znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 172/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť R. K., bytom Š., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., N. Z., vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   a 3   Ústavy   Slovenskej republiky rozhodnutím mesta Šurany č. Fin 1092/2002 zo 4. novembra 2002 a postupom súdneho exekútora JUDr. J. H., Exekútorský úrad, N. Z., v exekučnom konaní sp. zn. EX 1021/1997, za účasti mesta Šurany a súdneho exekútora JUDr. J. H., Exekútorský úrad, N. Z., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra 2003 doručená sťažnosť R. K., bytom Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím mesta Šurany sp. zn. Fin 1092/2002 zo 4. novembra 2002 a postupom súdneho exekútora JUDr. J. H., Exekútorský úrad, N. Z. (ďalej len „súdny exekútor“), v exekučnom konaní sp. zn. EX 1021/1997.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. 13 C 120/01-30 z 4. 9. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 9. 2000 v právnej veci navrhovateľky E. P. - KATEX, bytom L. M., proti sťažovateľovi o odporovateľnosť právneho úkonu súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 11. 9. 1997 uzatvorená medzi firmou PROFIMAT,   s.   r.   o.   Š.   –   ako   predávajúcim   a   sťažovateľom   ako   kupujúcim,   ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti v kat. úz. mesta Šurany, zapísanej na LV č. 272, je voči žalobkyni právne neúčinná. Súčasne súd rozhodol o trovách konania“.

Vo vzťahu ku kúpnej zmluve, ktorej odporovateľnosti sa domáhala navrhovateľka E. P. v konaní vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný súd“), sťažovateľ   poukázal   na   to,   že „Predmetná   kúpna   zmluva,   na   základe   ktorej   uvedená nehnuteľnosť   prešla   do   výlučného   vlastníctva   sťažovateľa   bola   vkladovaná   Správou katastra Nové Zámky dňa 11. 9. 1997 pod č. V 3583/97 dňa 11. 9. 1997. Právoplatnosťou vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, táto kúpna zmluva z 1. 9. 1997 vo vzťahu k žalobkyni – E. P. - KATEX L. M. sa stala právne neúčinnou. Na predmetnú nehnuteľnosť boli zriadené záložné práva v prospech Daňového úradu Šurany, Slovenskej sporiteľne, a. s., pobočka Nové Zámky a Mesta Šurany a to v období keď bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sťažovateľ, t. j. v rokoch 1998-2000.

Napriek   všetkým   uvedeným   skutočnostiam   Exekútorský   úrad   súdneho   exekútora JUDr. J. H., N. Z., vydal dňa 6. 2. 2001 exekučný príkaz pod č. EX 1021/1997 z 6. 2. 2001, na   základe   ktorého   bol   daný   príkaz   na   vykonanie   exekúcie   predajom   predmetnej nehnuteľnosti v prospech oprávneného EDA, s. r. o. L. M. na uspokojenie jeho pohľadávky Sk 85.504,- a prísl., na základe čoho aj bolo vykonané ocenenie nehnuteľnosti a námietky povinného   boli   zamietnuté   uznesením   Okresného   súdu   Nové   Zámky   č.   Er   1728/97-60 z 11. 7. 2003. Poverenie Okresného súdu Nové Zámky na vykonanie exekúcie bolo vydané pod č. 5404*000878 zo dňa 25. 11. 1997. Povinným v tomto exekučnom konaní bola však sťažovateľ firma PROFIMAT, s. r. o., ale vlastníkom nehnuteľnosti bol sťažovateľ – R. K.“.Sťažovateľ ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že „V katastri nehnuteľností, Správy katastra Nové Zámky, na LV č. 272 pre kat. úz. Šurany, bol zapísaný ako vlastník ešte dňa 8. 6. 2001 sťažovateľ. Z uvedeného je zrejmé, že exekúciu predajom nehnuteľnosti začal Exekútorský úrad JUDr. J. H. na nehnuteľnosť, ktorá nebola vo vlastníctve povinného – firmy PROFIMAT, s. r. o. Š.

Za   tohto   právneho   a faktického   stavu   Mesto   Šurany   vykonalo   dňa   30.   10.   2002 dražbu predmetnej nehnuteľnosti a bol udelený príklep dražiteľovi – firme N.W.T., s. r. o. M., IČO: 36529630, za najvyššie podanie v sume Sk 556.520,-“.

Sťažovateľ ďalej vymenúva veriteľov, medzi ktorých bol rozdelený výťažok dražby, a upozorňuje na to, že „Okrem uvedených pohľadávok záložných veriteľov bola uspokojená aj pohľadávka oprávneného – firmy EDA, s. r. o. L. M. spolu vo výške Sk 292.478,60 a to prostredníctvom   Exekútorského   úradu   JUDr.   J.   H.,   ktorá   pohľadávka   sa   však   týkala povinného   PROFIMAT,   s.   r.   o.,   ktorá   ako   už   bolo   vyššie   uvedené   nebola   vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti a nevzťahoval sa na daný prípad ani rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. 13C 120/00 z 4. 9. 2000, ktorý vyslovil právnu neúčinnosť kúpnej zmluvy z 11. 9. 1997 vo vzťahu k navrhovateľke E. P. - KATEX, L. M.“.

