znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 173/05-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6. septembra 2005 v senáte   zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Juraja Babjaka a   Jána   Lubyho v konaní   o sťažnosti   M. D.,   bytom   Č.,   zastúpenej   advokátom   Mgr. L. Š., Č.,   ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 885/88, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 885/88   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 C 885/88 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. D. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   150 000 Sk (slovom stopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. D. trovy právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokáta Mgr. L. Š., Č., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 173/05 zo 14. júna 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 885/88.

Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom sťažovateľka má v konaní procesné postavenie odporkyne.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v predmetnej právnej veci právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil porušenie jej označených práv, a súčasne žiadala, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr   803/05   doručeným   ústavnému   súdu   26. júla 2005,   v ktorom   sa   okrem   iného uvádza:

„Vec   je   skutkovo   a právne   zložitá   z dôvodu,   že   ide   o vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva   v   tzv.   širšom   zmysle   slova,   t. j.   vrátane   investícií,   ktoré   navrhovatelia do nehnuteľnosti vložili (...) Okresný súd viackrát nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie,   ako   aj   stavebníctva,   vykonal   ohliadky   –   tieto   úkony   svedčia   o náročnosti vedeného konania.“

Podľa názoru okresného súdu „Prieťahy boli spôsobené aj zo strany sťažovateľky, ktorá   sa   dvakrát   nedostavila   na   pojednávanie,   voči   znaleckým   posudkom   podávala námietky, voči každému rozhodnutiu vo veci odvolanie“.

Napokon okresný súd   uviedol „ako je aj z prehľadu procesných úkonov zrejmé, postupom   Okresného   súdu   v Čadci   k prieťahom   nedochádzalo.   Súd   konal   procesne priebežne, každé podanie účastníkov riešil neodkladne, všetky procesné úkony súdu boli vykonané v smere rozhodnúť vo veci samej“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 885/88 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- návrh „na   zrušenie   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam“ bol   okresnému   súdu doručený 21. októbra 1987,

- 6. novembra 1987 okresný súd vyžiadal od bývalého Štátneho notárstva Č. (ďalej len   „štátne   notárstvo“)   všetky   súvisiace   dedičské   spisy; 29. decembra 1987   okresný   súd urgoval,   aby   bývalé   štátne   notárstvo   zaslalo   jeden   z vyžiadaných   dedičských   spisov; 1. marca 1988   a 5. júla 1988   okresný   súd   vyzval   bývalé štátne   notárstvo,   aby oznámilo predpokladaných dedičov zo súvisiacich dedičských konaní,

- uznesením   z 26. augusta 1988   okresný   súd   vyzval   navrhovateľov,   aby „rozšírili žalobu proti skutočnej dedičke (...), ktorou podľa D 488/97...“ je sťažovateľka,

- 1. septembra 1988 právny zástupca navrhovateľa zobral späť návrh voči odporcovi v 1. rade a požiadal, „aby na jeho miesto vstúpila M. D....“ - sťažovateľka,

- 4. novembra 1988 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. november 1998,

- pojednávanie   uskutočnené   21. novembra 1988   bolo   odročené   na   29. november 1988 s tým, že sťažovateľka bude predvolaná „pod zákonnými následkami“,

- pojednávanie uskutočnené 29. novembra 1988 okresný súd odročil na 7. december 1988 s tým, že sťažovateľka bude predvolaná pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a predvedenia,

- pojednávanie uskutočnené 7. decembra 1988 okresný súd odročil na neurčito s tým, že   uložil   právnemu   zástupcovi   žalobcov   oznámiť   spisovnú   značku   súvisiaceho občianskoprávneho   konania   a špecifikovať   prípadné   ďalšie   investície   žalobcov do dotknutých nehnuteľností,

- 16. januára 1989   okresný   súd   nariadil   ohliadku   v mieste,   kde   sa   nachádzajú vyporiadavané nehnuteľnosti, na 26. január 1989;

- okresný súd uznesením z 23. marca 1989 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo a uznesením z tohto istého dňa nariadil znalecké dokazovanie ďalším znalcom, ktorého úlohou bolo „určiť, či cesta na dohode o deľbe“ je súčasťou parcely, ku ktorej   sa   žiada   zrušiť   spoluvlastníctvo;   znalecký   posudok   vo   veci   zrušenia spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   a ďalší vyžiadaný znalecký   posudok   boli predložené 29. mája 1989 a 26. júla 1989,

