znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 178/05-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6. septembra 2005 v senáte   zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Juraja Babjaka a   Jána   Lubyho v konaní   o sťažnosti   H. Š.,   bytom K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr. V. K., K.,   ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 650/98, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo H. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 650/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom   pod   sp. zn. 24 C 650/98   konal bez zbytočných prieťahov.

3. H. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť H. Š. trovy právneho zastúpenia v sume   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   advokáta JUDr. V. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. IV. ÚS 178/05   z 21.   júna   2005   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie konanie sťažnosť   H. Š.   (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 24 C 650/98.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 2. septembra 1998 okresnému súdu návrh na úhradu za užívanie pozemkov.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené.

V   sťažnosti   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne žiadala, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 270 000 Sk.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 2470/04 doručeným ústavnému súdu 9. augusta 2005, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľka, ktorá v konaní 20 C 650/98 vystupuje na procesnej strane žalobkyne, podala návrh, predmetom ktorého je náhrada za užívanie nehnuteľnosti, na tunajší súd 2. 9. 1998.

25. 09. 1998   bol   žalovanému   doručený   návrh   na   vyjadrenie   a   výzvou   zo   dňa 24. 09. 1998 súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku.

12. 11. 1998 bolo vyjadrenie žalovaného doručené právnemu zástupcovi žalobkyne. Na   základe   referátu   sudkyne   zo   dňa   11. 12. 1998   bol   vo   veci   nariadený   termín pojednávania na 22. 01. 1999, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobkyne a zástupca žalovaného.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   03. 03. 1999   s tým,   že   referát   na   ďalšie dokazovanie vyhotoví konajúca sudkyňa.

Na základe referátu sudkyne zo dňa 15. 02. 1999 bol Krajský úrad v K. vyzvaný na predloženie spisu bývalého Okresného národného výboru č. výst. 8849/66, kde Okresný národný   výbor - odbor   výstavby   v K.   rozhodnutím   zo   dňa   29. 11. 1968   rozhodol o vyvlastnení v prospech Československého štátu - Cestného investorského útvaru V. v K. a ktorý má význam pre dokazovanie a rozhodnutie v súdnom konaní.

Súd   nariadil   vo   veci   pojednávanie   na   03. 03. 1999,   na   ktoré   sa   nedostavila žalobkyňa a právny zástupca žalobkyne, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky z dôvodu PN a žiadal pojednávanie odročiť na iný termín. Súd pojednávanie odročil na deň 07. 04. 1999 za účelom ďalšieho dokazovania s tým, že spis bude predložený sudkyni na vypracovanie referátu - žiadosti na Mestský archív v K.

27. 04. 1999 požiadala konajúca sudkyňa Oblastný archív K., Mestský archív K. a Okresný   archív   K.   o   zaslanie   spisu   bývalého   Okresného   národného   výboru   č. výst. 8849/66,   kde   Okresný   národný   výbor - odbor   výstavby   v K.   rozhodnutím   zo dňa 29. 11. 1968   rozhodol   o   vyvlastnení   v   prospech   Československého   štátu - Cestného investorského útvaru V. v K., pozemkov v katastrálnom území V. v obci K. v kat. území K. a v kat. území K. Konajúca sudkyňa zároveň preročila pojednávanie zo dňa 14. 05. 1999 na deň 02. 06. 1999.

26. 05. 1999 Štátny Okresný archív K. tunajšiemu súdu doručil overenú fotokópiu spisu   ONV - odbor   výstavby   č. vyst.   8849/66   rozhodnutie   o   vyvlastnení   v   prospech Československého štátu - Cestného investorského útvaru V. v K.

Na pojednávaní dňa 02. 06. 1999 súd oboznámil účastníkov konania so žiadosťou súdu adresovanej Mestskému, Okresnému a Oblastnému archívu v K., listom archívu mesta K. z čl. 44, listom Štátneho oblastného archívu v K. čl. 47, oznámením Štátneho Okresného archívu   K.   čl. 48 - zaslanie   spisového   materiálu,   overenou   fotokópiou   archívneho dokumentu - spis   ONV - odbor   výstavby   č. vyst.   8849/66.   Pojednávanie   bolo   odročené za účelom   ďalšieho   dokazovania   na   14. 07. 1999   s tým,   že   samosudkyni   bude   spis predložený na vyhotovenie žiadosti adresovanej Štátnemu Okresnému archívu v K. Na základe referátu sudkyne z 03. 06. 1999 bolo Štátnemu Okresnému archívu K. zaslané dožiadanie ohľadne zaslanej fotokópie spisu ONV - odbor výstavby č. vyst. 8849/66, vzhľadom na skutočnosť,   že obsah zaslaného spisu tvoril   len návrh na začatie konania o vyvlastnení,   z   tohto   dôvodu   sudkyňa   žiadala   o   oznámenie,   či   zaslaná   kópia   spisu   je kompletná alebo, či spis obsahuje aj iné dokumenty, predovšetkým pre konanie významné doklady   o   doručovaní   rozhodnutia   o   vyvlastnení   účastníkom   konania.   Zároveň   žiadala o pripojenie kópie dokumentov k správe.

