znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 175/07-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   26. júla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. R., I., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 195/98, za účasti Krajského súdu v Bratislave, a postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní o náhradu škody proti Ing. M. G. a spol., za účasti Okresného súdu Topoľčany, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. R. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2007 doručená   sťažnosť   M. R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 195/98 a postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní o náhradu škody proti Ing. M. G. a spol.

Sťažovateľ okrem iného v sťažnosti uviedol, že:„Dňa   13. 11. 1998   bola   Okresným   súdom   Partizánske   prijatá   moja   žaloba o zaplatenie mzdy proti odporcovi C., a. s., P. v zastúpení p. P. (...). Zaevidovaná bola pod č. k. 3 C 313/98. V súvislosti s nevyplatením mzdy som dňa 12. 5. 2004 podal návrh na náhradu škody proti fyzickým osobám - Ing. M. G. a spol. - členom predstavenstva C., a. s., P. na Krajský súd Bratislava, ktorý tento návrh dňa 23. 7. 2004 postúpil na Okresný súd Partizánske. Dôvodne som mal za to, že obe moje podania na Okresný súd, teda i návrh na náhradu škody proti fyzickým osobám - Ing. M. G. a spol., sa nachádzajú na Okresnom súde Topoľčany vedené pod č. k. PE 3 C 313/98. Z listu Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. 2. 2007 však vyplýva, že na OS Partizánke tento môj návrh nemajú vôbec evidovaný a teda vo veci nekonajú. Krajský súd Bratislava zaslal tento môj návrh na Okresný súd Partizánske (pred zlúčením OS Partizánske s OS Topoľčany) dňa 23. 7. 2004 o čom mám písomné oznámenie z KS Bratislava.

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Topoľčany, predtým Okresný súd Partizánske vo   veci   pochybil   a   mojim   návrhom   na   náhradu   škody   proti   Ing. M. G.   a spol.   sa do dnešného dňa vôbec nezaoberal, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 K 195/98 zo dňa 19. 10. 1998 bol vyhlásený konkurz na majetok C., a. s., P. V zákonom stanovenej lehote som si ako veriteľ prihlásil svoje pohľadávky voči dlžníkovi C., a. s. P.

Od   vyhlásenia   konkurzu   na   menovanú   spoločnosť   uplynulo   už   viac   ako   8   rokov a do dnešného   dňa   vo   veci   nebolo   právoplatne   rozhodnuté   a   moja   pohľadávka   voči úpadcovi nebola uspokojená.

Z uvedeného dôvodu mám za to, že zo strany súdu dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní a tým dochádza k porušovaniu môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov deklarovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

V závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   jej   predbežnom prerokovaní a prijatí na ďalšie konanie rozhodol vo veci samej týmto nálezom:

„1. Základné právo M. R. upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany v konaní o náhradu škody proti Ing. M. G. a spol. - členovi predstavenstva C., a. s., P. porušené bolo.

2. Základné právo M. R. upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   Bratislava v konaní pod sp. zn. 6 K 195/98 porušené bolo.

3. Okresnému   súdu   Topoľčany   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

4. Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

5. M. R.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   50 000,- Sk   (päťdesiattisíc   slovenských korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Topoľčany   povinný   vyplatiť   M. R.   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. M. R.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   300 000,- Sk   (tristotisíc   slovenských korún),   ktoré   je   Krajský   súd   Bratislava   povinný   vyplatiť   M. R.   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia M. R. advokátovi ustanovenému Ústavným súdom Slovenskej republiky.

8. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyzval krajský súd aj okresný súd na zaujatie stanoviska k sťažnosti sťažovateľa.

Krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3312/2007 doručenom ústavnému súdu 18. mája 2007 faxom a 28. mája 2007 poštou okrem iného uviedol:

«... že konkurzná vec je v štádiu predloženia konečnej správy správcom konkurznej podstaty   (ďalej   len   „SKP“).   Predloženiu   tejto   správy   však   bráni   súdny   spor,   vedený na Okresnom   súde   Bratislava 1   pod   sp. zn.   10 Cb 65/2001,   ktorý   mal   byť   predmetom konania dňa 07. 05. 2007.

V odpovedi krajského súdu na sťažnosť sťažovateľa zo dňa 26. 02. 2007 uvádzam, že sťažnosť na prieťahy je dôvodná najmä pre nečinnosť správcu konkurznej podstaty (...). Dohľad krajského súdu v rámci konkurzného konania zákonný sudca realizuje v súlade s ustanovením § 12 a § 12a zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení (ďalej len „ZKV“). V nadväznosti na to zákonný sudca vyzval SKP o urýchlené predloženie správy v mesiacoch február a apríl 2007.»

Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 586/2007 doručenom ústavnému súdu 18. mája 2007 okrem iného uviedol:

„Z registrových pomôcok vedených na tunajšom súde bolo zistené, že tunajší súd vedie jednu vec sťažovateľa M. R., ktorá je vedená pod sp. zn. PE-3 C/313/1998.

Vec   napadla   dňa   13. 11. 1998   na   bývalý   Okresný   súd   Partizánske   do   senátu JUDr. A. B. V tejto veci sťažovateľ vystupuje na strane žalobcu a žalovaný je C., a. s. P., o zaplatenie mzdy vo výške 34.889,- Sk za mesiac január až apríl 1998.

V tejto veci dňa 23. 11. 1998 sťažovateľ M. R. osobne prevzal oznámenie Okresného súdu v Partizánskom, že pred podaním žaloby bol na žalovaného C., a. s. uznesením KS v Bratislave pod č. k. 6 K 198/98 zo dňa 19. 10. 1998 vyhlásený konkurz. Tu bol žalobca poučený,   aby   si   uplatnil   svoj nárok   na   konkurznom   súde z dôvodu,   že   toto   konanie sa zo zákona   prerušuje   v   súlade   s   ustanovením   § 14   ods. 1   písm. d)   zák.   č. 328/1991   Zb. o konkurze   a   vyrovnaní.   Sťažovateľ   sám   vo   svojej   sťažnosti   potvrdil,   že   si   svoj   nárok uplatnil   v   konkurznom   konaní.   Okresný   súd   Partizánske   poskytol   žalobcovi   súčinnosť a oznámil mu, že nárok má uplatniť na KS v Bratislave pod sp. zn. 6 K 195/98 a v akej lehote. Konkurzné konanie doposiaľ nebolo ukončené. Čo   sa   týka   právnej   veci,   kde   by   vystupoval   ako   žalobca   sťažovateľ   M. R.   proti žalovanému Ing. M. G. a spol. o náhradu škody, takáto vec sa na tunajšom súde nevedie. Na základe zákona č. 371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2005 bol Okresný súd Partizánske   zrušený   a   všetky   veci   prešli   na   tunajší   súd   delimitačným   protokolom. V záznamoch o preberaní spisov sa uvedený spis týkajúci sa náhrady škody nenachádza. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti pripojil i prípis Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 7. 2004, že vec 1 C 22/04 žalobcu M. R. proti žalovanému Ing. M. G. a spol. o náhradu škody   bola   postúpená   podlá   § 104   a   § 105,   § 85   ods. 1,   § 9 ods. 1   O. s. p.   na   OS Partizánske ako súdu príslušnému.

Dňa 3. 5. 2007 bol urobený mailovou poštou dopyt na KS v Bratislave, či skutočne ich vec 1 C 22/2004 bola postúpená na OS Partizánske. KS v Bratislave nám oznámil, že vec 1 C 22/04 OS Partizánske prevzal dňa 6. 8. 2004, že nám doručenku pošlú faxom. Dňa 9. 5. 2007 nám bola doručenka zaslaná faxom na ktorej je uvedený dátum prevzatia prípisu a spisu dňa 6. 8. 2004 splnomocnencom k preberaniu pošty.

Z pomocnej evidencie vedenej na OS Partizánske bolo zistené, že dňa 6. 8. 2004 bol spis KS v Bratislave sp. zn. 1 C 22/04 pripojený k trestnej veci 1 T 1/2002, v ktorej bol obž. Ing. M. G.   a   spol.   Spis   bol   dňa   16. 8. 2003   postúpený   na   Krajský   súd   v Trenčíne. Urobil sa telefonický dopyt na KS v Trenčíne, kde nám bolo oznámené, že tento spis bol dňa 3. 8. 2004 postúpený na Krajskú prokuratúru do Trenčína.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. m. m. IV. ÚS 147/04).

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 195/98

Z predloženého spisu, zo sťažnosti a z vyjadrenia krajského súdu k nej ústavný súd zistil, že sťažovateľ 13. novembra 1998 podal bývalému Okresnému súdu Partizánske (ďalej len „bývalý okresný súd“) žalobu, ktorou uplatnil proti obchodnej spoločnosti C., a. s., P. (ďalej len „úpadca“), nárok na nevyplatenú mzdu v sume 34 889 Sk.

