znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 18/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho   (sudca   spravodajca)   v   konaní   o   sťažnosti   M.   A.,   zastúpeného   advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 1 D 200/2003, Dnot 118/2003), za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Námestovo   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. A. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e   Okresný   súd   Námestovo   p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. A. trovy konania v sume 275,94 € (slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur   a deväťdesiatštyri   centov)   na   účet   jeho   právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 18/2014   z   23.   januára   2014   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „dedič“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté dedičské konanie po poručiteľke R. A., zomrelej 16. apríla 2003, začalo na bývalom Okresnom súde Námestovo 6. mája 2003.

Sťažovateľ   (jeden   z dedičov   po   zomrelej)   uvádza,   že   ku   dňu   podania   sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ   v   nadväznosti   na   to   navrhuje,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti   prípisom sp. zn. Spr 4512/14 (doručeným ústavnému súdu 3. marca 2014), v ktorom sa okrem iného uvádza: „Z prehľadu procesných úkonov je zrejme, že súd (pôvodný Okresný súd v Dolnom Kubíne) nekonal priebežne v dobe od 13. 4. 2007 do 21. 12. 2007, následne Okresný súd Námestovo (súdny komisár) nekonal od 9. 12. 2008 do 8. 3. 2011, ktoré obdobia boli obdobiami zbytočných prieťahov v konaní. Aj keď nejde o právne zložitú vec, ide o vec náročnú na postup súdu pre správanie sa dedičov, ktorí sa nedostavovali na pojednávanie, a preto bolo pojednávanie odročované (napr. odročenie pojednávania zo dňa 19. 1. 2006 a 23.   3.   2006   pre   neúčasť   niektorých   dedičov),   a   dokazovanie,   keď   nebolo   umožnené súdnemu znalcovi vykonať ohliadku artefaktov za účelom ich ocenenia a z tohto dôvodu ani zhotoviť   a   podať   znalecký   posudok.   V   poslednej   dobe   sú   pojednávania   odročené   pre nemožnosť dohodnúť sa o všeobecnej cene predmetu dedičstva a jeho rozdelení.“

Súčasťou   vyjadrenia   okresného   súdu   k   sťažnosti   bol   aj   tento   prehľad   dosiaľ vykonaných procesných úkonov napadnutého konania:

„- dňa 6. 5. 2003 bol Okresnému súdu Námestovo doručený úmrtný list R. A., zomr... a konanie bolo vedené pod spisovou značkou 1D 200/03

- uznesením súdu zo dňa 19. 5. 2003 bolo začaté dedičské konanie a zároveň bol poverený   JUDr.   Vladimír   Šťastný   ako   súdny   komisár   na   vykonanie   potrebných   úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke

- dňa 2. 6. 2003 bola na notárskom úrade spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení

- dňa 3. 6. 2003 boli žiadané PK (pozemnoknižné, pozn.) lustrácie a identifikácie parciel na meno poručiteľky z príslušnej správy katastra

- dňa 12. 11. 2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 11. 2003, ktoré bolo odročené na 18. 12. 2003

- dňa 18. 12. 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom prítomní dedičia uzavreli dohodu   o   vyporiadaní   dedičstva,   osvedčenie   o   dedičstve   nadobudlo   právoplatnosť   dňa 12. 12. 2003

-   dňa   5.   10.   2004   bolo   generálnym   prokurátorom   podané   Najvyššiemu   súdu   SR mimoriadne dovolanie v uvedenej veci

- rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5 M Cdo 10/2004 zo dňa 31. 3. 2005 bolo osvedčenie   o   dedičstve   vydané   notárom   zrušené   a   vec   vrátená   Okresnému   súdu   Dolný Kubín na ďalšie konanie, ktorému bol spis doručený 12. 5. 2005

- dňa 18. 7. 2005 bolo nariadené pojednávanie na deň 30. 8. 2005, ktoré však bolo zrušené a bol určený nový termín pojednávania na deň 20. 9. 2005

- pojednávanie dňa 20. 9. 2005 bolo odročené

- dňa 12.12.2005 bola žiadaná príslušná správa katastra o výpis z PK prot. č. 723 a identifikácia

-   dňa 11.   1.   2006   bolo nariadené   pojednávanie na   deň 19.   1.   2006,   ktoré   bolo odročené na deň 23. 3. 2006 z dôvodu, že sa nedostavili dedičia okrem M. A.

