SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 175/05-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Babjaka a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť Ing. G. Č., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 4/01 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Ing. G. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 4/01 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 4/01 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. G. Č. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Ing. G. Č. trovy konania v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. H., K.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 175/05-10 zo 14. júna 2005 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. G. Č. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 4/01.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania podaním č. Spr. 3785/03 z 9. augusta 2005.
Vo vyjadrení okresného súdu sa okrem iného uvádza:
«I. K priebehu konania pred okresným súdom (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania dosiaľ):
Dňa 7. 5. 2001 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca Ing. G. Č. domáhal voči Z. Č. ako žalovanej, o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný a neplatnosť závetu. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvádza, že jeho matka Ľ. Č., ktorá zomrela dňa 17. 10. 2000 ho vydedila s odkazom na ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka. Závet obsahujúci vydedenie žalobcu ako potomka, vrátane jeho detí a ich detí sa v podstate opiera o dikciu ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, rozšíreného naviac o dikciu § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Žalobca závet poručiteľky zo dňa 12. 11. 1998 ako taký považoval za fingovaný právny úkon nemajúci opodstatnenie a oporu v skutočnom stave veci, pričom namietol pravosť podpisu poručiteľky. Na základe preukázaných tvrdení žiadal žalobca o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu jeho matkou Ľ. Č. nie sú dané a aby súd závet zo dňa 12. 11. 1998 nie sú dané. Vec napadla JUDr. L. F. pod sp. zn. 20 C 4/01.
Dňa 11. 5. 2001 bol žalobca vyzvaný zákonnou sudkyňou na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.000,- Sk. Dňa 16. 5. 2001 bol vyzvaný označený právny zástupca žalobcu, aby založil do spisu plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní. Dňa 4. 6. 2001 bol žalobcom uhradený súdny poplatok. Dňa 14. 6. 2001 bol žalobca opätovne vyzvaný na doloženie plnej moci pre označeného právneho zástupcu JUDr. J. D. Dňa 25. 6. 2001 bola doložená do spisu plná moc pre právneho zástupcu žalobcu. Dňa 29. 6. 2001 zákonná sudkyňa vyzvala žalovanú aby sa k predmetnej žalobe vyjadrila. Žalovaná Z. Č., zast. JUDr. R. H., advokátom zaslala svoje vyjadrenie k žalobe dňa 18. 7. 2001 tunajšiemu súdu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že popiera tvrdenia žalobcu, pričom sa nebráni vykonaniu dokazovania a navrhla vykonať dôkaz znalcom z oboru grafológie na pravosť podpisu poručiteľky a súčasne aj výsluch svedkov. Dňa 23. 7. 2001 bol vyzvaný právny zástupca žalovanej JUDr. R. H., advokát, aby doručil súdu procesné plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Súd vytýčil pojednávanie na deň 10. 10. 2001 o 9. 00 hod. Na predmetné pojednávanie sa dostavili riadne všetci účastníci a ich právni zástupcovia. Súd vzhľadom na rozsiahlosť a právnu zložitosť daného stavu odročil pojednávanie na deň 28. 11. 2001 s tým, že na predmetné pojednávanie budú predvolaní aj svedkovia a súčasne bude nariadené znalecké dokazovanie vo veci pravosti podpisu poručiteľky na závete z oboru písmoznalectva. Dňa 8. 11. 2001 bola zákonnou sudkyňou dotazovaná Slovenská pošta š. p. s tým, aby doručila súdu kvitančné listy k dôchodku, na ktorých sú podpisy poručiteľky, nakoľko išlo o najvhodnejší porovnávací materiál. Súd uznesením č. k. 20 C 4/01-44 zo dňa 7. 11. 2001 nariadil znalca z oboru písmoznalectva za účelom preskúmania podpisu poručiteľky. Dňa 26. 11. 2001 zaslal žalobca zastúpený JUDr. J. D. ospravedlnenie na pojednávanie na deň 28. 