Po   poučení   o tom,   že   na   označenú   obchodnú   spoločnosť   vyhlásil   krajský   súd uznesením sp. zn. 6 K 195/98, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 1998, konkurz, sťažovateľ   prihlásil   predmetnú   pohľadávku   v   lehote   určenej   v uznesení   o vyhlásení konkurzu.

V priebehu   konkurzného   konania   boli   priebežne   ako   krajským   súdom,   tak   aj správcom konkurznej podstaty vykonané tieto najzávažnejšie úkony:

- 17. marca 1999 správkyňa konkurznej podstaty predložila krajskému súdu správu o stave majetku úpadcu,

- 25. marca 1999 sa na krajskom súde uskutočnilo prieskumné pojednávanie,

- 14. mája 1999   správkyňa   konkurznej   podstaty   predložila   krajskému   súdu „Doplnenie Zoznamu konkurzných prihlášok“,

- 8. júla 1999 a 5. októbra 1999 správkyňa konkurznej podstaty požiadala krajský súd o udelenie súhlasu na predaj nehnuteľností formou predaja mimo dražby vopred určenému záujemcovi,

- oznámením   doručeným   krajskému   súdu   26. júla 2000   správkyňa   konkurznej podstaty   informovala   krajský   súd   o čiastočnom   uspokojení   pracovnoprávnych   nárokov z prostriedkov získaných zo speňaženia časti majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu,

- 27. marca 2001 správkyňa konkurznej podstaty požiadala krajský súd o udelenie súhlasu na speňaženie výrobnej linky na výrobu obuvi,

- opatrením   zo   4. apríla 2001   krajský   súd   dal   súhlas   na   odpredaj   výrobnej   linky na výrobu obuvi,

- 30. apríla 2001 správkyňa konkurznej podstaty predložila krajskému súdu správu o stave majetku úpadcu,

- opatrením   zo   4. októbra 2001   krajský   súd dal   súhlas na speňaženie ďalšej   časti majetku úpadcu,

- na schôdzi veriteľov (30. októbra 2001) správkyňa konkurznej podstaty predniesla správu o priebehu konkurzu; veritelia nemali k predloženej správe žiadne námietky,

- opatrením   z 10. apríla 2002   krajský   súd   dal   súhlas   na   speňaženie   ďalšej   časti majetku úpadcu,

- 19. decembra 2002   správkyňa   konkurznej   podstaty   doručila   krajskému   súdu „Oznámenie vo veci vyriešenia situácie v archíve úpadcu“,

- opatrením z 27. februára 2003 krajský súd dal súhlas na speňaženie časti majetku úpadcu,

- 30. júla 2003   krajský   súd   zvolal   opakovanú   schôdzu   konkurzných   veriteľov na 9. september 2003, ktorá sa v uvedený deň uskutočnila,

- 18. novembra 2003   krajský   súd   zvolal   schôdzu   konkurzných   veriteľov na 9. december 2003 za účelom ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty,

- na schôdzi konkurzných veriteľov konanej 9. decembra 2003 správkyňa konkurznej podstaty   predložila   konečnú   správu   o priebehu   konkurzného   konania,   následne   bola z funkcie správcu konkurznej podstaty odvolaná a súčasne bol ustanovený nový správca konkurznej podstaty JUDr. V.,

- 9. februára 2004 odvolaná správkyňa konkurznej podstaty oznámila, že si splnila povinnosť riadne   informovať nového správcu   a že mu na základe   protokolu   odovzdala právnu aj účtovnú agendu,

- žiadosťou z 23. marca 2004 nový správca konkurznej podstaty požiadal odvolanú správkyňu   konkurznej   podstaty   o   poskytnutie   informácie   o   niektorých   skutočnostiach (kópia bola na vedomie doručená krajskému súdu 6. apríla 2004),

- 5. mája 2004   nový   správca   konkurznej   podstaty   predložil   správu   o priebehu konkurzného konania,

- nová zákonná sudkyňa úradným záznamom prevzala „spis z dôvodu zmeny rozvrhu práce na rok 2005 dňa 5. 1. 2005“,

- uznesením zo 14. apríla 2005 krajský súd zvolal schôdzu konkurzných veriteľov na 23. máj 2005,

- na   schôdzi   konkurzných   veriteľov   uskutočnenej   23. mája 2005   bol   odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. V. a do funkcie nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. V. C.,