- pojednávanie   uskutočnené   na   okresnom   súde   21. augusta 1989   bolo   odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 23. august 1989,

- 27. septembra 1989 sa sťažovateľka proti rozsudku odvolala,

- uznesením   z 28. septembra 1989   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 19. októbra 1989 okresný súd vydal vo veci opravné uznesenie,

- 17. novembra 1989   bol   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský súd“) predložený spis na rozhodnutie o odvolaní,

- krajský súd uznesením zo 6. decembra 1989 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 21. decembra 1989 okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. január 1990,

- okresný súd uznesením z 12. januára 1990 vyzval „žalobcov 1-3, aby v lehote 3 dní oznámili mená a adresy svedkov, ktorí potvrdia, že v dome vykonali uvádzané práce, že dom bol stavaný v roku 1923 prípadne 1935“,

- 7. marca 1990   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   2. apríl 1990; pojednávanie   uskutočnené   na   okresnom   súde   2. apríla 1990   bolo   odročené   na neurčito s tým, že „žalobcovia v lehote troch dní nahlásia adresy svedkov a bude vykonaná ohliadka miesta samého“,

- 18. mája 1990 sa uskutočnila ohliadka dotknutých nehnuteľností na mieste samom za účasti   konajúcej   sudkyne,   zapisovateľky,   navrhovateľov   v 1.   a 2.   rade,   odporcov v 2. a 3. rade a právneho zástupcu navrhovateľov,

- uznesením   z 29. mája 1990   nariadil   okresný   súd   ďalšie   znalecké   dokazovanie znalcom   z odboru   stavebníctvo   za   účelom   vyčíslenia   hodnoty   realizovaných   prác na nehnuteľnosti   a posúdenia   nutnosti   ich   vykonania;   znalecký   posudok   bol   okresnému súdu doručený 9. júla 1990,

- 12. júla 1990 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. august 1990; pojednávanie uskutočnené 13. augusta 1990 bolo odročené za účelom doplnenia znaleckého dokazovania,

- uznesením   z 20. augusta 1990   okresný   súd   nariadil   doplnenie   znaleckého dokazovania; znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 15. októbra 1990,

- 23. októbra 1990   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   31. október 1990; pojednávanie   uskutočnené   31. októbra 1990   okresný   súd   odročil   na   neurčito   s tým,   že „znalcovi   bude   uložené   písomne   doplniť   znalecký   posudok   podľa   námietok   účastníkov pojednávania“,

- uznesením   z 23. novembra 1990   okresný   súd   nariadil   doplnenie   znaleckého dokazovania;   doplnenie   znaleckého   posudku   bolo   okresnému   súdu   doručené 13. decembra 1990,

- 2. januára 1991 boli okresnému súdu doručené námietky sťažovateľky k doplnku pôvodného znaleckého posudku,

- pojednávanie uskutočnené 7. januára 1991 okresný súd odročil na 8. január 1991 za účelom vyhlásenia rozsudku,

- 18. februára 1991   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky   proti rozsudku,

- 19. februára 1991 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcov v 2. a 3. rade proti rozsudku,

- 29. marca 1991 bol krajskému súdu predložený spis spolu s odvolaním,

- na pojednávaní uskutočnenom 16. apríla 1991 krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- pojednávanie   uskutočnené   26. augusta 1991   bolo   okresným   súdom   odročené na neurčito s tým, že „právnym zástupcom žalobcov i žalovanej 1 sa ukladá, aby písomne v lehote 7 dní návrhom uplatnili nahradiť od žalobcov adekvátnu časť nájomného a žalobca návrhom investície vnesené do nehnuteľnosti“,

- uznesením z 3. októbra 1991 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru   geodézie   za   účelom   zistenia,   či   je   možné   reálne   rozdelenie   spornej   parcely; znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 10. decembra 1991,

- uznesením   z 18. decembra 1991   okresný   súd   nariadil   kontrolné   znalecké dokazovanie s tým, že úlohou znalca bolo preskúmať posudok predložený predchádzajúcim znalcom; znalecký posudok predložil znalec okresnému súdu 15. apríla 1992,

