znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 177/09-

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   S.,   Č.,   zastúpeného   advokátom   M.   Ď.   Ž., vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci,   úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-317/CA-1999 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2009   doručená   sťažnosť   M.   S.,   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   v Čadci,   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV 317/CA-1999.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol 25. augusta 1999 Okresným súdom Čadca ustanovený za obhajcu obvinenému mladistvému Š. M. stíhanému za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo právoplatne skončené uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Čadci sp. zn. ČVS: OÚV-317/CA-1999 z 24. septembra 1999, ktorým bola vec postúpená orgánu oprávnenému na prerokovanie priestupku.

Návrhom   z 29.   septembra   1999   si   sťažovateľ   na   Okresnom   úrade   vyšetrovania Policajného zboru v Čadci uplatnil nárok na priznanie odmeny a náhrady za úkony právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní v sume 1 410 Sk. Rozhodnutie o uplatnenom nároku sťažovateľ   urgoval podaním z 9.   januára 2002,   12.   augusta 2003,   12.   decembra   2003, 13. mája 2004, 17. októbra 2005, 6. apríla 2006 a 15. augusta 2008. Prípisom z 18. októbra 2005 okresné riaditeľstvo sťažovateľovi oznámilo, že jeho nárok na odmenu je premlčaný. Neskôr podaním zo 7. apríla 2007 sťažovateľovi oznámilo, že jeho žiadosť bola pridelená vyšetrovateľovi, ktorý o nej rozhodne. Do podania sťažnosti však žiadne rozhodnutie vydané nebolo.

Na   základe uvedeného sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný súd rozhodol,   že postupom okresného   riaditeľstva   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-317/CA-1999   bolo porušené   jeho   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   aby   prikázal   okresnému riaditeľstvu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od okresného riaditeľstva vyjadrenie k sťažnosti. V jeho stanovisku sp. zn. Č. p.: ORP - 128/UJKP-OJP-2009 z 27. februára 2009 sa uvádza, že vyšetrovací spis v tejto veci už bol   po uplynutí archivačnej   doby   skartovaný.   Prvá   zachovaná   urgencia   sťažovateľa,   ktorú   má   okresné riaditeľstvo   k dispozícii,   je   zo   6.   apríla   2006.   Podľa   názoru   okresného   riaditeľstva   si sťažovateľ   uplatnil svoj   nárok   po uplynutí všeobecnej   premlčacej   doby   a jeho nárok je premlčaný. Okrem toho namieta, že sťažovateľ nevyčerpal na ochranu svojich práv všetky právne prostriedky, keď sa ich ochrany nedomáhal postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti   za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným   postupom,   resp.   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   o   zodpovednosti   za   škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov. Preto navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť odmietol.    

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Podstatou   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nečinnosťou okresného   riaditeľstva   pri   rozhodovaní   o uplatnenom   nároku   na   odmenu   a   náhradu hotových výdavkov za úkony právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti najskôr skúmal, či sťažovateľ pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   vyčerpal   všetky   právne   prostriedky,   ktoré   má k dispozícii na ochranu svojho základného práva.

Podľa názoru ústavného súdu má ale sťažovateľ k dispozícii iný právny prostriedok, ktorým by sa mohol účinne domáhať ochrany svojho základného práva, a tým je podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č.   153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“).   Podľa   tohto   ustanovenia   prokurátor   preskúmava zákonnosť   postupu   a rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov, policajných   orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu, pričom   je   oprávnený   vykonať   opatrenia   na   odstránenie   zistených   porušení,   ak   na   ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

O výške   odmeny   a náhrady   hotových   výdavkov   obhajcu,   ktorý   bol   obvinenému ustanovený,   rozhoduje   na   návrh   obhajcu   orgán   činný   v trestnom   konaní,   ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo (§ 553 ods. 4 Trestného poriadku). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť (§ 553 ods. 5 Trestného poriadku). V danom prípade má o uplatnenom nároku obhajcu rozhodnúť policajt. Podľa § 190 ods. 2 písm. a) Trestného   poriadku   ak   policajt   sťažnosti   sám   nevyhovie,   predloží   vec   na   rozhodnutie prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad prípravným konaním.

Z citovaných   ustanovení   Trestného   poriadku   vyplýva   právomoc   prokurátora preskúmať   zákonnosť   postupu   policajta   pri   rozhodovaní   o odmene   a náhrade   hotových výdavkov ustanoveného obhajcu. V danej veci o nároku sťažovateľa rozhodnuté nebolo. Okresné riaditeľstvo sťažovateľovi v odpovedi na jeho urgencie najskôr oznámilo, že jeho nárok   je   už   premlčaný,   neskôr,   že   jeho   žiadosťou   sa   bude   zaoberať   po   zabezpečení spisového   materiálu.   Sťažovateľ   s postupom   policajtov,   ktorým   bola   vec   postupne prideľovaná   a mali   o jeho   nároku   rozhodnúť,   nesúhlasí,   napriek   tomu   sa   neobrátil   na prokuratúru, ktorá by bola príslušná na konanie podľa citovaných ustanovení Trestného poriadku, aby v rámci konania o podnete podľa zákona o prokuratúre preskúmala ich postup a prijala vhodné opatrenia na odstránenie namietanej nečinnosti.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti ústavnému súdu   k dispozícii   právne   prostriedky   (podnet   a opakovaný   podnet   podľa   zákona o prokuratúre), ktorými mohol a mal namietať nečinnosť policajta pri rozhodovaní o jeho nároku a ich uplatnením sa domáhať ochrany svojho základného práva, ktorého porušenie namieta v sťažnosti.

Ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil   právny   názor, že vynechanie   tohto   prostriedku   nápravy   v sústave   orgánov   prokuratúry   Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať   opatrenia   podľa   zákona o prokuratúre,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Z obsahu sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil podanie podnetu podľa zákona o prokuratúre. Vzhľadom na to, že je   v právomoci   orgánov   prokuratúry,   aby   preskúmali   postup   policajta,   a   sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa na orgány prokuratúry obrátil s podnetom a opakovaným podnetom, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009