-   pojednávanie   dňa   23.   3.   2006   bolo   odročené   na   25.   4.   2006   z   dôvodu,   že   sa nedostavila jedna z dedičiek a dňa 25. 4. 2006 bolo opätovne odročené pojednávanie na neurčito

-   dňa 12.   6.   2006   bolo nariadené   pojednávanie na   deň 27.   6.   2006,   ktoré   bolo odročené   z   dôvodu,   že   dedič   A.   odišiel   z   dedičského   konania,   pretože   s navrhovanou dohodou nesúhlasil

- dňa 13. 4. 2007 predložil súdny komisár spis s návrhom uznesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva, ktoré súd vydal dňa 21. 12. 2007, proti ktorému bolo zo strany dediča A. podané odvolanie dňa 5. 3. 2008.“

V   súvislosti   s   prechodom   súdnictva   na   novozriadený   Okresný   súd   Námestovo zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis   z   registra   trestov   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   č. 511/2007   Z. z.“)   bola   predmetná   vec   odovzdaná na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Námestovo, kde jej bola pridelená nová spisová značka 2 D 21/2008. Ďalší priebeh konania je vo vyjadrení okresného súdu opísaný takto: „- dňa 25. 4. 2008 bolo zaslané odvolanie na vyjadrenie ostatným dedičom a dňa 23. 5. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline za účelom rozhodnutia o odvolaní

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7 CoD 12/2008-132 zo dňa 25. 6. 2008 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená dňa 1. 10. 2008 na ďalšie konanie. Po doručení   uznesenia   odvolacieho   súdu   účastníkom   konania,   bol   spis   predložený   dňa 9. 12. 2008 súdnemu komisárovi (skutočnosť zistená z histórie spisu v elektronickom registri súdu)

- súdny komisár dňa 8. 3. 2011 vyžiadal dedičský spis (súvisiaci dedičský spis, pozn.) z Okresného súdu Dolný Kubín

- súdny komisár uznesením zo dňa 16. 3. 2011 ustanovil znalca z odboru starožitnosti na podanie znaleckého posudku a taktiež uznesením zo dňa 16. 3. 2011 ustanovil znalca z odboru umelecké diela na podanie znaleckého posudku, proti ktorým uzneseniam bolo zo strany dedičov podané odvolanie a súdny komisár dňa 8. 4. 2011 predložil spis súdu

-   súd   uznesením   č. k.   2 D 21/2008-153 zo dňa   13.   5.   2011 uložil   dedičom zložiť zálohu na znalecké dokazovanie

- súd uznesením č. k. 2 D 21/2008-154 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru starožitnosti

- súd uznesením č. k. 2 D 21/2008-155 zo dňa 13. 5. 2011 ustanovil znalca z odboru umelecké diela

- dňa 6. 6. 2011 bolo zo strany jednej z dedičiek podané odvolanie voči uzneseniu o povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie

- dňa 6. 7. 2011 oznámila ustanovená znalkyňa, že jej nebolo umožnené vykonať ohliadku artefaktov, ktoré sú predmetom súdneho sporu a na základe toho znalkyňa nemôže zhotoviť a podať znalecký posudok

-   dňa   27.   7.   2011   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Žiline   na   rozhodnutie o odvolaní dedičky proti uzneseniu o zložení zálohy na znalecké dokazovanie, ktorý vrátil spis dňa 16. 8. 2011 bez meritórneho rozhodnutia a po odstránení vád vytknutých krajským súdom, okresný súd dňa 11. 11. 2011 opätovne predložil spis Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o predmetnom odvolaní

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8 CoD 21/2011-173 zo dňa 30. 12. 2011 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené, spis bol vrátený fyzicky okresnému súdu dňa 30. 1. 2012

