znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 175/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. H., bytom B., vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3 a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   jeho práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II a Krajského súdu Bratislava a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   I.   H.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2003 doručená sťažnosť JUDr. I. H., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 163/97 a Krajského súdu Bratislava (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 292/02.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti o. i. uviedol, že „Krajský súd v Bratislave v konaní o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a ďalších nárokov s tým spojených svojim právoplatným rozsudkom č. k. 12 Co 292/02-158 zo dňa 12. 3. 2003 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II“ zo dňa 6. februára 2002, ktorým boli zamietnuté jeho návrhy.

Týmito rozhodnutiami boli podľa sťažovateľa porušené jeho základné práva zaručené v čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   ďalej   žiadal,   aby   ústavný   súd   uvedené   rozhodnutia   zrušil,   a zároveň požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 25 000 Sk.

Keďže jeho podanie nespĺňalo všeobecné a osobitné náležitosti požadované § 20, § 50   a   §   53   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   splnenie   ktorých   je predpokladom   začatia   konania   pred   ústavným   súdom,   ústavný   súd   ho   výzvou z 12. septembra 2003 vyzval na odstránenie nedostatkov sťažnosti, a to konkrétne, aby k nej pripojil   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v konaní   advokátom   alebo   komerčným právnikom. Ďalej vo výzve ústavný súd sťažovateľovi rozpísal, čo musí obsahovať návrh na začatie konania pred ústavným súdom, čo je potrebné k návrhu pripojiť, požiadal ho, aby uviedol rozsah primeraného finančného zadosťučinenia a z akých dôvodov sa ho domáha, a zároveň bol upozornený na neprípustnosť návrhu v prípade nepreukázania, že vyčerpal opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov [napr. Trestný zákon, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov].Na   základe   tejto   výzvy   sťažovateľ   30.   septembra   2003   ústavnému   súdu   doručil podanie označené ako „Výzva na odstránenie nedostatkov – odpoveď“, v ktorom uvádza, že jeho sťažnosť s priloženými dôkazmi obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom a v prípade, že tak nie je, nech ústavný súd uvedie konkrétne nedostatky jeho sťažnosti.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   doposiaľ   nepredložil   ústavnému   súdu splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátom   alebo komerčným   právnikom   napriek   tomu,   že   na   odstránenie   tohto   nedostatku   bol   vyzvaný, pričom od povinného zastúpenia advokátom alebo komerčným právnikom nie je možné upustiť (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ v stanovenej lehote napriek výzve ústavného súdu vo svojej sťažnosti neoznačil právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorým boli porušené jeho základné   práva   alebo   slobody,   s   výnimkou   rozhodnutia   Krajského   súdu   Bratislava v úvodnej   časti   sťažnosti   (§   50   ods.   1   písm.   b)   zákona   o ústavnom   súde)   a rovnako nepreukázal, či vyčerpal opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   zákon,   na   použitie   ktorých   je oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Z dôvodu, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd ju po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2003