24. 06. 1999 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie Štátneho oblastného archívu K. o tom, že v spise č. výst. 8849/66 uloženého vo fonde ONV K. sa nenachádzajú iné doklady okrem tých, ktoré už súdu boli zaslané dňa 24. 05. 1999.

Na pojednávaní dňa 14. 07. 1999 súd vo veci rozhodol. Proti rozsudku súdu podala odvolanie dňa 14. 09. 1999 žalobkyňa prostredníctvom právneho   zástupcu.   Súd   žalobkyni   uznesením   uložil   zaplatiť   súdny   poplatok   za   podané odvolanie.

11. 10. 1999 žalovaný doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne.

28. 10. 1999 bol Krajskému súdu v Košiciach predložený spis sp. zn. 24 C 650/98 s opravným prostriedkom.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 16 Co 385/99-71 zo dňa 23. 03. 2000 zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Uznesenie   Krajského   súdu   bolo   právnemu   zástupcovi   žalobkyne   doručené   dňa 30. 05. 2000 a žalovanému dňa 06. 06. 2000.

29. 04. 2002 konajúca sudkyňa (vec už bola pridelená inej sudkyni) predložila vec v zmysle § 15 ods. 1 O. s. p. predsedovi tunajšieho súdu.

29. 04. 2002 opatrením predsedu súdu podľa ust. § 2 ods. 2 Spravovacieho poriadku bola   vec   sp. zn.   24 C 650/98   pridelená   na   prejedanie   a   rozhodnutie   do   senátu   16 C, z dôvodu predpojatosti vybavujúcej sudkyne.

Súd   nariadil   vo   veci   pojednávanie   na   12. 09. 2002,   na   ktorom   súd   oboznámil právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného s obsahom spisu, najmä s uznesením Krajského   súdu   v   Košiciach   zo   dňa   23. 03. 2000.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   deň 22. 11. 2000 s tým, že bude doručená žaloba a predvolanie na adresu Slovenská správa ciest, B. + vzor 39 a od mesta K. bude vyžiadané stanovisko, kto je správcom komunikácie postavenej na parcele č. 9369, 9370 a 9371, kat. územie K. a stanovisko, aby mesto K. určilo priemernú prípadne rozmedzie ceny nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území K., druh pozemku zastavaná plocha, špecifikácia cesty - cesta prvej triedy smerom na K. Na základe žiadosti tunajšieho súdu zo dňa 26. 09. 2002 adresovanej mestu K., ktoré dožiadanie súdu odstúpilo Správe komunikácii K., dňa 25. 10. 2002 Správa komunikácií K. tunajšiemu súdu doručila oznámenie, že Sečovská cesta a Herlianska ulica sú v správe Správy   komunikácií   K.,   avšak   len   do   konca   roka   2002   a   od   1. 1. 2003   prechádzajú do vlastníctva štátu, nakoľko ide o štátnu cestu I. triedy I/50.

30. 10. 2002 mesto K. doručilo svoje vyjadrenie k dožiadaniu tunajšieho súdu zo dňa 26. 09. 2002.

22. 11. 2002   na   pojednávaní   súd   uznesením   pripustil   pristúpenie   mesta   K.   ako žalovaného v II. rade do konania a pripustil zmenu návrhu tak, ako to navrhol právny zástupca   žalobkyne   na   pojednávaní.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   23. 01. 2003 s tým, že:

1.) žalovanému bude doručený návrh z čl. 1 aj úprava petitu + výzva, aby sa vyjadril k návrhu v lehote 15 dní a uznesenie o pristúpení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného;

2.)   bude   volané   mesto   K.   a   doručené   uznesenie   o   pripustení   ďalšieho   účastníka na strane žalovaného, návrh z čl. 1 a doplnený návrh;

3.)   od   Ministerstva   dopravy,   pôšt   a   telekomunikácií   SR   bude   vyžiadané,   kto je vlastníkom prípadne správcom časti cesty I. triedy I/50, v kat. území K., parcelné číslo 9.369 m2 o výmere 6.237 m2, parcelné číslo 9370 o výmere 9.153 m2 a parcelné číslo 9371 o výmere 5.641 m2.