- dňa 1. 3. 2012 boli súdom vyzvaní dedičia, aby oznámili, resp. presne určili miesto, kde   sa   nachádzajú   predmety   pre   ocenenie   príslušným   znalcom   ustanoveným   súdom, na ktorú výzvu reagoval len jeden z dedičov, a preto súd dňa 27. 4. 2012 opätovne urgoval ostatných dedičov na podanie správy, na ktorú výzvu reagovala jedna z ďalších dedičiek prostredníctvom svojho právneho zástupcu

- dňa 11. 6. 2012 súd vyzval právneho zástupcu dedičky, aby súdu zaslal presný zoznam   hnuteľných   vecí   patriacich   do   dedičstva   po   poručiteľke,   ktoré   boli   predmetom predaja v roku 2004 a zároveň vyzval ostatných dedičov opätovne na oznámenie, kde sa nachádzajú ostatné predmety patriace do dedičstva

- uznesením súdu č. k. 2 D 21/2008-197 zo dňa 8. 10. 2012 boli zrušené uznesenia o ustanovení znalcov č. k. 2 D 21/2008-154 a č. k. 2 D 21/2008-155

-   dňa   4.   12.   2012   bol   spis   opätovne   predložený   na   ďalšie   konanie   súdnemu komisárovi

- súdny komisár dňa 7. 1. 2013 žiadal príslušnú správu katastra o aktualizáciu PK lustrácie   a   identifikácie   parciel,   príp.   výpisu   z   LV (list   vlastníctva,   pozn.) na   meno poručiteľky

- dňa 16. 5. 2013 súdny komisár žiadal Správu katastra Námestovo o podanie ďalšej správy

- dňa 27. 5. 2013 súdny komisár vyzval dedičov (právnych zástupcov) na predloženie návrhu dohody o všeobecnej cene pozemkových nehnuteľností

-   dňa   28.   5.   2013   súdny   komisár   požiadal   Centrálne   elektronické   registratúrne stredisko   Liptovský   Mikuláš   o   doručenie   kópie   právoplatného   Rozhodnutia   Okresného úradu Námestovo - katastrálny odbor zo dňa 17. 3. 1999, na základe ktorej žiadosti bolo dňa 7. 6. 2013 oznámené Geodetickým a kartografickým ústavom v Bratislave, že nie sú oprávnení poskytovať listiny tretím osobám, tieto je potrebné vyžiadať cestou príslušnej správy katastra

-   súdny   komisár   dňa   21.   6.   2013   opätovne   žiadal   Centrálne   elektronické registratúrne stredisko Liptovský Mikuláš o doručenie kópie právoplatného Rozhodnutia Okresného úradu Námestovo – katastrálny odbor zo dňa 17. 3. 1999 a zároveň žiadal Správu katastra Námestovo o vyhotovenia listov vlastníctva

- dňa 8. 7. 2013 súdny komisár zaslal dedičom návrh dohody o cene nehnuteľností jednej z dedičiek

- dňa 18. 11. 2013 bolo nariadené pojednávanie na deň 16. 12. 2013, ktoré bolo odročené na deň 4. 2. 2013, pričom dňa 17. 12. 2013 bola zaslaná dedičom oprava dátumu pojednávania   na   deň   4.   2.   2014,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   uloženia povinnosti právnemu   zástupcovi   sťažovateľa predložiť   návrh   dohody o   všeobecnej   cene dedičstva i o rozdelení dedičstva.“

K   vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   podaním   (doručeným ústavnému súdu 9. apríla 2014), v ktorom okrem iného uviedol, že „Argumenty uvedené vo vyjadrení odporcu zo dňa 26. 2. 2014 neodôvodňujú 11 ročné súdne konanie v tejto dedičskej veci.“. Súčasne poukázal na to, že v napadnutom konaní vzniknú ďalšie prieťahy, „pretože v mesiaci marec 2014 zomrel súdny komisár JUDr. Vladimír Šťastný“.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 26. februára 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   bude   konať   nové pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, pričom výklad a používanie právnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno   v zásade   považovať   za   zložité   (II. ÚS 181/2010).   Z   vyjadrení   sťažovateľa, okresného súdu ani z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil ani žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o skutkovej zložitosti veci.

