znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 18/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Anny   Spevákovej,   bytom   B.,   a Ing. Anny   Slovákovej, bytom   B.,   zastúpených   advokátom   Dr. M.   K.,   B.,   ktorou   namietajú   porušenie   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 125/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Anny   Spevákovej   a Ing.   Anny   Slovákovej o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2004   doručená   sťažnosť   Anny   Spevákovej   a Ing.   Anny   Slovákovej   (ďalej   len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 125/00.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti uvádzajú, že 18. augusta 2000 podali okresnému súdu   žalobný   návrh „o umožnenie   vstupu   na   pozemok   a nariadenie   predbežného opatrenia“. Podľa sťažovateliek okresný súd v ich právnej veci po dobu viac ako troch rokov od podania návrhu nerozhodol, sťažovateľky preto podali 7. augusta 2003 sťažnosť ústavnému súdu. Ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS 41/04-34 z 26. mája 2004 rozhodol, že sťažovateľkami označené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 125/00 porušené bolo, a prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Od vydania predmetného nálezu uplynulo   podľa   sťažovateliek   takmer   sedem   mesiacov,   napriek   tomu   okresný   súd v predmetnej veci „ani doposiaľ nerozhodol“.

Sťažovateľky ústavnému súdu navrhujú, aby v predmetnej veci „vydal tento nález:

1. Nekonaním Okresného súdu Bratislava I v právnej veci navrhovateliek: v 1. rade – Anna Speváková, B., v 2. rade – Anna Slováková, B., proti odporkyniam: v 1. rade – S. R., B.,   v 2.   rade   –   M.   R.,   B.,   o umožnenie   vstupu   na   pozemok   a nariadenie   predbežného opatrenia, sp. zn. 15 C 125/00, bolo napriek povinnosti konať a rozhodnúť v predmetnej veci vyslovenej v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 05. 2004 porušené právo navrhovateliek na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (podľa čl. 48 ods. 2).

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v predmetnej právnej veci, sp. zn. 15 C 125/00 konal a rozhodol.

3.   Ústavný   súd   priznáva   navrhovateľkám   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 200 000 Sk z dôvodu, že prieťahmi v konaní bola navrhovateľkám spôsobená značná materiálna ako i nemateriálna ujma“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa (sťažovateľa).

Návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu reálnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 110/02, I. ÚS 124/03).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Predmetom konania pred ústavným súdom je opakovaná sťažnosť sťažovateliek na ochranu pred nečinnosťou okresného súdu, v dôsledku ktorej sú podľa nich spôsobované zbytočné prieťahy v označenom konaní a porušované ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní.

Z obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľky   namietajú   nečinnosť okresného súdu v období od 26. mája 2004 (deň vydania citovaného nálezu ústavného súdu) do 22. decembra 2004 (deň spísania sťažnosti).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 48/03, IV. ÚS 361/04).

Podľa názoru ústavného súdu stabilne vyjadrovaného v podobných veciach postup okresného   súdu   v posudzovanom   konaní   nemožno   po   uplynutí   piatich   mesiacov   od doručenia   nálezu ústavného súdu   z 26. mája 2004 okresnému   súdu   (12.   júla 2004)   do podania   opakovanej   sťažnosti   ústavnému   súdu   (28. decembra   2004)   považovať   za   taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2005