znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 177/07-40

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   októbra   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o návrhu Ing. V. M., K., zastúpeného advokátom JUDr. P., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007, za účasti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) “) bol 7. mája 2007 doručený návrh Ing. V. M. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“). Navrhovateľ doplnil svoj návrh podaním z 11. mája 2007 doručeným ústavnému súdu 15. mája 2007 označeným ako „Oprava nesprávností v Návrhu na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií“, v ktorom zároveň požiadal, aby predmetné podanie bolo poňaté ako doplnenie jeho pôvodného návrhu.

Z návrhu a predloženej dokumentácie vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí výboru sa konštatuje, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen Výkonného výboru Fondu (...) (ďalej   len   „výkonný   výbor   fondu“) - nepodal   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových   pomerov   verejných   funkcionárov   (ďalej   aj   „oznámenie“)   v zákonom ustanovenej lehote, čím porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“), za čo mu bola uložená pokuta v sume 47 500 Sk zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára.

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha   preskúmania   napadnutého   rozhodnutia výboru, pričom svoj návrh opiera o nasledovné argumenty:

1. O svojom vymenovaní do funkcie člena výkonného výboru fondu sa dozvedel 21. augusta   2006, keď prevzal menovací list   Prezídia   Fondu   (...)   (ďalej len „prezídium fondu“), čím   mal vyjadriť súhlas so   svojím   menovaním, pričom   oznámenie adresované výboru podal na poštovú prepravu 18. septembra 2006, t. j. v zákonom ustanovenej lehote 30   dní   od   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie   (čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (60 dní od začatia   konania   podľa   čl. 9   ods. 5   prvej   vety   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu),   keďže   bolo   začaté   uznesením   zo   16.   októbra   2006   a rozhodnutie   bolo   prijaté až 29. januára   2007,   a preto   výbor „mal   povinnosť   po   dni   15. 12. 2006   konštatovať,   že nedodržal ústavnú lehotu pre svoje rozhodnutie vo veci samej (...) a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

V súvislosti   s tvrdením,   že   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   sa   právne relevantným   spôsobom   ujal   najskôr   21.   augusta   2006,   navrhovateľ   nespochybňuje,   že do tejto   funkcie   bol   vymenovaný   rozhodnutím   prezídia   fondu   18.   augusta   2006, ale zdôrazňuje, že menovací list si prevzal spolu s ďalšími nominantmi 21. augusta 2006 na pracovnom stretnutí zvolanom viceprezidentom prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H., ktorý následne konštatoval, že tým nominanti „vyjadrili súhlas zo svojím menovaním a Výkonný výbor sa týmto konštituoval a stal uznášaniaschopným“, pričom následne počas rokovania výkonného výboru fondu sa v bode rôzne „neformálne dohodlo, že deň nástupu do práce so vznikom pracovného pomeru a uzavretím príslušnej pracovnej   zmluvy   s Fondom   (...),   ktorý   mal   byť   aj dňom   riadneho   ujatia   sa   menovanej funkcie bol dohodnutý na neskorší termín, a to na deň 01. 09. 2006“.

Navrhovateľ   ďalej   argumentuje,   že   podľa   Štatútu   Fondu   (...)   musia   byť   všetci členovia výkonného výboru zamestnancami Fondu (...) (ďalej len „fond“), pričom pracovná zmluva medzi ním a fondom „bola podpísaná dňa 11. 09. 2006, pričom vznik pracovného pomeru bol v zmluve dohodnutý a určený v jej čl. I., na deň 01. septembra 2006“. Podľa navrhovateľa „člen Výkonného výboru F (...) musí byť najprv menovaný Prezídiom F (...) do uvedenej   funkcie   a zároveň   (t. j.   následne)   sa   musí   stať   zamestnancom   fondu,   čiže uzavrieť   s fondom   pracovnú   zmluvu“. Inak   povedané,   navrhovateľ   tvrdí,   že   existujú aj argumenty na to, aby sa za deň právne relevantného ujatia sa verejnej funkcie u neho považoval až 1. september 2006, keďže týmto dňom bola dohodnutá účinnosť pracovnej zmluvy uzatvorenej s ním 6. septembra 2006.

