znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 178/04

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   novembra   2004 v senáte prerokoval sťažnosť P. G., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., P., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 247/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   247/01 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 C 247/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   P.   G.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Dolný   Kubín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Dolný   Kubín   j e   p o v i n n ý   P.   G. uhradiť   trovy   právneho zastúpenia 11 070 Sk (slovom jedenásťtisícsedemdesiat slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. B., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 26. mája 2004 prijal na ďalšie konanie sťažnosť P. G., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 247/01.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   P.   G.,   bytom   P.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne vo veci vedenej pod sp. zn.: 10 C 247/01 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v Dolnom   Kubíne   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 C 247/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako   náhradu nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   v sume   100.000,-   Sk   (slovom   stotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 11.080,- Sk, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov tarifnej hodnoty po 4 534,- Sk jeden úkon plus 19 % DPH 870,00 Sk, spolu jeden úkon a dvakrát paušálna suma náhrad po 136,- Sk, a to do 15 dní od doručenia nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. M. B., advokáta Advokátskej kancelárie v P. (...) do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti   a jej príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 247/01 ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal okresnému súdu 30.   apríla   2001   žalobu   o náhradu   škody   spôsobenej   na   zdraví   v dôsledku   dopravnej nehody. Dňa 27. júna 2001 právny zástupca sťažovateľa vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením z 31. júla 2001. Spis bol okresnému súdu vrátený 10. septembra 2001. Podaním doručeným okresnému súdu   22.   novembra   2002   oznámil   svoj   vstup   do konania   vedľajší   účastník   na strane žalovaného.   Sťažovateľ   4.   februára   2003   navrhol   zmenu   žaloby   -   návrhu   na   začatie konania.   Pojednávanie   2.   júna   2003   bol   odročené   za   účelom   doplnenia   dokazovania (vyžiadania   správ   o   zárobkoch   sťažovateľa   a   rozhodnutia   o   priznanom   invalidnom dôchodku a jeho výške).

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa odseku 2 citovaného článku ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní a   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj to, o čo ide sťažovateľovi pri   uplatňovaní základného práva na súdnu   ochranu, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a) Predmetom konania pred okresným súdom je nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví dopravnou nehodou.

Takéto konania možno vo všeobecnosti hodnotiť ako konania zložité po faktickej stránke (nie však po stránke právnej) a táto zložitosť je spojená s potrebou vykonávať znalecké dokazovanie.

Vychádzajúc z priebehu konania a najmä doteraz dosiahnutých výsledkov ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali existujúci zdĺhavý priebeh konania jeho faktickou zložitosťou.

b)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu spisu dospel   k   záveru,   že   postup   sťažovateľa   nezapríčinil   žiadne   prieťahy   a ani   spomalenie postupu okresného súdu.

Za   takýto   postup   nemožno   považovať   využitie   procesného   oprávnenia   dané sťažovateľovi Občianskym súdnym poriadkom (vznesenie námietky zaujatosti zákonného sudcu   právnym   zástupcom   sťažovateľa),   pretože   tento   úkon   a   rozhodovanie   o   ňom neovplyvnilo podstatnejším spôsobom dĺžku konania pred okresným súdom.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.

Okresný súd od začatia konania do dňa vydania tohto nálezu s výnimkou jediného pojednávania nevykonal žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. K nariadeniu pojednávania došlo viac než po dvoch rokoch po podaní žaloby sťažovateľom a v tomto období sa okresný súd v zásade vôbec nezaoberal vecou samotnou. Ústavný súd pripomína, že dosiaľ jediné pojednávanie bolo odročené za účelom zadováženia listinných dôkazov. Tento úkon však spravidla patrí do štádia prípravy prvého pojednávania najmä v spore, v ktorom je z hypotézy právnych noriem upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú   na   zdraví   zjavné,   že   je   nevyhnutné   zadovážiť   si   údaje   o odmene   za   prácu žalobcu   a rozhodnutie   o invalidnom   dôchodku   (porovnaj   napríklad   §   445   a nasl. Občianskeho zákonníka).

Konanie   okresného   súdu   je   preto   poznačené   zbytočnými   prieťahmi   ako   celok, v ktorom podstatnejšiu úlohu nezohráva ani jediné vo veci vykonané pojednávanie.Okresný súd vo svojom vyjadrení z 27. júla 2004 uviedol, že „neúnosne zaťažení sú pritom   všetci   sudcovia   tunajšieho   súdu   pre   momentálne   doslova   kritickú   personálnu situáciu“.   Ústavný   súd   tieto   argumenty   nemohol   vziať   do   úvahy.   Podľa   ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 18/98, II.   ÚS 52/99) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konania, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších   zamestnancov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie   svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov a v konečnom   dôsledku   nezbavujú štát zodpovednosti   za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 10 C 247/01 došlo   k porušeniu   základného práva   sťažovateľa   na konanie bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 10 C 247/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 100 000   Sk,   čo   odôvodnil   morálnou   a nemajetkovou   stratou   spôsobenou   predovšetkým tým, že zo strany súdnej moci sa mu nedostalo právnej ochrany v prípade rozhodovania o jeho žalobe.

Pri   určení výšky   primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Hoci   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby v napadnutom   súdnom   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   je   toho   názoru,   že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   nemožno   účinne   odstrániť   len   uplatnením   tejto   jeho   právomoci. V dôsledku   toho   považoval   preto   za   potrebné   rozhodnúť   o priznaní   primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal z toho, že sťažovateľ si uplatnil nárok na ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v spore, ktorého doterajšie trvanie spôsobené nečinnosťou okresného súdu nemožno ničím ospravedlniť, a ani súčasný stav konania nesignalizuje, že v dohľadnom čase dôjde k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na doterajšiu dobu konania okresného súdu (viac ako tri roky), na to, že zbytočné prieťahy boli spôsobené predovšetkým nečinnosťou okresného súdu, berúc zreteľ aj na skutočnosť, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví, možno podľa názoru ústavného súdu sumu 30 000 Sk považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   rozhodol   o úhrade   trov   konania   úspešného   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku   právneho zastúpenia pred ústavným súdom   advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v hodnote 11 070 Sk za dva úkony právnej služby každý v hodnote 5 402,60 Sk vrátane dane   z pridanej   hodnoty   (príprava   a prevzatie   veci,   písomné   vyhotovenie   podania). Ústavný   súd   súčasne   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   dvakrát   náhradu režijného paušálu po 136 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).