11. 2001 z dôvodu pobytu v kúpeľoch v T. Súd dňa 28. 11. 2001 pojednával aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd predmetné pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania riadneho znaleckého dokazovania. Dňa 28. 1. 2002 bol súdu doručený znalecký posudok z odboru písmoznalectva. Z jeho záveru je zrejmé, že sporný podpis v znení „Ľ. Č.“ obsiahnutý na závete zo dňa 12. 11. 1998 nie je pravým podpisom Ľ. Č. Súd uznesením č. k. 20 C 4/01-75 zo dňa 31. 1. 2002 priznal znalkyni znaleckú odmenu. Dňa 21. 3. 2002 podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k znaleckému posudku a súčasne podala ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Navrhla poveriť Kriminalistický a expertízny ústav Ministerstva vnútra SR. Následne súd uznesením č. k. 20 C 4/01-87 zo dňa 1. 8. 2002 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril Kriminalistický a expertízny ústav Ministerstva vnútra SR. Dňa 2. 9. 2002 vyzval Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru o doloženie všetkých materiálov ako originálov. Dňa 6. 9. 2002 bol dedičský spis č. k. D 766/00 zaslaný na Notársky úrad Dr. P. za účelom vykonania súpisu po poručiteľke. Dňa 15. 1. 2003 bol vyzvaný Ing. G. Č. aby predložil tunajšiemu súdu originály písomností neb. Ľ. Č. Dňa 23. 1. 2003 žalobca odpovedal na predmetný prípis s tým, že nemôže doložiť originály listín v požadovanom období vzhľadom na to, že jeho nebohá matka sa vzdala písania listov už dlho pred spomínaným obdobím. Žalobca listom zo dňa 8. 4. 2003, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 14. 4. 2003 požiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanej ďalej znemožnilo rozpredávať predmety zachytené v súpise. Dňa 16. 4. 2003 vyzval tunajší súd Mestskú časť B. o zapožičanie originálov dokladov pre účely znaleckého dokazovania. Listom zo dňa 16. 4. 2003 vyzvala zákonná sudkyňa Notársky úrad JUDr. K. P. o vrátenie dedičského spisu č. k. D 766/00 aj s vyhotovením súpisu hnuteľného majetku. Dňa 16. 4. 2003 vyzvala zákonná sudkyňa žalovanú, aby predložila originály písomností, ktoré obsahujú podpisy poručiteľky. Dňa 7. 5. 2003 žalovaná oznámila tunajšiemu súdu, že nemá žiadne originálne listiny, našla iba jednu na ktorej je podpis poručiteľky overený na matrike. Dňa 15. 5. 2003 Mestská časť B. doručila tunajšiemu súdu požadované doklady avšak iba fotokópie. Originály môže poskytnúť súdu k nahliadnutiu.
Dňa 22. 8. 2003 požiadal Okresný úrad justičnej polície PZ v B. o zaslanie spisového materiálu vedenom na Okresnom súde Bratislava I. v B. pod sp. zn. 20 C 4/01 z dôvodu prešetrenia trestného oznámenia Ing. G. Č. Dňa 3. 9. 2003 zákonná sudkyňa vyrozumela Okresný úrad justičnej polície PZ s tým, že spis nie je možné zapožičať, nakoľko konanie vo veci nie je skončené a v súčasnosti prebieha znalecké dokazovanie vo veci. Dňa 3. 9. 2003 bol opätovne zaslaný prípis Mestskej časti B. s tým, aby doručili súdu originály požadovaných dokladov. Okresný úrad justičnej polície opätovne listom zo dňa 18. 9. 2003 doručeným tunajšiemu súdu dňa žiadal 22. 9. 2003 o zaslanie príslušných dokladov. Miestny úrad Mestskej časti B. doručil tunajšiemu súdu dňa 8. 10. 2003 dva doklady na ktorých sa nachádzajú originály podpisov poručiteľky. Tunajší súd zaslal dňa 20. 11. 2003 Kriminalistickému a expertíznemu ústavu celý spisový materiál č. k. 20 C 4/01 aj s pripojeným dedičským spisom č. k. D 766/00, s tým, že ďalšie písomnosti sa s podpisom poručiteľky sa súdu nepodarilo zabezpečiť. Dňa 22. 12. 2003 bolo tunajšiemu súdu od Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ doručené oznámenie o stave konania s tým, že predmetný ústav eviduje veľké množstvo žiadostí o vykonanie expertíz, ktoré majú svoje poradové číslo. Podľa vyjadrenia ústavu do dnešného dňa nebolo možné pristúpiť k žiadanému skúmaniu a dodržať stanovenú lehotu na vypracovanie znaleckého posudku. Z tohoto dôvodu nemôžu oznámiť presný termín, do ktorého by malo byť skúmanie ukončené. Dňa 29. 6. 