znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 176/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. M., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 96/1991 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2009 doručená sťažnosť M. R., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. M., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 96/1991 o náhradu škody.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Sťažovateľ je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Dňa 29.   04.   1991   o 13.   40   hod.   sa   na   K.   ul.   stala   dopravná   nehoda   v dôsledku   kolízie sťažovateľa s P. Č., na základe ktorej tento podal spolu s M. Č. (ďalej len navrhovatelia) návrh na náhradu škody vo výške 28.253,40,- Kčs. Návrh bol súdu doručený dňa 19. 06. 1991. Obvodný súd Bratislava III vyniesol dňa 16. 12. 1991 rozsudok, sp. zn. 11 C/96/1991, ktorým zaviazal sťažovateľa uhradiť P. a M. Č. sumu vo výške 8.250,- Kčs s 3% úrokom z omeškania od 19. 06. 1991 až do zaplatenia, pričom žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku sa obaja účastníci odvolali. Dňa 24. 11. 1992 Mestský súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené až po takmer ôsmich rokoch, na 12. 04. 2000. Počas celého tohto obdobia sa vo veci nekonalo. Právny zástupca JUDr. B., ktorý sťažovateľa   v tom   čase   zastupoval   v tejto   veci,   žiadal   o vytýčenie   termínu,   nakoľko   súd nekonal niekoľko rokov, na základe čoho obdržal prípis zo súdu zo dňa 17. 05. 1995, v ktorom   mu   bolo   oznámené,   že   až   do   vyriešenia   personálneho   obsadenia   oddelenia, v ktorom sa predmetná vec vybavuje sa konať nebude. A ďalej ho požiadali, aby trpezlivo vyčkal bez ďalšej urgencie, kým sa uvedený personálny problém vyrieši.

Na pojednávaní dňa 21. 01. 2002 súd uznesením pripustil zmenu návrhu ohľadne úrokov   z omeškania   zo   dňa   27.   04.   2000   nasledovne:   Odporca   je   povinný   zaplatiť navrhovateľovi škodu 28.253,40,- Sk s 3 % rokom z omeškania od 19. 06. 2001 do 30. 04. 1995   a 17,6   %   úrok z omeškania od 01.   05.   1995 až   do   zaplatenia.   Súd   pojednávanie odročil na neurčito s tým, že po zistení pobytu navrhovateľov bude stanovený nový termín pojednávania.

Okresný   súd   Bratislava   III   rozhodol   až   19.   10.   2006   a zaviazal   sťažovateľa k náhrade škody vo výške 16.480,- Sk spolu s 3% úrokom z omeškania od 02. 08. 1991 do zaplatenia. Proti tomuto rozsudku sa odvolali navrhovatelia. Pojednávanie Krajský súd v Bratislave vytýčil až po vyše dvoch rokoch na deň 12. 03. 2009, kedy však sťažovateľ bol práceneschopný,   čo   aj   riadne   zdokladoval   spolu   s ospravedlnením   neúčasti   a žiadosťou o odročenie. Ďalší termín, ktorý bol vytýčený na 16. 04. 2009 sa zmenil na 30. 04. 2009 z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal takýto nález:„1. Základné právo M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 96/91 bolo porušené.

2. M. R. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 EUR (slovom dvetisíc euro), ktoré   je   mu   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť M. R. trovy konania v sume 207,47 EUR/ 6250,- Sk (2 x á 81,33 € + 2 x paušálna náhrada v roku 2009 á 6,95 €, t. j. 13,90 + 19 % DPH z odmeny advokáta vo výške 162,66 €, t. j. 30,91 € ) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. V. M., vedený v S., a. s. B., č. ú.... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva, ktoré označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základným   právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom   na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde. V prípade sťažovateľa je to namietanie zbytočných prieťahov v označenom konaní okresného súdu.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   96/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 212/06, IV. ÚS 103/07) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   práva   označeným   orgánom   verejnej   moci (v tomto prípade okresným súdom) trvalo.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   posudzoval   možnosť   vyslovenia   porušenia zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu v súlade s týmto ustanovením a v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 65/07, III. ÚS 149/04) tak, ako to žiadal sťažovateľ právne zastúpený v konaní pred ústavným súdom advokátom.

Okresný   súd   v namietanej   veci   sťažovateľa   vedenej   pod   sp.   zn.   11 C   96/1991 rozhodol rozsudkom 19. októbra 2006, proti ktorému žalobcovia podali 19. decembra 2006 odvolanie (sťažovateľ je v tejto veci odporcom, pozn.) Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd v konaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu vedenom pod sp. zn. 12 Co/130/2008 v čase prerokúvania tejto sťažnosti na ústavnom súde právoplatne nerozhodol.

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   okresný   súd   v   čase   doručenia   sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, t. j. 30. apríla 2009, o jeho veci nekonal a nemohol žiadnym ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania   a   prípadné   prieťahy   v ňom. Tento stav viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Nad   rámec   odôvodnenia   ústavný   súd   uvádza,   že   toto   rozhodnutie   o   odmietnutí sťažnosti   sťažovateľa   nemá   povahu   prekážky   veci   rozhodnutej,   a teda   dôvodu neprípustnosti nového návrhu v rovnakej veci (§ 24a zákona o ústavnom súde), ak v ďalšom návrhu   už   podmienky   konania   budú   splnené   (napr.   v   dôsledku   zrušenia   pôvodného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie označenému súdu).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009