znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 177/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom policajnej hliadky 12. februára 2010, postupom   vyšetrovateľa   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   sekcie   kontroly   a inšpekčnej   služby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   SKIS-20/IS-1-V-2011   a   jeho uznesením z 2. marca 2011, ako aj porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky v súvislosti s vybavovaním jeho bližšie neoznačených podnetov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. E. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2011 a 14. decembra 2011 doručená sťažnosť JUDr. E. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   5   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom policajnej hliadky 12. februára 2010, postupom   vyšetrovateľa   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   sekcie   kontroly   a inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 a jeho uznesením z 2. marca 2011, ako aj porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len   „generálny   prokurátor“)   v   súvislosti   s   vybavovaním   jeho   bližšie   neoznačených podnetov.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým postup policajnej hliadky 12. februára 2010 v B. Vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „Dňa 12. 2. 2010 si sťažovateľ objednal taxi v B. Asi o 16.40 hod. stál sťažovateľ pred vchodom a videl ako auto taxislužby pristavilo na kraji cesty. Za autom taxislužby išlo policajné auto,   ktoré   pristavilo   vedľa   auta taxislužby   a sťažovateľ   v tom   čase   nastúpil. Veliteľom policajnej hliadky bol policajt, ktorý v minulosti nezákonne kontroloval a krivo obvinil sťažovateľa. Vyžiadal si od taxikára doklady a po ich kontrole vyhlásil, že bude vykonaná   kontrola   vozidla.   Sťažovateľ,   pod   stresom   krivého   obvinenia   v   práve prebiehajúcom   správnom   konaní,   vystúpil   z   auta   a   upozornil   policajta,   že sa   ponáhľa, posledná jeho kontrola bola nezákonná a jeho činnosť je trestná. Na to ho policajti vyzvali, aby predložil občiansky preukaz. Sťažovateľ si myslel, že ho nechal doma, tak povedal, že ho nemá u seba, ale tu býva a môže ho doniesť. Policajti, ale povedali, že bude predvedený na policajný útvar a prikázali mu otočiť sa k ich autu a položiť ruky na kapotu. Presvedčili sa či nemá u seba zbraň a prikázali mu nastúpiť si do auta. Na policajnej stanici mu prikázali vybrať všetky veci z vreciek. Pri tom sa našiel aj občiansky preukaz. Okrem neho mu odňali kreditnú kartu, kľúče od bytu, peňaženku s peniazmi, bankovky, ktoré mal vo vrecku a mobilný telefón, ktorý vypli. Prikázali mu vybrať si šnúrky z topánok a uzamkli ho do cely. Počas uzamknutia bol terčom posmechu, vyhrážok a nadávok zo strany veliteľa hliadky. Asi po 30 minútach, keď už hliadka odišla, bol odomknutý, veci mu boli vrátené a bol prepustený.“

V súvislosti s trestným oznámením, ktoré podal v súvislosti s postupom policajnej hliadky 15. februára 2010 a 19. marca 2010, sťažovateľ uvádza:

„Trestné   oznámenie   bolo   vybavené   vo   veci   umiestnenia   do   cely   uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-96/IS- 1-V-2010 zo dňa 30. 3. 2010... vo veci neoprávneného vyžadovania hasiaceho prístroja a uvádzania   nepravdivých   údajov   uznesením   ČVS:   SKIS-261/IS-1-V-2010   zo   dňa   4.   8. 2010...   V   oboch   prípadoch   bola   vec   odovzdaná   na   disciplinárne   konanie.   Listom   Vn 302/10-4 zo dňa 18. 11. 2010... prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry v T. informoval sťažovateľa,   že   vydal   pokyn   na   začatie   trestného   stíhania   vo   veci   obmedzenia   slobody sťažovateľa zo dňa 12. 2. 2010. Trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa PZ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 zo dňa 2. 3. 2011   zastavené...   Proti   tomu   podal   sťažovateľ   dňa   22.   3.   2011   sťažnosť...   Táto   bola uznesením prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry B. OPv 10/11 zo dňa 14. 4. 2011 zamietnutá...   Dňa   23.   5.   2011   podal   sťažovateľ   podnet   na   preskúmanie   postupu prokurátora... a dňa 14. 6. 2011 aj návrh na zrušenie uznesenia OPv 10/11... Listom Vyššej vojenskej prokuratúry v T. zn: Vn 146/11-15 zo dňa 19. 7. 2011 bol vybavený podnet aj návrh sťažovateľa... Proti tomuto postupu sa sťažovateľ dňa 11. 8. 2011 bránil podnetom na preskúmanie postupu prokurátora... a proti nečinnosti Generálneho prokurátora SR podal dňa 30. 8. 2011 ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Podnet na preskúmanie postupu prokurátora   Vyššej   vojenskej   prokuratúry   T.   bol   ako   nedôvodný   odložený,   o   čom   bol sťažovateľ oboznámený dňa 3. 10. 2011 listom Generálnej prokuratúry SR zn.: Hn 147/11- 28 zo dňa 26. 9. 2011...“

Sťažovateľ   tvrdí,   že   uvedeným   postupom   policajnej   hliadky   bol   okrem   iných porušený čl. 2 ods. 2, čl. 17 a čl. 20 ústavy, § 8 ods. 1, § 18 ods. 1 a 4, § 22 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   171/1993   Z.   z.   o   Policajnom   zbore   v znení neskorších predpisov, § 123 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej   službe   príslušníkov   Policajného   zboru,   Slovenskej   informačnej   služby,   Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 5, § 31 ods. 1 a § 201 ods. 4 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (zákona č. 301/2005 Z. z.) a § 122 ods. 10 Trestného zákona v znení neskorších predpisov (zákona č. 300/2005 Z. z.).