10. 12. 2002   bolo   žalobkyni   doručené   uznesenie   o   pristúpení   mesta   K.   ako žalovaného v II. rade do konania a predvolanie na pojednávanie.

13. 12. 2002 bolo právnemu zástupcovi žalobkyni doručené uznesenie o pristúpení mesta K. ako žalovaného v II. rade do konania a predvolanie na pojednávanie.

10. 12. 2002 bolo žalovanému I. rade doručené uznesenie o pristúpení mesta K. ako žalovaného v II.   rade do konania + návrh na začatie konania,   úprava petitu,   vzor 39 a predvolanie na pojednávanie.

06. 12. 2002 bolo mestu K. doručené uznesenie o pristúpení mesta K. ako žalovaného v II. rade do konania a predvolanie na pojednávanie.

09. 12. 2002 bola Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR doručená žiadosť ohľadom zistenia vlastníka a správcu časti cesty I. triedy I/50.

20. 12. 2002 Slovenská správa ciest Investorský útvar K. tunajšiemu súdu doručila svoje vyjadrenie, zmluvu o finančnom príspevku zo štátneho rozpočtu na opravu a údržbu prejazdných úsekov ciest cez mesto K. zo dňa 26. 03. 1993 a poverenie zo dňa 02. 03. 2001.

23. 01. 2003 na pojednávaní súd oboznámil účastníkov s vyjadrením Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 07. 12. 2002 a pojednávanie bolo odročené na deň 20. 03. 2003.

20. 03. 2003 na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa a žalovaný v II. rade, súd pojednávanie   odročil   na   27. 05. 2003   s   tým,   že   žalovanému   v   II.   rade   bola   uložená poriadková pokuta za neustanovenie sa na pojednávanie bez ospravedlnenia. Uznesenie OS Košice I č. k. 24 C 650/98-112 zo dňa 09. 04. 2003 o uložení poriadkovej pokuty v sume 2.000,- Sk žalovanému v II. rade bolo doručené 10. 04. 2003.

27. 05. 2003 na pojednávaní zástupca žalovaného v II. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu absencie pasívnej legitimácie na jeho strane s poukazom na kúpnu zmluvu, zmluvu o budúcej zmluve uzavretú medzi SR a mestom K. o prevode vlastníctva ciest I. triedy na území mesta K. zo dňa 30. 12. 2002 a s poukazom na to, že parcely uplatnené v návrhu nie sú predmetom zmluvy o prevode vlastníctva ciest I. triedy. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že žalovaný v II. rade súdu v lehote 30 dní doručí kópiu kúpnej zmluvy 3x na   vyjadrenie   a   tieto   budú   následne   doručené   právnemu   zástupcovi   žalobkyne a žalovanému v I. rade a účastníci oznámia ďalšie návrhy na dokazovanie v lehote 30 dní, následne bude stanovený termín pojednávania na začiatok septembra 2003.

V septembri 2004 bola vec pridelená sudkyni JUDr. I. V.

06. 12. 2004   bol   žalovaný   v   II.   rade - mesto   K. - vyzvaný,   aby   súdom   uloženú povinnosť na pojednávaní dňa 27. 05. 2003 splnil, t. j. aby súdu predložil kúpne zmluvy 3x a vyjadrenie a ďalšie návrhy na dokazovanie a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Okresný   súd   Košice   I   uznesením   č. k.   24 C 650/1998-120   zo   dňa   18. 04. 2005 žalovanému v II. rade uložil poriadkovú pokutu v sume 5.000,- Sk za neuposlúchnutie výzvy súdu.

21. 04. 2005 bola žalovanému v II. rade zaslaná urgencia ohľadom predloženia kópii kúpnej zmluvy a vyjadrenia.

Žalovaný   v   II. rade   dňa   06. 06. 2005   zaslal   vyjadrenie   a   listinné   dôkazy   (kúpna zmluva   č. SSC 1000/191/2002   zo   dňa   30. 12. 2002   a   dodatok   č. 1   a   dodatok   č. 2 k predmetnej   zmluve,   zmluva   č. SSC 1000/185/2002   o   budúcej   kúpnej   zmluve z 18. 12. 2002, stanovisko Katastrálneho úradu v K. zo dňa 29. 07. 2004.

Vyjadrenie žalovaného v II. rade a predmetné listinné dôkazy boli dňa 25. 07. 2005 zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne a žalovanému v I. rade.

Konajúca sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 07. 09. 2005, predvolania na pojednávanie boli zaslané dňa 25. 07. 2005 účastníkom konania a právnemu zástupcovi žalobkyne.

Pokiaľ ide o zložitosť veci, po právnej stránke vec nie je zložitá.   Komplikovaná je však   skutková   stránka   veci.   V   konaní   je   potrebné   vykonať   dokazovanie   archívnymi materiálmi, ktoré nie je ľahké zabezpečiť.