- 11. júla 2005   bolo   krajskému   súdu   doručené   odvolanie   pôvodného   správcu konkurznej   podstaty   proti   uzneseniu   krajského   súdu,   ktorým   bol   z funkcie   správcu konkurznej podstaty odvolaný,

- Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   z   9. augusta 2005   sp. zn. 2 Obo 232/2005   odmietol   odvolanie   pôvodného   správcu   konkurznej   podstaty   z dôvodu oneskorenosti,

- 29. marca 2006 bola krajskému súdu doručená žiadosť správcu konkurznej podstaty Mgr. C. „o zbavenie funkcie správcu konkurznej podstaty“,

- z odpovede   zákonného   sudcu   JUDr. B. T.   zo   16. februára 2007   adresovanej predsedníčke krajského súdu JUDr. G. Š. vyplýva, že žiadosti o zbavenie funkcie správcu konkurznej   podstaty   nebolo   vyhovené,   a súčasne   bol   správca   konkurznej   podstaty 9. decembra   2003   vyzvaný   k zaujatiu   stanoviska   ku   konečnej   správe   o   priebehu konkurzného   konania   predloženej   krajskému   súdu   pôvodnou   správkyňou   konkurznej podstaty.

Popri uvedených úkonoch vykonával krajský súd, resp. správca konkurznej podstaty, celý rad ďalších úkonov (napr. zabezpečovanie znaleckých posudkov na stanovenie hodnoty vyčleneného majetku, oznamovanie odmietnutí neskoro uplatnených pohľadávok veriteľmi, atď.),   ktoré   však   nie   sú   takého   charakteru,   že   by   bolo   potrebné   sa   o nich   osobitne zmieňovať.

Z vyjadrenia   krajského   súdu   k sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   faxom 18. mája 2007 a poštou 28. mája 2007 vyplýva, že predloženiu konečnej správy o priebehu konkurzného   konania   správcom   konkurznej   podstaty   bráni   incidenčný   spor   vedený Okresným súdom Bratislava IV (vo vyjadrení krajského súdu omylom uvedený Okresný súd Bratislava I, pozn.) pod sp. zn. 10 Cb 65/2001.

Podľa   zistenia ústavného súdu   konanie v tejto   veci   o sumu   1 000 000 Sk - sporná pohľadávka, bolo iniciované správcom konkurznej podstaty proti odporcom „M. V. a O., a. s.“, pričom predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Na   preskúmavané   konkurzné   konanie   sa   v celom   jeho   priebehu   vzťahuje   zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“).

Podľa § 1 ods. 1 ZKV je účelom tohto zákona usporiadanie majetkových pomerov dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, voči ktorým nie je schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa nachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel   usporiadania   majetkových   pomerov   úpadcu   vrátane   speňaženia   jeho   majetku (konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto speňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa v konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana   majetkovým   právam   veriteľov   úpadcu,   ktorí   ich   kvalifikovaným   spôsobom uplatnili.

Podľa § 2 ods. 2 ZKV cieľom   konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Ústavný   súd   posudzoval   danú   vec   aj   so   zreteľom   na   účel,   podstatu   a zmysel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorom   sa   nachádza   osoba   domáhajúca sa   rozhodnutia   orgánu verejnej   moci.   Kľúčovým   pojmom   a atribútom   tohto   základného   práva   je   to,   že   jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.

Základným   cieľom   a účelom   konkurzu   (konkurzného   konania)   nie   je   dosiahnutie uspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov. Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného z veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj keď je nepochybné, že ústava priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote každému z veriteľov aj v konkurznom konaní, a to od okamihu, keď sa prihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom tohto konania. Vzhľadom na uvedené ale podľa názoru ústavného súdu nemožno postup konkurzného súdu, resp. správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní posudzovať rovnako rigorózne, ako je to v prípade, keď sa ochrana podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uplatňuje výlučne vo veci účastníka konania, t. j. len v „jeho veci, resp. jeho záležitosti“.

Podľa   § 23   ods. 2   ZKV   sa   konkurzní   veritelia   pohľadávok,   ktoré   zostali   sporné v pravosti, vo výške alebo v poradí, môžu domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom.

Správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je pri výkone svojej   funkcie   povinný   postupovať   s odbornou   starostlivosťou   a zodpovedá   za   škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2 ZKV).

Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu konkurznej   podstaty   v konkurznom   konaní je   daná   rozsahom   jeho   oprávnení,   ktoré   mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8 ods. 4 a 5 ZKV).

