SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 173/04-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., prechodne bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného ľudského práva a slobody podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 9 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ntv II 115/03 z 20. októbra 2003 o predĺžení väzby, a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti J. J. z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra 2003 doručená sťažnosť J. J., prechodne bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného ľudského práva a slobody podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práv podľa čl. 9 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Ntv II 115/03 z 20. októbra 2003 o predĺžení väzby.
Na základe výzvy ústavného súdu zo 6. apríla 2004 bolo ústavnému súdu 19. mája 2004 doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa zo 16. mája 2004 označené ako „Odpoveď na výzvu“.
Z obsahu tohto podania vyplýva, že ide o späťvzatie návrhu podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ku ktorému sťažovateľ dospel po konzultácii s advokátom.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde „Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa“.
Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon ponecháva ústavnému súdu možnosť úvahy, či záujem o ochranu ústavnosti nie je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoj návrh späť (II. ÚS 38/96).
V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na to, aby návrhu sťažovateľa, ktorým vzal svoju sťažnosť späť, nevyhovel. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 25 zákona o ústavnom súde, a preto rešpektoval vôľu sťažovateľa a pripustil späťvzatie sťažnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. mája 2004