- pojednávanie   uskutočnené   27. mája 1992   bolo   okresným   súdom   odročené na 28. máj 1992 za účelom vyhlásenia rozsudku,

- na   pojednávaní   uskutočnenom   28. mája 1992   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok, ktorým „zrušil spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti“,

- 3. júla 1992   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky,   ktoré   bolo doplnené 24. júla 1992 o uvedenie dôvodov odvolania,

- 7. júla 1992 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcov v 2. a 3. rade,

- 3. augusta 1992 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľov v 1. až 3. rade; okresný súd   uznesením z 12. augusta 1992 vyzval navrhovateľov v 1. až 3. rade, aby   v   stanovenej   lehote   písomne   zdôvodnili   svoje   odvolanie   pod   hrozbou   zastavenia odvolacieho konania,

- 15. septembra 1992   bol   spis   spolu   s odvolaniami   účastníkov   predložený na rozhodnutie krajskému súdu,

- na   pojednávaní   uskutočnenom   17. novembra 1992   krajský   súd   zrušil   rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 19. mája 1993 sa uskutočnila ohliadka nehnuteľností na mieste samom,

- uznesením   zo   17. júna 1993   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   a uložil znalcovi vyhotoviť geometrický plán,

- 30. augusta 1993 požiadal okresný súd Správu katastra v Č. o predloženie zmluvy, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania,

- 11. októbra 1993 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok,

- 22. decembra 1993 boli okresnému súdu doručené námietky odporcu v 2. rade voči znaleckému posudku,

- uznesením   z 20. januára 1994   okresný   súd   prerušil   konanie   do   právoplatného skončenia dedičského konania po zomrelej odporkyni v 3. rade,

- 7. februára 1994 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania a okresný súd predložil spis spolu s odvolaním krajskému súdu 18. februára 1994,

- uznesením   z 31. marca 1994   krajský   súd   potvrdil   rozhodnutie   okresného   súdu o prerušení konania,

- 21. septembra 1994   poverená   notárka   oznámila   okresnému   súdu,   že   dedičské konanie nie je právoplatne skončené, pretože jej neboli doručené podklady z katastrálneho úradu,

- pojednávanie   uskutočnené   9. augusta 1995   bolo   odročené   na   neurčito   s tým, že navrhovatelia   v 1. a 2.   rade   majú   súdu   predložiť   v lehote   10   dní   darovaciu   zmluvu vzťahujúcu sa na vyporiadavané nehnuteľnosti,

- pojednávanie   uskutočnené   18. októbra 1995   bolo   odročené   na   30. október 1995, keď   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   bolo podielové   spoluvlastníctvo   účastníkov konania zrušené,

- 5. decembra 1995   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky   proti prvostupňovému rozsudku,

- 27. decembra 1995 aj navrhovatelia v 1. a 2. rade podali odvolanie proti uvedenému rozsudku okresného súdu, ktoré 9. januára 1996 doplnili o dôvody odvolania,

- 25. januára 1996   bol   spis   predložený   na   rozhodnutie   o odvolaniach   účastníkov krajskému súdu,

- uznesením   z 28. marca 1997   krajský   súd   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   a vec vrátil na ďalšie konanie,

- v období od apríla 1998 do februára 1999 okresný súd realizoval jednoduché úkony voči účastníkom konania, ako aj úkony smerujúce k zisteniu ceny nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania,

- pojednávanie   uskutočnené   16. februára 1998   okresný   súd   odročil   na   neurčito za účelom   nariadenia   ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené uznesením z 24. februára 1998,

- 5. marca 1998 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky, ktorým uplatnila voči   navrhovateľom   v 1.   a 2.   rade   finančnú   čiastku   z   titulu   náhrady   za   užívanie nehnuteľnosti,

- ustanovený   znalec   zvolal   miestne   šetrenie   ohľadom   dotknutých   nehnuteľností na 28. máj 1998,

- 13. marca 1999   znalec   požiadal   okresný   súd   o zaslanie   ďalších   podkladov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku,

- 12. apríla 1999 bol zapožičaný spis vrátený okresnému súdu a súčasne súdny znalec požiadal   o znovu   zaslanie   ďalších   podkladov   potrebných   na ukončenie   vypracovania znaleckého posudku,

- 21. apríla 1999 okresný súd opäť zaslal súdnemu znalcovi spis na jeho požiadanie,