Navrhovateľ   vyhlásil: „osobne   som   prvý   akt   konania   v zmysle   oprávnení vymenovania do funkcie člena Výkonného výboru F (...) vykonal až dňa 21. 08. 2006, kedy som s ostatnými kolegami zasadol a rokoval na 39. riadnom zasadnutí Výkonného výboru F (...).“

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sa   navrhovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd preskúmal a zrušil napadnuté rozhodnutie výboru.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu navrhovateľa vyžiadal vyjadrenie predsedu výboru, ktorý na základe výzvy predložil ústavnému súdu vyjadrenie č. VP/95/06-K z 23. mája 2007.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 177/07   z 26.   júla 2007   ho   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Označené uznesenie zaslal ústavný súd predsedovi výboru na vedomie a vyzval ho na prípadné   doplnenie   už   predloženého   vyjadrenia   č. VP/95/06/-K   z 23. mája 2007 a na predloženie spisu sp. zn. VP/95/06-K. Predseda výboru ústavnému súdu oznámil, že výbor zotrváva na svojom vyjadrení z 23. mája 2007.

V označenom vyjadrení výboru sa okrem iného uvádza:«Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   si v predmetnej   veci   vyžiadal   nielen   stanovisko   verejného   funkcionára   podľa   čl. 9   ods. 4 ústavného   zákona,   ale   i vyjadrenie   a podklady   od   predsedu   Prezídia   Fondu   (...)   P. Š. Súčasťou   vyjadrenia   menovaného   z 19. 12. 2006   je   i menovací   dekrét   z 18. 8. 2006, z ktorého je zrejmé, že Ing. V. M. bol do funkcie člena Výkonného výboru F (...) vymenovaný 18. 8. 2006.

V tomto   rozhodnutí   je   explicitne   uvedené,   že   „začiatok   výkonu   funkcie   je   dňom 18. augusta 2006“.   Sme   toho   názoru,   že   uvedený   dokument   je   jediným   relevantným dôkazom osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“.

2. Pokiaľ verejný funkcionár namieta, že výbor nerozhodol v lehote 60 dní od začatia konania, je to výhrada skutkovo opodstatnená, ale právne nerelevantná, keďže ide o lehotu poriadkovú. Ústavný zákon s jej nesplnením nespája zánik zodpovednosti za sankciu, ani neplatnosť   následného   rozhodnutia   o uložení   sankcie.   Je   potrebné   uviesť,   že   konanie v takejto veci je časovo náročné s ohľadom na ustálenie skutkového stavu a preto nebolo možné túto lehotu dodržať.»

Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd jeho napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Ústavný súd   zaslal označené   vyjadrenie výboru   na zaujatie stanoviska   právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorého stanovisko bolo ústavnému súdu doručené 2. júla 2007. Okrem iného sa v ňom uvádza:

«Výbor NR SR pre NF opakovane nedoceňuje význam tej zásadnej skutočnosti, že menovací dekrét za člena Výkonného výboru F (...) mi bol predložený dňa 21. 08. 2006. Vtedy som až mal možnosť zoznámiť sa s jeho znením a obsahom, a rozhodnúť sa, či menovanú funkciu príjmem alebo nepríjmem. Tým, že som podpísal prevzatie menovacej listiny som dal originálne najavo osobnú vôľu a učinil som originálny právny akt prijatia funkcie. Pred týmto gestom a právnym aktom (prevzatia menovania do funkcie), ktoré sa preukázateľne   udialo   dňa   21. 08. 2006   som   sa   nijako   nemohol   „ujať   výkonu   funkcie“ verejného funkcionára. Iný výklad týchto skutočností je účelovým zahmlievaním pravdy. Je až absurdné, že Výbor NR pre NF nedokáže učiniť precíznejší posun vo svojom právnom názore a naďalej zmiešava dve rôzne veci do veci jednej: menovanie do funkcie (dňa 18. 08. 2006) orgánom na to oprávneným - rozhodnutím Prezídia F (...) a následnou udalosťou - ujatím sa výkonu funkcie, ktoré začína prijatím menovania a ďalším následným konaním osoby z pozície menovanej funkcie (dňa 21. 08. 2006).