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Postupom policajnej hliadky dňa 12. 2. 2010 v B. bolo porušené právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy SR.

Postupom policajnej hliadky dňa 12. 2. 2010 v B. bolo porušené právo sťažovateľa na zachovanie osobnej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR. Postupom policajnej hliadky dňa 12. 2. 2010 na útvare PZ v B. bolo porušené právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

Uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS:   SKIS-20/1S-1-V-2011   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Uznesením vyšetrovateľa Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR ČVS:   SKIS-20/IS-1-V-2011   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   osobnú   slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného pod č. 209/1992 Zb.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 31 000,- Eur, slovom: tridsaťjedentisíc Eur.

Postupom   Generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   vo   veci   podnetov sťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ takto:„Nezákonným   predvedením   a   súvisiacimi   úkonmi   mu   bola   obmedzená   osobná sloboda,   bol   ponížený   na   verejnosti,   zmeškal   dôležitý   termín   a   o   zmeškaní   nemohol informovať   druhú   stranu.   Orgány   činné   v   trestnom   konaní   nepostupovali   v   súlade so zákonom a neposúdili vec objektívne a správne. Podľa porušovateľa boli ich rozhodnutia a   postup   v   súlade   so   zákonom.   Preto   sa   sťažovateľ   nemohol   a   nemôže   vyhnúť   ďalším podobným útokom. V dôsledku toho sa obáva o svoju slobodu a bezpečnosť, čo pociťuje ako značnú ujmu. Preto žiada zadosťučinenie v peniazoch.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom policajnej hliadky 12. februára 2010, postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 a jeho uznesením z 2. marca 2011

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru namietaným postupom policajnej   hliadky   12.   februára   2010   ústavný   súd   poukazuje   na   princíp   subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy (premietnutý aj do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd   alebo   iný   orgán   verejnej   moci.   Ústavný   súd   preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať namietaný postup policajnej hliadky 12. februára 2010 z dôvodu, že ho na základe trestného oznámenia sťažovateľa zo 14. februára 2010 preskúmal vyšetrovateľ, pričom v tejto veci rozhodol uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-96/IS-1-V-2010 z 30. marca 2010 tak, že odovzdal vec „riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ B. na disciplinárne konanie,   nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197, ods. 2 Trestného poriadku“.

Rovnako to platí aj vo vzťahu k preskúmaniu namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-20/IS-1-V-2011 a jeho uznesením z 2. marca 2011. Postup vyšetrovateľa v namietanom konaní a jeho uznesenie z 2. marca 2011 preskúmala na základe sťažnosti sťažovateľa z 21. marca 2011 Vojenská obvodná prokuratúra B., pričom rozhodla uznesením sp. zn. OPv 10/11 zo 14. apríla 2011 tak, že sťažnosť zamietla.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom generálneho prokurátora vo veci podnetov sťažovateľa

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z   28.   novembra   2011   predložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa doplnil sťažnosť sťažovateľa podaním zo 14. decembra 2011, pričom petit sťažnosti   doplnil takto: „Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci   podnetov   sťažovateľa   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR.“ Vo   výzve   bol   sťažovateľ   upozornený   aj na zákonné náležitosti sťažnosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   právny   zástupca   sťažovateľa   doplnil   sťažnosť sťažovateľa. Z doplneného petitu   sťažnosti   však nie je zrejmé, aký postup generálneho prokurátora a ktoré podnety žiada sťažovateľ preskúmať. Ústavný súd poukazuje v tejto súvislosti   na to,   že ako prílohu k sťažnosti priložil   sťažovateľ dve podania adresované generálnemu prokurátorovi – podanie zo 14. júna 2011 označené ako „Návrh“, ktorým navrhuje zrušiť uznesenie prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry sp. zn. OPv 10/11 zo 14. apríla 2011, a podanie z 15. novembra 2010 označené ako „Trestné oznámenie.“ Ako prílohu k sťažnosti pripojil aj podanie adresované generálnemu prokurátorovi z 10. augusta 2011 označené ako „Podnet na preskúmanie postupu prokurátora“. K sťažnosti pripojil aj prípis   zástupcu   riaditeľa   odboru   prokurátorských   činností   vojenskej   súčasti   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   z   26.   septembra   2011   č.   k.   Hn   147/11-28   vo   veci opakovaného podnetu sťažovateľa z 10. augusta 2011, ktorý sa týka zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry T. v konaní vedenom pod sp. zn. Vn 146/11 (a veci vedenej na Vojenskej obvodnej prokuratúre B. pod sp. zn. OPv 10/11). Ústavný   súd   poukazuje v tejto   súvislosti   tiež   na   uznesenie   ústavného   súdu   č.   k. I. ÚS 11/2012-7   z   11.   januára   2012,   ktorým   bola   predchádzajúcu   sťažnosť   sťažovateľa z 30. augusta 2011 odmietnutá pre nedostatok predpísaných náležitostí a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. V sťažnosti z 30. augusta 2011 sťažovateľ namietal postup generálneho prokurátora   na   podklade   rovnakých   skutkových   okolností;   okrem   iného   namietal,   že generálny prokurátor nezrušil uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry B. sp. zn. OPv 10/11 zo 14. apríla 2011.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu z 28. novembra 2011 nedoplnil sťažnosť spôsobom, ktorý by viedol k odstráneniu jej chýbajúcich náležitostí, a to ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti, hoci je v konaní zastúpený advokátom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ako celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2012