znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 171/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť V. N., P., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., P., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn. 540 411 4331 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. N. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2007 doručená sťažnosť V. N., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. F. K., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava (ďalej len „poisťovňa“), v konaní vedenom pod sp. zn. 540 411 4331.

Zo sťažnosti vyplýva, že poisťovňa rozhodnutím sp. zn. 540 411 4331 z 19. marca 2001   zamietla   žiadosť   sťažovateľa   o priznanie   invalidného   dôchodku.   Po   uplatnení opravného prostriedku označené rozhodnutie poisťovne zrušil Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 3 S 147/2001-112 zo 17. júna 2004 a vec vrátil poisťovni na ďalšie konanie. Proti označenému rozsudku krajského súdu podala poisťovňa odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 3So 192/2004 z 31. marca 2005 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že poisťovňa v predmetnej veci vydala 9. januára 2006 nové rozhodnutie, ktorým opätovne zamietla žiadosť sťažovateľa o priznanie invalidného dôchodku.   Sťažovateľ   podal   krajskému   súdu   návrh   na   preskúmanie   zákonnosti   nového rozhodnutia poisťovne, pričom podľa jeho vyjadrenia „o mojom návrhu do dnešného dňa nebolo   rozhodnuté   a najbližší   termín   súdneho   pojednávania   zo   strany   Krajského   súdu v Prešove bol určený na deň 27. 6. 2007“.

Podľa   názoru   sťažovateľa   poisťovňa   nepostupuje   v konaní   zákonným   spôsobom a zapríčiňuje neodôvodnené prieťahy v konaní, čím porušuje jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie   konanie a vo   veci   samej   nálezom   vyslovil,   že   poisťovňa   v konaní vedenom   pod sp. zn. 540 411 4331 porušuje jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal poisťovni v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 853,40 Sk.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ak je v určitej veci oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu.

Uvedený záver potvrdzuje aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   len   „OSP“)   v občianskom   súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy, pričom za orgán verejnej správy sa na účely konania podľa piatej časti OSP („Správne súdnictvo“) považuje aj poisťovňa, ktorej nečinnosť sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných   právnych   noriem   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k namietanej   nečinnosti poisťovne   ako   orgánu   verejnej   správy   je   na   základe   návrhu   sťažovateľa   oprávnený rozhodnúť v rámci správneho súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc všeobecného súdu vyplývajúcu   z   §   250t   ods.   1   OSP   nemožno   nahradiť   konaním   pred   ústavným   súdom (mutatis mutandis IV. ÚS 78/04).

Vychádzajúc   z uvedených   právnych   záverov   a skutkového   stavu   opísaného sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods.   1 ústavy v spojení s § 25 ods.   2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde), a preto sťažnosť   sťažovateľa   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci (podobne napr. IV. ÚS 49/04, II. ÚS 59/04 alebo IV. ÚS 78/04).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   (priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia, rozhodnutie o úhrade trov právneho zastúpenia).

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné pripomenúť, že zo sťažnosti vyplýva, že v čase jej podania už v predmetnej veci poisťovňa opätovne rozhodla rozhodnutím z 30. januára 2006, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa vo veci koná krajský súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku uplatnenom sťažovateľom, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súd zakladá aj dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd v tejto súvislosti   pripomína,   že   rozhodnutie   orgánu   verejnej   správy,   ktoré   nekorešponduje s právnym názorom sťažovateľa a prípadne aj s právnymi názormi iných orgánov verejnej moci (v predmetnej veci názorom krajského súdu a najvyššieho súdu), nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia   základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2007