2004 bol tunajšiemu súdu vrátený spis z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ s tým, že podľa ústavu neboli porovnávacie materiály doplnené a teda súdny spis vrátili, s tým, že ak je ďalej záujem o písmoznalecké skúmanie v danej veci je potrebné doplniť porovnávacie materiály. Dňa 20. 5. 2005 bolo v predmetnej veci vytýčené pojednávanie. Na pojednávanie dňa 20. 5. 2005 sa dostavila nová právna zástupkyňa žalobcu ako aj právny zástupca žalovanej. Pričom pojednávanie sa odročilo na neurčito, s tým, že účastníci predložia súdu údaje tak, ako sú uvedené v zápisnici. Okresný súd Bratislava I. v B. vyzval listom zo dňa 8. 6. 2005 MUDr. A. M. o zaslanie lekárskej správy ohľadom zdravotného stavu poručiteľky. Listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 6. 2005 MUDr. A. M. poskytla súdu požadované informácie. Dňa 9. 8. 2005 zákonná sudkyňa uznesením nariadila opätovné znalecké dokazovanie znalcom z oboru písmoznalectva na vypracovanie znaleckého posudku, pričom úlohou znalca bude určiť, či podpis poručiteľky Ľ. Č. na závete zo dňa 12. 11. 1998 je jej vlastnoručným podpisom a zhoduje sa s jej obvyklými podpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené do dnešného dňa konanie nie je skončené.
II. Právna a skutková zložitosť sporu: Súdne konanie je zložitým civilným sporom, ktorého predmetom je ochrana práv neopomenuteľného dediča, ktorý sa domáha určenia, že dôvod vydedenia nie je daný a súčasne neplatnosti závetu. Vzhľadom na zložité znalecké dokazovanie ide o právnu aj faktickú zložitosť prípadu s odôvodnením, že nie je možné jednoznačne preukázať sfalšovanie závetu a preto je k danej veci potrebné vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie. Skutkovú zložitosť prípadu preukazuje aj tá skutočnosť, že bolo potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti treba ešte pripomenúť, že dĺžku konania ovplyvňovala aj tá skutočnosť, že zabezpečovanie dôkazov v konečnom dôsledku zaťažovalo súd a nie účastníkov konania. Celý spor predĺžil aj prístup Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktorý sa po polročnej odmlke vyjadril, že nemá dostatok dokladov na vykonanie znaleckého dokazovania vo veci a preto tunajšiemu súdu spis vrátil bez vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku.
III. Prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku: Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku nenastali.
IV. Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:
Z celého rozboru veci, ktorý je výsledkom preskúmania obsahu sporového spisu a doterajšieho priebehu konania vyplýva, že sťažovateľ nespôsobil prieťah v konaní. V. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom: Z celého rozboru veci, ktorý je výsledkom preskúmania obsahu sporového spisu a doterajšieho priebehu konania vyplýva, že súd nespôsobil žiadny prieťah v konaní vzhľadom na to, že cca každé 3 mesiace bol urobený procesný úkon zákonnou sudkyňou. Avšak doteraz nebolo rozhodnuté o predbežnom opatrení, ktoré napriek tomu, že nespĺňa náležitosti návrhu bolo podané 14. 4. 2003 tunajšiemu súdu. Túto skutočnosť možno ospravedlniť tým, že v tomto čase sa predmetný spis nenachádzal na tunajšom súde ale na Notárskom úrade JUDr. K. P. za účelom súpisu hnuteľného majetku. Vzhľadom na to, že sa už uskutočnil súpis hnuteľných vecí nebolo potrebné vydávať predbežné opatrenie, ktorým sa malo zakázať žalovanej disponovať s vecami zahrnutými do súpisu, vzhľadom na to, že takéto veci možno scudziť len so súhlasom súdu s poukazom na ust. § 175r O. s. p. Pravdou však je aj to, že celý spor predĺžil aj prístup Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ s tým, že dňa 29. 6. 2004 (po šiestich mesiacoch) bol tunajšiemu súdu vrátený spis z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ s oznámením, že podľa ústavu neboli porovnávacie materiály doplnené a teda súdny spis vrátili, s tým, že ak je ďalej záujem o písmoznalecké skúmanie v danej veci je potrebné doplniť porovnávacie materiály. Na to bolo vytýčené pojednávanie na deň 20. 5. 2005, ale vzhľadom na rozsiahly nápad v danom oddelení a nedostatočné obsadenie civilného oddelenia považujem stanovenie tohto termínu za primerané.