- 30. augusta 1999 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok,

- 28. septembra 1999   boli   okresnému   súdu   doručené   námietky   sťažovateľky k znaleckému posudku,

- 5. novembra 1999   okresný   súd   vyžiadal   od   notárskeho   úradu   okruh   dedičov po medzičasom zomrelej navrhovateľke,

- 10. februára 2000 okresný súd nariadil pojednávanie na 13. marec 2000; toto bolo okresným   súdom   odročené   na neurčito   s tým,   aby právny   zástupca   odporkyne   predložil doklad o tom, aký návrh po právnej predchodkyni sťažovateľky „na dodatočné prejednanie dedičstva bol podaný“, resp. rozhodnutie o dedičstve,

- 23. marca 2000   okresný   súd   vyzval   odporcov   na   vyjadrenie   k čiastočnému späťvzatiu   návrhu   a súčasne   na predloženie   dokladu   o prejednaní   dedičstva   po   právnej predchodkyni sťažovateľky,

- 25. mája 2000 okresný súd nariadil termín pojednávania na 21. jún 2000,

- na pojednávaní uskutočnenom 21. júna 2000 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo k vyporiadaným nehnuteľnostiam (rodinný dom, maštaľ a stodola),

- odvolanie   sťažovateľky   proti   rozsudku   okresného   súdu   z 21. júna 2000   bolo okresnému súdu doručené 7. augusta 2000,

- 25. októbra 2000 okresný súd predložil vec Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní,

- na pojednávaní uskutočnenom 24. mája 2001 Krajský súd v Žiline v celom rozsahu potvrdil prvostupňový rozsudok okresného súdu z 21. júna 2000,

- rozsudok Krajského súdu v Žiline bol okresnému súdu doručený 4. septembra 2001,

- 22. októbra 2001 navrhovatelia v 1. a 2. rade doručili okresnému súdu dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. mája 2001,

- 25. októbra 2001   okresný   súd   vyzval   navrhovateľov   v 1.   a 2.   rade   na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 1 000 Sk,

- 5. novembra 2001 bol okresnému súdu predložený doklad osvedčujúci zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie,

- 15. marca 2002 bol spis spolu s dovolaním predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

- 28. marca 2002   bol   spis   okresnému   súdu   vrátený   ako   predčasne   predložený z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v plnom rozsahu,

- 24. mája 2002 okresný súd vyzval navrhovateľov v 1. a 2. rade, aby „... v lehote 10 dní oznámili, pre akú sumu dovolanie bolo podané...“,

- urgenciami   z 20. júna 2003   a   11. augusta 2003   požadoval   okresný   súd od navrhovateľov v 1. a 2. rade oznámenie výšky sumy, ktorej sa domáhajú v dovolaní pre účely dorubenia súdneho poplatku,

- 13. augusta 2003 navrhovatelia v 1. a 2. rade doručili okresnému súdu „vyčíslenie istiny pre výpočet súdneho poplatku“,

- 20. augusta 2003 okresný súd požiadal navrhovateľov v 1. a 2. rade o upresnenie „vyčíslenia istiny pre výpočet súdneho poplatku“,

- na základe uznesenia okresného súdu z 2. októbra 2003 navrhovatelia v 1. a 2. rade doplatili súdny poplatok za dovolanie,

- 5. novembra 2003 bol spis opätovne predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,

- 4. decembra 2003   najvyšší   súd   spis   znovu   vrátil   okresnému   súdu   z dôvodu nesprávneho vyrubenia súdneho poplatku za dovolanie,

- na základe výzvy okresného súdu   z 19. januára 2004 navrhovatelia v 1. a 2. rade 2. apríla 2004 zaplatili sumu 23 510 Sk ako ďalší doplatok súdneho poplatku za dovolanie,

- 12. mája 2004   bol   opätovne   predložený   spis   okresného   súdu   na   rozhodnutie o dovolaní najvyššiemu súdu,

- rozsudkom z 23. novembra 2004 najvyšší súd zrušil meritórne rozsudky okresného súdu a Krajského súdu v Žiline a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 17. januára 2005   konajúca   zákonná   sudkyňa   požiadala   predsedníčku   okresného súdu o pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu, že sa vo veci cíti byť zaujatá,