Z uvedených skutočností vyvodzuje sťažovateľ záver, „....že boli porušené základné ľudské práva na ochranu vlastníckeho práva vyplývajúce z čl. 20, ods. 1 a 3 Ústavy SR, nakoľko z majetku sťažovateľa bol uspokojovaný záväzok L. K., r. č. 481227/766, bytom Š., ako   fyzickej   osoby   a firmy   PROFIMAT,   s.   r.   o.   Š.,   IČO:   34   118   721   v prospech   ich veriteľov, čo považujem za protiprávny postup jednak Exekútorského úradu JUDr. J. H., ale tiež Mesta Šurany. Tvrdím, že z majetku sťažovateľa mohli byť uspokojené iba jeho záväzky voči   záložným   veriteľom   uvedeným   na   LV   č.   272   to   Daňovému   úradu   Šurany   a Mestu Šurany, avšak nie aj záväzky L. K. voči Slovenskej sporiteľni a firmy PROFIMAT, s. r. o. Š. voči   spoločnosti   EDA,   s.   r.   o.   L.   M.   Týmto   spôsobom   uvedené   inštitúcie   zasiahli   do vlastníckeho práva sťažovateľa k vydraženej nehnuteľnosti“.

S odvolaním   sa   na   uvedené   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   vydal rozhodnutie,   ktorým   vysloví,   že „Postupom   Exekučného   úradu   súdneho   exekútora JUDr. J. H., N. Z., v exekučnom konaní č. EX 1021/1997 bolo porušené ústavné právo sťažovateľa na ochranu vlastníctva podľa čl. 20, ods. 1, 3, Ústavy SR.

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Mesta Šurany č. Fin 1092/2002 z 4. 11. 2002 a prikazuje vo veci znova konať a vydať rozhodnutie v súlade s Ústavou SR a príslušnými právnymi predpismi, na základe zisteného skutkového stavu.

Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   vo   výške Sk 200.000,-“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa článku 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   požaduje   vysloviť   o.   i.   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím mesta Šurany sp. zn. Fin 1092/2002 zo 4. novembra 2002. Z doložky právoplatnosti vyznačenej na   sťažovateľom   k jeho   sťažnosti   pripojenom   napadnutom   rozhodnutí   vyplýva,   že   toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. novembra 2002.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nedovoľuje zákon   o ústavnom   súde   žiadne   výnimky   ani   odpustenie   dodržania   tejto   lehoty (napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 50/03, I. ÚS 110/03).

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   a s prihliadnutím   na   deň   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu (22. september 2003) ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti označenému rozhodnutiu mesta Šurany ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ   ide   o tú   časť   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej,   v ktorej   sťažovateľ namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   a 3   ústavy   postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní sp. zn. EX 1021/1997, ústavný súd z pripojeného uznesenia okresného   súdu   sp.   zn. Er   1728/97   z 11.   júla 2003,   ktorým   bolo rozhodnuté o námietkach povinného a sťažovateľa proti znaleckému posudku na cenu nehnuteľnosti a o ich   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   a zrušenie   exekučného   záložného   práva k   nehnuteľnosti,   zistil,   že   menovaný   súdny   exekútor „...sa síce   rozhodol   vykonávať exekúciu   predajom   citovanej   nehnuteľnosti,   no   v konečnom   dôsledku   od   tohto   spôsobu vykonávania exekúcie upustil a preto k dražbe a tým ani k udeleniu príklepu pri dražbe citovanej   nehnuteľnosti   nedošlo.   Listom   zo   dňa   20.   12.   2002   poverený   súdny   exekútor oznámil   tunajšiemu   súdu,   že   exekučné   konanie   sa   skončilo   vymožením   pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 16. 12. 2002 a zároveň podľa § 60 pís. e vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe týchto skutočností námietky proti znaleckému posudku na cenu nehnuteľnosti, návrh na zastavenie exekúcie, ako ja návrh na odklad exekúcie   stratili   akúkoľvek   opodstatnenosť,   pretože   dňa   16.   12.   2002   bola   exekúcia skončená a to iným spôsobom, ako predajom citovanej nehnuteľnosti“.

Vychádzajúc z toho, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a tiež s prihliadnutím na to, že tvrdený protiprávny stav   vyvolaný   postupom   súdneho   exekútora,   v dôsledku   ktorého   malo   dôjsť   k zásahu do základných práv sťažovateľa (menovite do jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy), mohol trvať najdlhšie do 16. decembra 2002, keď bola exekúcia skončená, ústavný súd dospel k záveru, že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 127 ústavy, t. j. 22. septembra 2003, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní aj o tejto časti sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   v celom   rozsahu,   ústavný   súd   už o návrhu sťažovateľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia mesta Šurany ani o ďalších ním uplatnených nárokoch nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 2. októbra 2003