VI. Záver, či zistené prieťahy považujeme za zbytočné prieťahy: V súlade s platnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky sa stotožňujem s tým, že v predmetnom konaní som zbytočné prieťahy nezistila, okrem prieťahov spôsobených zložitosťou znaleckého dokazovania.
VII. Iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťah v konaní: Neboli zistené. VIII. Záver: Z uvedeného vyplýva, že konanie pred okresným súdom o nároku sťažovateľa o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný a neplatnosti závetu nie je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré by boli spôsobené postupom resp. nečinnosťou súdu. Vzhľadom na to, že ide o skutkovo zložitý problém, je potrebné realizovať rozsiahle znalecké dokazovanie vo veci a preto tu vznikli prieťahy spôsobené zložitosťou znaleckého dokazovania. Dňa 9. 8. 2005 zákonná sudkyňa uznesením nariadila opätovné znalecké dokazovanie znalcom z oboru písmoznalectva na vypracovanie znaleckého posudku, pričom ide o kontrolný znalecký posudok. Z procesných úkonov súdu je zrejmé, že vo veci sa riadne koná. (...) Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky.»
Obdobné procesné úkony, ktoré označila predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.
Právna zástupkyňa nevyužila možnosť doplniť svoju sťažnosť a vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 20 C 4/01 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 20 C 4/01 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).
Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 20 C 4/01 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, konanie vedené pred okresným súdom (o určenie, že dôvod vydedenia nie je daný a neplatnosť závetu) tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a nie je právne zložité, hoci jeho faktickú zložitosť nie je možné (za určitých okolností) vylúčiť. V danom prípade touto okolnosťou je rozsiahle dokazovanie, na ktoré poukázal aj okresný súd, čo mohlo mať vplyv na celkový priebeh súdneho konania. Napriek uvedenému konštatovaniu však ústavný súd dospel k záveru, že pri plynulom a aktívnejšom postupe zo strany okresného súdu bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa (v konaní pred okresným súdom v procesnom postavení žalobcu v prvom rade) v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol počas konania aktívny a súčinnostný. Tento záver ústavného súdu je podporený aj stanoviskom predsedu okresného súdu, ktorý uviedol, že „sťažovateľ nespôsobil prieťah v konaní“.