1.)   V   zajatí   vyššie   pomenovaného   metodického   omylu   Výbor   NR   SR   pre   NF prezentuje   zásadne   nesprávny   názor,   že   podľa   neho   jediným   relevantným   dôkazom osvedčujúcim   termín   „ujatie   sa   funkcie“   má   byť   časť   textu   menovacieho   dekrétu,   že „začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006".

Tento názor úplne ignoruje postupnosť a význam ďalších súvisiacich skutočnosti, a to že:

1./ boli privedené priamo relevantné dôkazy, že menovací dekrét som prevzal a ako člen VV F (...) som začal konať dňa 21. 08. 2006 (absolútne však nie pred týmto dátumom!),

2./   menovací   dekrét   len   založil   právny   predpoklad   -   titul [menovanie   za   člena VV F (...)] a dátum (18. 08. 2006), odkedy sa funkcia menovanou osobou môže vykonávať,   -   nie je to však to isté,   ako   kedy   sa reálne začala   daná   funkcia vykonávať (preukázateľne až dňa 21. 08. 2006). Dátum a akt, kedy a ako menovaná osoba začala funkciu reálne vykonávať je možné   ale   aj   dôvodne   potrebné   neprotirečivo   stotožniť   s   dátumom   ujatia   sa výkonu funkcie. Iné úvahy, také, aké vyprodukoval Výbor sú mimo tento reálny kontext a ako také majú najbližšie ku kategórii špekulatívnych (konštrukčných) úvah mimo reality.

2.)   Ak   termíny   dané   ústavným   zákonom   majú   mať   rôzny   (procesný)   význam   pre orgán a verejného funkcionára (Výbor NR SR má rozhodovať do 60 dní, no akoby nemusel záväzne   túto   lehotu   dodržať,   verejný   funkcionár   však   musí   záväzne   podať   majetkové priznanie   najneskôr   do   30   dní),   takáto   legislatíva   je   pre   bežnú   prax   diferenciačná, diskriminačná   a zmätočná.   Takáto   praktická   nerovnosť   pred   zákonom   rozrušuje   dôveru a úctu k zákonu a dáva impulzy k vyvolaniu pochybnosti o legislatívnom prostredí a jeho kvalite.

Výbor argumentuje pre seba (voľnou) poriadkovou lehotou a časovou náročnosťou na   zistenie   skutkového   stavu   veci.   Verejný   funkcionár   ako   indivíduum   bezprostredne po nástupe   do   funkcie   je   však   spravidla   nemenej   pracovne   vyťažovaný.   Prečo   by   jeho postavenie   pred   zákonom   malo   byť   kvalitatívne   horšie   (diferencované   a   prísnejšie sankcionované) ako orgánu, ktorý v tej istej veci má konať? Porušovanie zásady rovnosti je poškodzovaním ústavných práv a slobôd a oberá demokraciu o jej výsostný esprit, ktorý ju činí lepšou než sú iné spoločenské systémy.»

II.

Skutkový stav

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa   konania   vedeného výborom   proti   navrhovateľovi   ústavný   súd   zistil   nasledovný   skutkový   stav   relevantný pre posúdenie veci.

1. Navrhovateľ   bol   do   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   vymenovaný rozhodnutím prezídia fondu 18. augusta 2006, t. j. týmto dňom bol vymenovaný do verejnej funkcie,   t. j.   verejnej   funkcie   podľa   čl. 2   ods. 1   písm. zj)   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu.

2. Navrhovateľ prevzal menovací dekrét, ktorým bol vymenovaný do funkcie člena výkonného   výboru   fondu,   21.   augusta   2006   na   pracovnom   stretnutí   zvolanom viceprezidentom prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H.

