (I. ÚS 135/02, III. ÚS 199/03, III. ÚS 120/05, II. ÚS 225/08, I. ÚS 441/2011, IV. ÚS 437/2018).

15. Sťažovateľ na písomnú výzvu ústavného súdu zo 16. novembra 2020, ktorú prevzal 23. novembra 2020, do dňa predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti neodpovedal, pričom v podanej ústavnej sťažnosti ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom v zmysle podmienok vyplývajúcich z § 37 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd teda konštatuje, že ústavná sťažnosť vykazuje nedostatok obligatórnej náležitosti ustanovenej zákonom, pre ktorý ju ústavný súd odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2021

Libor Duľa

predseda senátu