2.   Ďalším   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   uplatnil   pri   vyhodnocovaní   doterajšieho priebehu napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania. Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že ide o vec náročnú na postup súdu pre správanie dedičov, ktorí sa nedostavovali na pojednávanie, ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ sa na nariadených pojednávaniach zúčastňoval, a taktiež nie z dôvodov na jeho strane došlo k znemožneniu vykonania ohliadky artefaktov súdnym znalcom na účel ich ocenenia. Sťažovateľ preto svojím správaním neprispel k doterajšej dĺžke konania, ktorá predstavuje 11 rokov.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k zbytočných   prieťahom   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003, pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 1 D 200/2003, Dnot 118/2003, bol postup okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti a zo zapožičaného súdneho spisu vyplýva, že napadnuté konanie po poručiteľke R. A., zomrelej..., začalo na bývalom Okresnom súde Námestovo 6. mája 2003.

Zákonom   č. 371/2004   Z. z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov došlo od   1.   januára   2005   k   prechodu   výkonu   súdnictva,   všetkých   práv   a   povinností   vrátane prechodu   správy   majetku   štátu,   práv   a   povinností   z   pracovnoprávnych   vzťahov a štátnozamestnaneckých   vzťahov   a   iných   právnych   vzťahov   a   práv   a   povinností z osobitných vzťahov sudcu k štátu z bývalého Okresného súdu Námestovo v dôsledku jeho zrušenia na Okresný súd Dolný Kubín.

V   súlade   so   zákonom   č. 511/2007   Z. z.   sa   od   1.   januára   2008   na prerokovanie a rozhodnutie vo veci stal miestne a vecne príslušný novozriadený Okresný súd Námestovo.

Neoddeliteľnou   súčasťou   prechodu   súdnictva   v danej   veci   je   aj   prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní, a preto je potrebné v tomto zmysle hodnotiť napadnuté konanie ako celok s tým, že zodpovednosť za jeho celý doterajší priebeh nesie okresný súd.

Ústavný   súd   zistil   v priebehu   napadnutého   konania   obdobie   nečinnosti od 9. decembra   2008   (po   doručení   uznesenia   odvolacieho   súdu   bol   spis   predložený súdnemu komisárovi) do 8. marca 2011 (súdny komisár vyžiadal z Okresného súdu Dolný Kubín   súvisiaci   dedičský   spis).   Z uvedeného   vyplýva,   že   nečinnosť   v danom   štádiu napadnutého konania presiahla 2 roky.

Okrem nečinnosti hodnotí ústavný súd postup Okresného súdu Dolný Kubín, kde prebiehalo   konanie   pôvodne   vedené   pod   sp. zn.   1 D 200/2003,   Dnot 118/2003,   a neskôr aj postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 21/2008, Dnot 118/2003 ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť, čo malo výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

O neefektívnosti postupu v konaní svedčí aj skutočnosť, že po podaní mimoriadneho dovolania   generálnym   prokurátorom   Slovenskej   republiky   proti   osvedčeniu   o dedičstve sp. zn.   1 D 200/2003,   Dnot 118/2003   z 27.   novembra   2003   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 5 M Cdo 10/2004 z 31. marca 2005 osvedčenie o dedičstve   z 27.   novembra   2003 zrušil   a vec vrátil   Okresnému   súdu   Dolný Kubín na ďalšie konanie. Najvyšší   súd v odôvodnení rozsudku   z 31. marca 2005 okrem iného uviedol:

„V prvom rade treba uviesť, že ak v konaní o dedičstve jeden z dedičov navrhol i v zastúpení druhého z dedičov dohodu, ktorá sa svojimi dôsledkami blíži k odmietnutiu dedičstva   (§ 463   Občianskeho   zákonníka),   je   potrebné   pred   rozhodnutím   o   vydaní osvedčenia   skúmať,   či   medzi   splnomocniteľom   a   splnomocnencom   neexistuje   rozpor v záujmoch (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je preto v takom prípade potrebné, najmä ak nie je táto možnosť na uzavretie dohody výslovne obsiahnutá v predloženej plnej moci udelenej dedičom inému dedičovi, vypočuť ho na jej obsah a tak zistiť, či je taká dohoda výrazom skutočnej zhodnej vôle dedičov, alebo nie je.

