znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 175/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia čl. 12 ods. 1 prvej vety, ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 4 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 Rob/15/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2009 doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 1 prvej vety, ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 4 a čl. 141   ods.   1   ústavy   postupom   Okresného   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Rob/15/2008.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   z dôvodu   nečinnosti   okresného   súdu, ktorý od 1. januára 2008 do 29. marca 2009 vo veci nekonal, t. j. nekonal po celý čas po postúpení veci z dôvodu reorganizácie súdov 1. januára 2008 z Okresného súdu Trenčín, kde bola vec vedená pod sp. zn. 37 Rob/717/05.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že konanie začalo na návrh 14. septembra 2005   na   Okresnom   súde   Trenčín.   Ide   o spor   o zaplatenie   pohľadávky   s príslušenstvom z dôvodu, že odporca si voči sťažovateľovi (ako prepravcovi) nesplnil svoju povinnosť. Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd tým, že vo veci nekonal 14 mesiacov a 29 dní, vážne diskriminoval jeho osobu a porušil jeho práva, ktoré označil v sťažnosti. Žiada preto od   okresného   súdu   odškodnenie   svojej   osoby   formou   náhrady   nemajetkovej   ujmy v peniazoch v sume 4 000 000 Sk, t. j. 132 775,67 €. Sťažovateľ žiada aj o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Ústavný súd zistil, že 30. marca 2009 okresný súd urobil vo veci prvý procesný úkon (zaslal sťažovateľovi výzvu na doplnenie návrhu), na ktorú mal zareagovať do 10 dní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá   je   zjavne   neopodstatnená.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej judikatúry   ústavného   súdu   vyplývať   aj   z   toho,   že porušenie   tohto   základného   práva   sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom   na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde. V prípade sťažovateľa je to namietanie zbytočných prieťahov v označenom konaní okresného súdu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   V prípade   namietania   zbytočných   prieťahov v konaní je to využitie sťažnosti podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) na orgáne štátnej správy súdov.

Predmetom   konania pred ústavným súdom   je rozhodovanie   o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorý urobil vo veci od 1. januára 2008 prvý procesný   úkon   až   30.   marca   2009,   t.   j.   po   14   mesiacoch   a 29   dňoch,   čím   malo   dôjsť k porušeniu jeho základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Rob 15/2008.

Z priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľ   využil   podľa   §   62   zákona č. 757/2004 Z. z. podanie sťažnosti, ktorú však adresoval predsedníčke Okresného súdu Trenčín, ktorá jeho sťažnosť postúpila okresnému súdu, o čom ho upovedomila 15. apríla 2009.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   sťažovateľ   doručil   svoju   sťažnosť ústavnému súdu 27. apríla 2009. Sťažovateľ síce využil podanie sťažnosti orgánu štátnej správy   súdov,   avšak   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV. ÚS   306/04, III. ÚS 78/05,   III.   ÚS   85/06,   IV. ÚS 78/07)   vzhľadom   na   dátum   podania   sťažnosti   na prieťahy v konaní a dátum doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona č. 757/2004 Z. z. zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať,   ak by predseda   okresného súdu   dostal   primeranú lehotu   na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Ústavný súd   preto   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   na základe tohto zistenia dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Okrem tohto dôvodu bola dôvodom na to, aby ústavný súd odmietol sťažnosť podľa §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   jej   zjavná   neopodstatnenosť,   pretože   sťažovateľ namieta   nečinnosť   okresného   súdu   v trvaní   14 mesiacov   a 29   dní.   Namietaná   dĺžka nečinnosti okresného súdu v označenom súdnom konaní v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu v okolnostiach prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci z dôvodu namietanej nečinnosti vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že okresný súd 30. marca 2009, t. j. takmer bezprostredne pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, začal vo veci konať, keď urobil prvý procesný úkon, a to výzvu voči sťažovateľovi na doplnenie jeho návrhu, ako aj viazanosť ústavného súdu návrhom na rozhodnutie v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

Vzhľadom   na   to,   že   jediným   dôvodom   na   vyslovenie   porušenia   označených základných   práv   sťažovateľa   a označených   článkov   ústavy   bola   namietaná   nečinnosť okresného súdu v období od 1. januára 2008 do 29. marca 2008, a v nadväznosti na už uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal. Rovnako už nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak   okresný   súd   v ďalšom   priebehu   konania   nebude   postupovať   efektívne   a plynulo, sťažovateľ zvážil možnosť opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009