3. Dňa   6.   septembra   2006   došlo   medzi   fondom   a navrhovateľom   k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol navrhovateľ prijatý fondom do pracovného pomeru s účinnosťou od 1. septembra 2006.

4. Navrhovateľ   podal   písomné   oznámenie   podľa   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu na poštovú prepravu 18. septembra 2006.

5. Výbor   na   svojej   4. schôdzi   uznesením   sp. zn.   VP/95/06-K zo   16. októbra 2006 začal   podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za   porušenie   povinnosti   podať   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie.

6. Uvedenú   skutočnosť   oznámil   navrhovateľovi   predseda   výboru   listom   č. k. VP/95/06-K   z 20.   októbra 2006   doručeným   navrhovateľovi   31.   októbra   2006,   v prílohe ktorého mu zaslal predmetné uznesenie, a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril.

7. Navrhovateľ sa k výzve vyjadril listom z 9. novembra 2006, v ktorom okrem iného uviedol: „Lehotu   na   podanie   oznámenia   o funkcii,   zamestnaní,   činnosti   a majetkových pomeroch v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. (...) do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie som dodržal, nakoľko som túto zákonnú povinnosť oznámil NR SR – výboru pre nezlučiteľnosť funkcií dňa 18. septembra 2006 (podací lístok).“

8. Rozhodnutím   sp. zn.   VP/95/06-K   z 29.   januára   2007   výbor   konštatoval,   že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen   výkonného výboru   fondu,   porušil   povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo mu uložil pokutu   vo   výške   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára,   a to   v sume 47 500 Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: „Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že obrana verejného funkcionára nie   je   právne   relevantná,   keďže   ústavný   zákon   nepodmieňuje   výkon   funkcie   výkonom pracovného pomeru a nie je možné počítať začatie lehoty inak, ako je uvedené v ústavnom zákone. Z tohto dôvodu je výklad verejného funkcionára účelový a je nesporné, že uvedený verejný funkcionár porušil ústavný zákon a preto prijal uznesenie, ktorým sa menovanému (...) ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona.“

9. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007 bolo navrhovateľovi doručené 5. apríla 2007.

III.

Relevantná právna úprava

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie.

Podľa čl. 2 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa druhej vety čl. 9 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie   je   začaté   dňom,   keď   orgán   podľa   odseku 1   urobil   prvý   úkon   voči   verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní   odo dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku 1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je konečné   okrem   rozhodnutia   podľa   čl. 12   ods. 2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného záujmu

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

IV.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha,   aby   ústavný   súd   preskúmal   a následne zrušil   rozhodnutie   výboru   sp. zn.   VP/95/06-K   z 29.   januára   2007.   Svoj   návrh   opiera o nasledovné tvrdenia:

1. Funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne relevantným spôsobom mohol ujať najskôr 21. augusta 2006, keď prevzal menovací dekrét za člena výkonného výboru fondu, a od tohto dňa ako jeho člen začal aj konať, z čoho vyplýva, že oznámenie podal v zákonom   ustanovenej   lehote   30   dní   od   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie, a to 18. septembra 2006 (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (60 dní od začatia konania podľa   čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu),   keďže   bolo   začaté   uznesením   zo   16.   októbra   2006   a rozhodnutie   bolo   prijaté až 29. januára   2007,   a preto   výbor „mal   povinnosť   po   dni   15. 12. 2006   konštatovať,   že nedodržal ústavnú lehotu pre svoje rozhodnutie vo veci samej (...) a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd po preskúmaní dotknutej   dokumentácie   konštatoval,   že   z menovacieho   dekrétu   predloženému   výboru predsedom prezídia fondu vyplýva, že navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru fondu   vymenovaný   18.   augusta   2006,   pričom   v tomto   dekréte   je   explicitne   uvedené: „Začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006.“ V zhode so stanoviskom výboru je ústavný   súd   toho   názoru,   že   obsah   tohto   menovacieho   dekrétu   ústavne   relevantným spôsobom určil termín, ktorým sa navrhovateľ ujal dotknutej verejnej funkcie a ktorý je podstatný a určujúci z hľadiska plynutia lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, že pracovná zmluva medzi fondom a navrhovateľom bola uzatvorená až 6. septembra 2006 s účinnosťou od 1. septembra 2006.