Sťažovateľka v predmetnom konaní nespôsobila žiadne prieťahy.

Zo   strany   súdu   došlo   k   prieťahom   v   konaní,   ktoré   boli   spôsobené   dlhodobou práceneschopnosťou vybavujúcej sudkyne.

Okrem   tejto   skutočnosti   a   značnej   zaťaženosti   Okresného   súdu   Košice   I,   iné okolnosti na dĺžku konania vplyv nemali.“

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 3. augusta 2005,   a   preto   ústavný   súd   poukazuje   len   na   úkony   uvedené   v tomto   vyjadrení,   ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Preskúmavané konanie nie je po právnej ani faktickej stránke zložité. Vo veci predloženej   na   súdne   rozhodnutie   platí   stabilná   právna   úprava   a uplatňuje   sa   stabilná judikatúra   všeobecných   súdov.   Ústavný   súd   nemohol   súhlasiť   s tou   časťou   vyjadrenia okresného súdu,   v ktorej   je uvedené,   že „Komplikovaná   je však skutková   stránka veci. V konaní   je   potrebné   vykonať   dokazovanie   archívnymi   materiálmi,   ktoré   nie   je   ľahké zabezpečiť“. Táto   okolnosť   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemala   žiadny,   resp.   mala zanedbateľný podiel na vzniku zbytočných prieťahov v samotnom konaní.

2.   Pri   hodnotení   namietaného   konania   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Okresný súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu   výslovne   uviedol,   že „Sťažovateľka   v predmetnom   konaní   nespôsobila   žiadne prieťahy“.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec hodnotil, bol postup okresného súdu v konaní. V priebehu posudzovaného konania ústavný súd zistil dve obdobia, keď v dôsledku nečinnosti okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní:

- od 11. mája 2000 (okresný súd dal pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu, ktorým bol meritórny rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie) do 21. mája 2002 (okresný súd nariadil pojednávanie na 12. september 2002), t. j. v trvaní viac ako 2 roky,

- od   27.   mája   2003   (okresný   súd   pojednávanie   odročil   na   neurčito   za   účelom vyžiadania písomných dokumentov od účastníkov konania) do 6. decembra 2004 (okresný súd   vyzval   účastníkov   konania   na   predloženie   požadovaných   dokumentov   a ďalších návrhov na dokazovanie), t. j. v trvaní viac ako 1 a pol roka.

Obdobia   poznačené   zbytočnými   prieťahmi   v konaní   v dôsledku   nečinnosti predstavujú spolu viac ako 3 a pol roka.

Ako neefektívny postup okresného súdu ústavný súd vyhodnotil v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou (napr. IV. ÚS 400/04) aj skutočnosť, že konanie vo veci bolo zbytočne predĺžené v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo konštatoval krajský súd, keď uznesením z 23. marca 2000 zrušil meritórny rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný   súd   vo   svojom   písomnom   vyjadrení potvrdil,   že „zo strany   súdu   došlo k prieťahom v konaní,   ktoré boli spôsobené dlhodobou práceneschopnosťou vybavujúcej sudkyne“.

S touto   obranou   ústavný   súd   nemohol   súhlasiť,   pretože   už   vo   svojej   predošlej judikatúre uviedol, že dlhodobá práceneschopnosť konajúceho sudcu nemôže ísť na ťarchu účastníka súdneho konania a takéto obdobie preto ústavný súd vyhodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní (napr. m. m. IV. ÚS 137/04).

Zbytočné   prieťahy   v konaní   nemožno   ospravedlniť   ani   „značnou   zaťaženosťou“ konajúceho   súdu,   pretože   v súlade   s predchádzajúcou   judikatúrou   ústavného   súdu (napr. III. ÚS 17/02)   a s medzinárodným   štandardom   uplatňovania   „Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní“.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v konaní,   ktoré   je   na   ňom   vedené   pod   sp. zn.   24 C 650/98,   došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným   súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku 1   boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   § 56   ods. 5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 270 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „nečinnosť odporcu v konaní o zaplatenie úhrady za užívanie pozemkov – trvajúca cca od marca 2000 (!!) úplne zbytočne predlžuje celé konanie, a tak predlžuje aj stav právnej neistoty navrhovateľky ako dotknutej osoby do tej miery, že jej právo na súdnu ochranu sa stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 650/98, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. V. K. Ústavný súd pri   rozhodovaní   trov   konania   vychádzal   z výšky   priemernej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Úhradu priznal za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a spísanie   sťažnosti   a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/05 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) vo výške 2 501 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 150 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 5 302 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2005