V prejednávanej veci konajúci notár neskúmal dôsledne rozpor medzi záujmami syna a dediča nebohej M. A., ktorý v konaní bol aj splnomocnencom dedičiek Z. T. a M. M., a   týmito   splnomocniteľkami.   Nezaoberá   sa   ani   rozsahom   tohto   písomne   udeleného plnomocenstva   a   dôsledne   nezisťoval   oprávnenie   na   uzavretie   dohody   o   vyporiadaní dedičstva.

Z obsahu spisu je tiež nepochybné, že pojednávanie na prejednanie dedičstva bolo notárom nariadené na 27. novembra 2003 o 12.00 hod. na podpísanom notárskom úrade. Pojednávanie   bolo   odročené   na   18.   decembra   2003   o   8.00   hod.,   ktoré   pojednávanie uskutočnilo, a ako vyplýva z obsahu zápisnice, dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, o čom notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve, avšak s dátumom rozhodnutia   27.   novembra   2003.   Treba   súhlasiť   s   tvrdením   dovolateľa,   že   prejednanie dedičstva sa uskutočnilo s neskorším dátumom ako je na rozhodnutí uvedené. Za daných okolností   nemožno   preto   vylúčiť,   či   dedičky   mali   vôbec   vedomosť   o prebiehajúcom prejednávaní dedičstva 18. decembra 2003.“

Neefektívnosť   a nesústredenosť   postupu   sa   prejavila   aj   v ďalšom   priebehu napadnutého   konania,   keďže   Krajský   súd   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením sp. zn.   7 Co D 12/2009   z 25.   júna   2008   zrušil   uznesenie   Okresného   súdu   Dolný   Kubín sp. zn. 1 D 200/2003 z 21. decembra 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení   uznesenia   z 25.   júna   2008   konštatoval,   že   bolo   porušené   základné   právo účastníka   konania   na   spravodlivý   proces,   pretože   sa   nemohol   vyjadriť   ku   všetkým skutočnostiam, na základe ktorých okresný súd dospel ku skutkovým a právnym záverom.

Ďalej krajský súd uviedol, že okresný súd nedostatočne odôvodnil, „akým spôsobom sa vysporiadal s návrhom dediča M. A. na vypracovanie znaleckého posudku obrazu M...“, keďže   umelecký   obraz   bol   zahrnutý   do   dedičstva   a sťažovateľ   v priebehu   napadnutého konania   so   stanovením   jeho   ceny   nesúhlasil.   Napokon   krajský   súd   v odôvodnení konštatoval, že „okresný súd dôsledne nepostupoval ani pri vyhodnotení skutočnosti pri potvrdení   dedičstva   u nehnuteľnosti   uvedenej pod II.   2   uznesenia...“, a taktiež   poukázal na to, že „Rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné aj v časti, pokiaľ určil odmenu notára..., keďže nie je zrejmé, za aké úkony súdnemu komisárovi bola priznaná a aké hotové výdavky mu vznikli...“.

V súvislosti so zisteným neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).

Ústavný súd napokon dodáva, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby napadnuté konanie nebolo skončené ani po 11 rokoch od jeho začatia.

Vychádzajúc z uvedeného,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 D 21/2008,   Dnot 118/2003   došlo k zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného   súdu porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorom   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   6 000   € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď poukázal najmä na to, že konanie trvá už viac ako 10,5 roka, čo „predlžuje stav jeho právnej neistoty“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 2 D 21/2008,   Dnot 118/2003,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   ako aj skutočnosť,   že   posudzované   konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   5 000   €   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

IV.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v   konaní   o jeho   sťažnosti   advokátom JUDr. Jánom   Vajdom.   Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v spojení   s § 149   OSP)   v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014