Otázku   interpretácie   pojmu   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   už   ústavný   súd judikoval a ďalej zotrváva na tomto stanovisku (III. ÚS 24/07, III. ÚS 165/07), v zmysle ktorého   dňom   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie   podľa   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona o ochrane   verejného   záujmu   je   potrebné   rozumieť   deň,   keď   sa   verejný   funkcionár   ujal svojej   verejnej   funkcie   de   iure,   teda   v deň,   v ktorom   v zmysle   príslušných   právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie. V zmysle § 35 bod č. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu   majetku   štátu   na   iné   osoby   v znení   neskorších   predpisov   bol   právny   status navrhovateľa konštituovaný vymenovaním prezídia fondu.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o   ochrane verejného záujmu, je podľa   názoru   ústavného   súdu potrebné prihliadať na povahu a účel uvedenej lehoty. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu   totiž   neobsahuje   ustanovenie   o počítaní   času   a   plynutí   ním   stanovených   lehôt. Generálnu normu tohto druhu, ktorá by bola subsidiárne aplikovateľná, napokon neobsahuje ani samotná Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Zmyslom   a   účelom   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu   je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov   s   uvedeným verejným   záujmom   v   súvislosti   s   výkonom   svojej   funkcie   a   predchádzať   zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného, na osobný prospech.

V záujme tohto cieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, čl. 5, čl. 6 a v čl. 8) rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu činností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou. Naopak, čl. 7 (ale napr. aj čl. 8 ods. 5 a 6 a čl. 9 až 11) ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   konštituuje   mechanizmus kontroly   dodržiavania   uvedených povinností a obmedzení, v rámci ktorého je verejným funkcionárom okrem iného uložená povinnosť vykonať v stanovenej lehote určitý úkon (podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu   verejnej   funkcie   písomné oznámenie podľa   čl. 7 ods. 1).   S   uplynutím uvedenej lehoty nie je bezprostredne spojený vznik, zmena ani zánik právnych vzťahov priamo sa týkajúcich   vykonávanej   verejnej   funkcie,   resp.   činností,   funkcií   a   zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou.

Z   hľadiska   účelu   a   charakteru   možno   preto   lehotu   ustanovenú   v čl. 7   ods. 1 ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   považovať   za   lehotu   procesnoprávnu. Zároveň je z textu príslušnej právnej normy nepochybné, že ide o lehotu určenú podľa dní.

Výklad   a   aplikácia   právnej   normy,   pokiaľ   jej   normatívny   text   nie   je   dostatočne zrejmý,   má   zodpovedať   požiadavke   právnej   istoty   (ako   imanentnej   súčasti   princípu právneho štátu - čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a zároveň má byť primeraná obsahu a účelu právnych vzťahov, ktoré ňou majú byť regulované.

Aj   keď   normatívny   text   jednotlivých   ustanovení   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu nedáva vzhľadom na chýbajúce pravidlá o počítaní času a plynutí lehôt výslovnú odpoveď na otázky relevantné pre rozhodnutie v navrhovateľovej veci, právnou komparáciou   najdôležitejších   hmotnoprávnych   a procesnoprávnych   predpisov   v právnom poriadku   Slovenskej   republiky   možno   dospieť   k záveru,   že   do   plynutia   lehôt   určených podľa   dní   sa   nezapočítava   deň,   keď   došlo   k   skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty [porovnaj § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej   aj „OSP“),   § 136   Trestného   zákona, § 63 ods. 3   Trestného poriadku,   § 27   ods. 2 Správneho poriadku, § 13 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov].

Pokiaľ ide o procesné lehoty, tieto sa považujú za zachované, ak bol v posledný deň lehoty vykonaný úkon príslušným orgánom, alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom   poštového   podniku   [porovnaj   § 57   ods. 3   OSP,   § 63   ods. 6   písm. a) Trestného   poriadku,   § 27   ods. 3   Správneho   poriadku,   § 13   ods. 5   zákona   Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov].

