znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 18/2013-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 12022/2012 a sp. zn. Rvp 12023/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. 18 Er 441/2005 a sp. zn. 27 Er 194/2004 z 26. apríla 2011 a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 CoE 15/2012 z 31. mája 2012 a sp. zn. 5 CoE 25/2012 z 29. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12022/2012 a sp. zn. Rvp 12023/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12022/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. augusta 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   12022/2012   a   sp.   zn.   Rvp   12023/2012   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru   uzneseniami   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   18   Er 441/2005 a sp. zn. 27 Er 194/2004 z 26. apríla 2011 a uzneseniami Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 CoE 15/2012 z 31. mája 2012 a sp. zn. 5 CoE 25/2012 z 29. februára 2012.

Sťažnosti   nespĺňali   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným   súdom   ustanovené   v   § 20   ods. 2   a   § 50   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnostiam   predovšetkým   neboli   pripojené   kópie   právoplatných   rozhodnutí (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), proti ktorým smerujú.

Ústavný súd výzvou z 23. novembra 2012 oboznámil sťažovateľku prostredníctvom jej právneho zástupcu so zákonom vyžadovanými náležitosťami kvalifikovaného návrhu na začatie   konania   pred   ústavným   súdom   a   upozornil   ju,   že   predložené   sťažnosti   tieto náležitosti nespĺňajú. Zároveň ju vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnila sťažnosti o kópie právoplatných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu s vyznačením ich   právoplatnosti,   ktorými   malo   dôjsť   k porušeniu   ňou   označených   práv,   tak   ako   to ustanovuje § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, s poučením, že ak tak v určenej lehote neurobí, môžu byť sťažnosti odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Právny   zástupca   sťažovateľky   reagoval   na   výzvu   ústavného   súdu   podaním doručeným   13.   decembra   2012,   ktorého   prílohu   tvorili   uznesenia   okresného   súdu a krajského súdu, avšak bez vyznačenej právoplatnosti. Právny zástupca v doplnení uviedol, že „na poslednej strane v pravom dolnom rohu je vždy pečiatkou vyznačený dátum, kedy nám bolo konkrétne uznesenie doručené. Z tejto skutočnosti je možné odvodiť informáciu o dátume nadobudnutia právoplatnosti predmetných uznesení.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

V   danom   prípade   sa   sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   12022/2012   a sp.   zn. Rvp 12023/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka, okresný súd a krajský súd),   pričom   navyše   sú   takmer   identické   z   hľadiska   sťažovateľkou   použitej   právnej argumentácie, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   rozhodol   o spojení sťažností   na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).

2.   K namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu a krajského súdu

Sťažnosti   sťažovateľky   aj napriek   výzve   ústavného   súdu   z   23.   novembra   2012, v ktorej ústavný súd sťažovateľku prostredníctvom právneho zástupcu výslovne poučil, ako má   odstrániť   nedostatok   náležitostí   kvalifikovaného   návrhu   na začatie   konania   pred ústavným   súdom,   nespĺňali   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom ustanovené v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   v lehote   určenej   ústavným   súdom   a ani   do   dňa   uskutočnenia neverejného   zasadnutia   senátu   ústavného   súdu   a   predbežného   prerokovania   sťažností nedoplnila   sťažnosti   o náležitosti   v súlade   s požiadavkami   obsiahnutými   vo   výzve ústavného   súdu;   predovšetkým   nepredložila   ústavnému   súdu   kópie   právoplatných rozhodnutí, proti ktorým smerujú jej sťažnosti s vyznačením ich právoplatnosti. V súvislosti s odvodením   právoplatnosti   z priložených   uznesení   okresného   súdu   a krajského   súdu ústavný súd uvádza, že vyznačenie právoplatnosti prislúcha len tomu orgánu verejnej moci, ktorý príslušné rozhodnutie vydal.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté v celom rozsahu rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde)   a   s   ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd uvádza, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje,   že   sťažnosti   vykazujú také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   zákonom,   že nemožno   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sú   splnené predpoklady   na   odmietnutie   označených   sťažností   sťažovateľky   z   dôvodu   nesplnenia zákonom   predpísaných   náležitostí,   poukazujúc   pritom   aj   na   svoje   predchádzajúce rozhodnutia,   ktorými   už   odmietol   z   obdobných   dôvodov   v   zásade   identické   sťažnosti sťažovateľky   (pozri   napr.   uznesenia   vo   veciach   vedených   pod   spisovými   značkami: I. ÚS 283/2012,   I.   ÚS   284/2012,   I.   ÚS   306/2012,   III.   ÚS   263/2012,   III.   ÚS   275/2012 a III. ÚS 282/2012).

Ústavný   súd   je   nútený   konštatovať,   že   napriek   výzve   nedošlo   k odstráneniu nedostatkov   sťažností   a   z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013