S ohľadom   na   uvedené   možno   v súlade   s ustálenou   judikatúrou   ústavného   súdu hovoriť   o prieťahoch   v konkurznom   konaní   vtedy,   ak   súd   vôbec   nevyužije   vo   vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený (mutatis mutandis I. ÚS 57/97).

Úlohou   ústavného   súdu   nie   je   však   stanovovať   namiesto   konkurzného   súdu optimálny postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti daného prípadu akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).

Ústavný súd konštatuje, že iba samotná dĺžka doterajšieho priebehu konkurzného konania (takmer 9 rokov), na ktorú sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, nie je dostatočným dôvodom na vyslovenie existencie zbytočných prieťahov v konkurznom konaní. Je pravdou, že   krajský   súd   v odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v konaní   tieto   najmä v súvislosti s nečinnosťou správcu konkurznej podstaty pripustil, avšak súčasne uviedol, že v priebehu   konania   došlo   k opakovanej   zmene   v osobe   správcu   konkurznej   podstaty. Uvedenú   skutočnosť   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   potrebné   brať   do úvahy   najmä vo väzbe na rozsah a zložitosť konkurzného konania a v súvislosti s tým, že zmeny v osobe správcu konkurznej podstaty krajský súd neiniciuje, iba ich realizuje prijímaním uznesení na základe vôle rozhodujúcich veriteľov, účastníkov konkurzného konania.

Z doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   konanie   bez   zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v priebehu konkurzného konania síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, že by ich bolo možné po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v zmysle čl. 48 ods. 2   ústavy   a čl. 6   ods. 1   dohovoru,   a preto   sťažnosť   smerujúcu   proti   postupu krajského   súdu   v konkurznom   konaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že skončeniu konkurzného konania bráni aj   v súčasnosti   nerozhodnutý   incidenčný   spor   vedený   Okresným   súdom   Bratislava IV pod sp. zn.   10 Cb 65/2001,   pretože   od   jeho   výsledku   závisí   pomer,   v akom   sa   medzi konkurzných veriteľov bude v rámci rozvrhového konania rozdeľovať výťažok z predaja konkurznej podstaty.

2. K námietkam proti postupu okresného súdu v konaní o náhradu škody proti Ing. M. G. a spol.

V tejto časti sťažnosti sťažovateľ namietal, že okresný súd sa dosiaľ ním uplatneným nárokom   na náhradu   škody   nezaoberal. Zo   sťažnosti,   z   pripojených   príloh   a z vyjadrení okresného súdu a Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) ústavný súd zistil, že návrh na náhradu škody, ktorý krajský súd 6. augusta 2004 postúpil bývalému okresnému   súdu,   má   podľa   obsahu   charakter   uplatnenia   nároku   na   náhradu   škody poškodeného   v trestnom   konaní,   a preto   ho   bývalý   okresný   súd   v deň   jeho   doručenia pripojil k trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1 T 1/2002 a následne ho postúpil Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý túto trestnú vec 3. augusta 2004 vrátil krajskej prokuratúre.

Podľa informácie krajskej prokuratúry č. k. 1 Kv 75/2000-492 doručenej ústavnému súdu 19. júna 2007 „Návrh poškodeného M. R., ktorým si uplatňoval náhradu škody proti Ing. M. G.   a spol.,   bol   doručený   na   Krajskú   prokuratúru   v Trenčíne   dňa   09. 08. 2004 a následne dňa 26. 08. 2004 bol odstúpený na ďalšie konanie vyšetrovateľovi Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín, ktorý v tom čase vo veci vykonával vyšetrovanie. (...)

Podľa informácií známych Krajskej prokuratúre v Trenčíne dozor nad prípravným konaním i naďalej vykonáva Úrad špeciálneho prokurátora a prípravné konanie doposiaľ nie je ukončené“.

Keďže   sťažovateľ   ako porušovateľa   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní o náhradu škody v sťažnosti označil okresný súd, pričom predmetný nárok na náhradu škody je súčasťou trestného konania, ktoré je vedené krajskou prokuratúrou (prípravné konanie dosiaľ nebolo skončené), je nepochybné, že k porušeniu jeho označených práv postupom okresného súdu v konaní o náhradu škody proti Ing. M. G. a spol. nemohlo dôjsť, pretože takéto konanie sa pred okresným súdom nevedie.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť aj v časti smerujúcej proti namietanému porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť je dôvodom, ktorý nie je možné   odstrániť,   stratilo   už   opodstatnenie rozhodovať   o sťažovateľovej   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, resp. o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2007