Zákonodarca sa od tohto v právnom poriadku Slovenskej republiky prevažujúceho a ustáleného počítania lehôt v normatívnom texte ústavného zákona o ochrane verejného záujmu expresis verbis neodchýlil. Vzhľadom na účel a povahu lehoty ustanovenej v čl. 7 ods. 1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   ústavný   súd   nevidí   rozumný a dostatočný dôvod na odklon od uvedených pravidiel pri výklade a aplikácii zmieneného ustanovenia   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu.   Žiadny   relevantný   dôvod v tomto   smere   neuviedol   napokon   ani   výbor   v odôvodnení   navrhovateľom   napádaného rozhodnutia sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007. Naopak, ten sa vzhľadom na princíp právnej   istoty   mohol   dôvodne   domnievať,   že   orgán   štátnej   moci   bude   vykladať a interpretovať   právny   predpis,   ktorý   o   určitej   otázke   „mlčí“,   v   tejto   otázke   spôsobom „obvyklým“, teda súladným s prevažujúcou právnou úpravou.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   teda   ustanovenie   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu potrebné interpretovať tak, že do lehoty na podanie písomného oznámenia   podľa   uvedeného   ustanovenia   sa   nezapočítava   deň,   v ktorom   sa   verejný funkcionár ujal výkonu verejnej funkcie a v súvislosti s ktorou mu vznikla povinnosť podať oznámenie.   Táto   lehota   je   zachovaná,   ak   bolo   oznámenie   podané   v posledný   deň príslušnému orgánu, alebo ak bolo tomuto orgánu   adresované   a odovzdané   na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku.

Aplikujúc   uvedené   závery   na   zistený   skutkový   stav   ústavný   súd   konštatuje,   že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa výkonu verejnej funkcie ujal 18. augusta 2006, bol povinný podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote 30 dní od svojho vymenovania, t. j. v lehote 30 dní od 18. augusta 2006. Preto navrhovateľovi   začala   plynúť   30-dňová   lehota   na   splnenie   povinnosti   uloženej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu nasledujúci deň po ustanovení do funkcie, teda   19.   augusta   2006.   Požadované   oznámenie   navrhovateľ   podal   na   poštovú   prepravu

18. septembra 2006. Posledný deň uvedenej lehoty pripadol na 17. september 2006, ktorý bol dňom pracovného pokoja (nedeľa). V zmysle už citovaných zásad počítania procesných lehôt sa stal posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 18. septembra 2006. Navrhovateľ podal oznámenie podľa   čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   adresované   výboru   na   poštovú   prepravu   v uvedený   deň, t. j. 18. septembra 2006,a zachoval tak zákonom určenú procesnú lehotu.

Ústavný súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ neporušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie   písomné   oznámenie   o vykonávaných   funkciách, zamestnaniach,   činnostiach   a o svojich   majetkových   pomeroch.   V súlade   s   § 73b   ods. 3 zákona o ústavnom súde preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007 týmto nálezom zrušil.

Vo vzťahu k druhému z tvrdení navrhovateľa ústavný súd potom, ako zistil, že lehota uvedená v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade nebola dodržaná, v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07,   IV. ÚS 3/07)   konštatoval,   že   v právnom   poriadku   Slovenskej   republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne   relevantným   spôsobom   rozhodnúť   aj   po   uplynutí   tejto   lehoty,   t. j.   ide   len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007.

Nad rámec uvedeného   však   ústavný   súd   považoval   za potrebné zdôrazniť,   že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával   rozhodnutia   v lehote ustanovenej   v čl. 9   ods. 5   prvej   vete ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby plne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   vedené   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

V danej   veci   úspešnému   navrhovateľovi   ústavný   súd   o   úhrade   trov   konania spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia rozhodovať nemohol, pretože si ju jeho právny zástupca neuplatnil ani nevyčíslil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje totiž súd na návrh (§ 151 ods. 1 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007