Je pravda, že sťažovateľ a ani jeho právny zástupca sa nezúčastnil pojednávania 28. novembra 2001 a pri podaní návrhu nezaplatil súdny poplatok, ale tieto skutočnosti nemali vplyv na predĺženie doby tohto konania, pretože okresný súd vykonával na tomto pojednávaní ďalšie dokazovanie v ich neprítomnosti a súdny poplatok bol zaplatený sťažovateľom na základe výzvy okresného súdu do jedného mesiaca po podaní žalobného návrhu. Takisto nemožno na ťarchu sťažovateľa pripísať ani to, že podal neúplný návrh na vydanie predbežného opatrenia (14. apríla 2003), pretože sa odstraňovaním nedostatkov návrhu okresný súd ešte nezačal zaoberať a o tomto návrhu ani nerozhodol.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 4/01. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal na ustanovenie § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že ten spočiatku konal plynulo bez zbytočných prieťahov. Na dvoch pojednávaniach (október a november 2001) vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a svedkov. Zbytočné prieťahy sa začali vyskytovať v činnosti okresného súdu v období od 1. augusta 2002, keď okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ústav“). Ústavný súd celkový postup okresného súdu pri nariaďovaní kontrolného znaleckého dokazovania považuje za neefektívny a nesústredený, bez možnosti prispieť k rozhodnutiu vo veci samej. Hoci právny zástupca žalovanej už 21. marca 2002 navrhoval preveriť podpisy poručiteľky aj na iných listinách (ktoré neboli predmetom posudzovania v prvom znaleckom posudku) a za tým účelom si mal okresný súd vyžiadať doklady od Mestskej časti B., tieto dôkazy si vyžiadal až 16. apríla 2003 po opätovnom upozornení právneho zástupcu žalovanej (29. januára 2003). Okresný súd určil ústavu, aby preskúmal pravosť podpisu poručiteľky na závete a či sa zhoduje s jej obvyklými podpismi, ale spisový materiál na porovnanie podpisov aj s pripojeným dedičským spisom doručil ústavu až 28. novembra 2003 (15 mesiacov po nariadení znaleckého dokazovania). V máji 2004 ústav urgoval predloženie všetkých porovnávacích materiálov, ktoré boli už predmetom skúmania prvou znalkyňou, okresný súd však na túto žiadosť ústavu nereagoval, a preto ústav 29. júna 2004 vrátil spis okresnému súdu bez vypracovania znaleckého posudku. Ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie okresný súd nariadil opätovne až 9. augusta 2005. Toto obdobie (viac ako tri roky) je teda obdobím nečinnosti okresného súdu, pretože v uvedenom období okresný súd neurobil nič pre odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa (obdobne napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 69/05) a okrem pojednávania (20. máj 2005), ktoré bolo odročené na neurčito, vo veci nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k vydaniu rozhodnutia vo veci samej a k právoplatnému skončeniu veci. Preto ústavný súd nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že konanie „... nie je poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré by boli spôsobené postupom resp. nečinnosťou súdu“.
Rovnako ústavný súd nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že nemohol rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežného opatrenia (14. apríl 2003), pretože „... v tomto čase sa predmetný spis nenachádzal na tunajšom súde ale na Notárskom úrade JUDr. K. P. za účelom súpisu hnuteľného majetku. Vzhľadom na to, že sa už uskutočnil súpis hnuteľných vecí nebolo potrebné vydávať predbežné opatrenie, ktorým sa malo zakázať žalovanej disponovať s vecami zahrnutými do súpisu, vzhľadom na to, že takéto veci možno scudziť len so súhlasom súdu s poukazom na ust. § 175r O. s. p.“.
Ústavný súd konštatuje, že na konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia Občiansky súdny poriadok ustanovuje pomerne krátku lehotu, počas ktorej je potrebné o návrhu rozhodnúť (najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na predbežné opatrenie, podľa § 75 ods. 2 OSP platnom v relavantnom čase), ak sa má dosiahnuť účel a zmysel tohto zabezpečovacieho inštitútu v občianskom súdnom konaní (napr. IV. ÚS 105/04, IV. ÚS 124/05), čo v prípade okresného súdu nebolo dodržané a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia dosiaľ nerozhodol.
Vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho doterajšieho priebehu a z dosiahnutých výsledkov okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 4/01 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 20 C 4/01 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 121 600 Sk. Žiadosť odôvodnil tým, že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam mi spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Moja ujma spočíva v tom, že ako jediný zákonný dedič po mojej nebohej matke sa neviem domôcť svojho práva a ujať sa dedičstva“.
Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. Vzhľadom na zistenú dobu nečinnosti a neefektívnej činnosti pri nariaďovaní kontrolného znaleckého dokazovania považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu a tiež to, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby nepričinil, ústavný súd rozhodol, že sumu 30 000 Sk možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. H. Sťažovateľ požadoval úhradu trov konania vo výške 7 953 Sk.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 5 302 Sk (slovom päťtistíctristodva slovenských korún) z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni úhradu za dva úkony právnej služby (prípravu a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), každý v hodnote 2 501 Sk (základom bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z. z. Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa aj dvakrát náhradu režijného paušálu za každý úkon po 150 Sk.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. septembra 2005