- 6. apríla 2005   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu „žiadosť   o vytýčenie pojednávania“,   v   ktorej   poukázala   na   prieťahy   v konaní   a na   skutočnosť,   že vo veci sa rozhoduje od roku 1988,

- opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   z 8. apríla 2005   bola   vec   konajúcej sudkyni odňatá a následne 12. apríla 2005 pridelená inému zákonnému sudcovi.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam,   pričom   sťažovateľka   je v tomto   konaní   v procesnom   postavení   odporkyne.   Ide   o sporové   konanie,   ktoré   nie   je právne zložité, pretože v ňom možno využiť stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov. Zároveň ústavný súd uznáva skutkovú zložitosť predmetného sporu, a to najmä vzhľadom na   nutnosť   opakovaného   znaleckého   dokazovania   a   v danom   prípade   aj   vzhľadom na nutnosť   preukazovania   nevyhnutných   investícií   do   vyporiadavaných   nehnuteľností zo strany   navrhovateľov,   ktoré   súd   musel   brať   do úvahy   pri   konečnom   ustálení   výšky jednotlivých   podielov   pri   vyporiadaní   spoluvlastníctva.   Priebeh   konania   bol   čiastočne objektívne spomalený aj prechodom nárokov v súvislosti s dedičským konaním.

Na právnu, ale aj skutkovú zložitosť veci poukázal okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti pod sp. zn. Spr 803/05 doručenom ústavnému súdu 26. júla 2005, čo ale ústavný súd, pokiaľ ide o tvrdenú právnu zložitosť, z už uvedených dôvodov neakceptoval.

Ústavný súd je napriek uvedenému toho názoru, že v danom prípade neexistujú také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajšie takmer 18-ročné trvanie konania jeho skutkovou zložitosťou.

2.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   tiež   malou   mierou   prispela   k vzniku zbytočných   prieťahov   v napadnutom   konaní,   pretože   v dvoch   prípadoch   sa   bez ospravedlnenia nedostavila na nariadené pojednávanie, v dôsledku čoho bolo pojednávanie odročené   a okresný   súd   sťažovateľku   opätovne   predvolával   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty a predvedenia. V súvislosti s uvedeným však ústavný súd poukazuje vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   doterajšieho   priebehu   konania   na   podstatný   nepomer, ktorý predstavujú   tieto   prieťahy   vo   vzťahu   k prieťahom   spôsobeným   nesústredeným a neefektívnym postupom okresného súdu. Ústavný súd nemôže súhlasiť s argumentáciou okresného súdu uvedenou v jeho vyjadrení, že prieťahy spôsobila sťažovateľka okrem iného preto,   že „... voči   znaleckým   posudkom   podávala   námietky,   voči   každému   rozhodnutiu vo veci odvolanie“. Ústavný súd vo svojej judikatúre už vyslovil, že „využitie možností daných   sťažovateľom   procesnými   predpismi   (napr.   Občianskym   súdnym   poriadkom), ale aj hmotnoprávnymi   predpismi   (napr.   Občianskym   zákonníkom)   na   uplatňovanie a presadzovanie   ich   práva   v súdnom   konaní   môže   síce   spôsobiť   predĺženie   priebehu konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné prieťahy“ (napr. I. ÚS 212/03).

3.   Napokon   ústavný   súd   z hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní.   Ústavný   súd   poukazuje   na   to, že predmetom   posúdenia   je   spor,   ktorý   začal   21. októbra 1987,   avšak   vzhľadom na skutočnosť,   že   zákon   o ústavnom   súde   nadobudol   účinnosť   15. februára 1993 a neobsahuje   ustanovenie   o spätnej   pôsobnosti,   relevantné   obdobie,   v ktorom   možno skúmať,   či   došlo   alebo   nedošlo   k zbytočným   prieťahom   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy, sa začalo len 15. februára 1993. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že ak aj nie je v zásade oprávnený skúmať a rozhodnúť o porušení základných práv pred 15. februárom 1993, neznamená to, že pri celkovom hodnotení, či za obdobie, ktoré od 15. februára 1993 uplynulo,   došlo   alebo   nedošlo   k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nemôže tiež zohľadniť stav konania k uvedenému dátumu (napr. IV. ÚS 277/04).

Aj keď v priebehu takmer 18 rokov trvajúceho konania nemožno okresnému súdu vytknúť dlhodobejšiu nečinnosť, je takmer celý jeho priebeh poznačený nesústredenosťou a neefektívnosťou   jeho   postupu,   čo   malo   podstatný   vplyv   na   predĺženie   predmetného konania.

Je pravdou, že okresný súd v merite veci rozhodol až päťkrát, no v štyroch prípadoch boli   jeho   rozsudky   zrušené   v rámci   odvolacieho   konania   odvolacím   súdom   a v piatom prípade   po   podaní   mimoriadneho   opravného   prostriedku   (dovolania)   navrhovateľmi rozsudkom   najvyššieho   súdu z 23. novembra 2004   boli   rozsudky   okresného   súdu a Krajského súdu v Žiline znovu zrušené a najvyšší súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   v predchádzajúcej   judikatúre   uviedol, že „samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“   (napr.   IV. ÚS 221/04). Nesústredenosť postupu okresného súdu je konkrétne opísaná v odôvodneniach zrušujúcich rozsudkov   krajského   súdu,   podľa   ktorých   rozhodujúcimi   výhradami   zdôvodňujúcimi zrušovanie prvostupňových rozsudkov boli najmä:

- nevykonanie dokazovania v rozsahu potrebnom na zistenie objektívnej pravdy,

- nesprávny postup pri vyčíslení hodnoty nehnuteľností,

- nedostatočné preskúmanie otázky nákladov na údržbu nehnuteľností z hľadiska ich nevyhnutnosti,

- nepreskúmanie okolností, či ostatní spoluvlastníci dali súhlas na vykonanie prác spojených s údržbou nehnuteľností.

Rozsudok najvyššieho súdu z 23. novembra 2004, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Žiline z 24. mája 2001 spolu s rozsudkom okresného súdu z 21. júna 2000, hodnotil tieto rozhodnutia ako „vecne nesprávne“.

Ako   nesústredený   a neefektívny   postup,   ktorý   nesmeroval   k odstráneniu   právnej neistoty účastníkov konania, ústavný súd kvalifikoval najmä to, že v priebehu konania bola opakovane nariaďovaná ohliadka dotknutých nehnuteľností, šesťkrát nariaďované znalecké dokazovanie a dvakrát doplnenie znaleckých posudkov, pričom posudky a ich doplnenia neboli   zo   strany   znalcov   predkladané   v stanovených   lehotách,   na   čo   však   okresný   súd nereagoval,   resp.   nevyužil   poriadkové   opatrenia   dané   príslušnými   ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (napr. obdobie od 21. mája 1998, keď ustanovený znalec požiadal o súhlas s pribratím „rozpočtára“, do 30. augusta 1999, keď bol znalecký posudok doručený okresnému súdu).

Dňa   22. októbra 2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   dovolanie   navrhovateľov v 1. a 2.   rade   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v Žiline   z 24. mája 2001,   ktorým   bol prvostupňový rozsudok potvrdený.

Od tohto momentu okresný súd relevantne predložil spis s dovolaním najvyššiemu súdu   až po   vyše   2,5   roku   z dôvodu,   že   napriek   poučeniu   najvyšším   súdom   opakovane nesprávne   vypočítal   súdny   poplatok   za   dovolanie.   Z uvedeného   dôvodu   najvyšší   súd dvakrát vrátil okresnému súdu spis ako predčasne predložený a vo veci mohol rozhodnúť až rozsudkom z 23. novembra 2004, ktorým meritórne rozsudky okresného súdu a Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Napokon ústavný súd hodnotiac postup okresného súdu konštatuje, ako to už vyslovil vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. IV. ÚS 260/04), že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby konanie vo veci nebolo právoplatne skončené ani po takmer 18 rokoch jeho trvania.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v konaní,   ktoré   je   na   ňom   vedené   pod   sp. zn.   7 C 885/88,   došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48.   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   § 56   ods. 5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 1 000 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 885/88, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä doterajšiu dĺžku konania, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   150 000 Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   Mgr. L. Š. Ústavný súd pri rozhodovaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Úhradu priznal za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a spísanie   sťažnosti   a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) vo výške 2 501 Sk za jeden úkon právnej služby a 2 x 150 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 5 302 Sk.

Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúcej sa trov konania nevyhovel.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2005