znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 170/09-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   M.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   uznesením   Okresného   súdu   Martin   č.   k. 1 T 73/03-341 z 27. júna 2007 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 2 Tos 49/2007-350 z 3. októbra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. apríla 2009 doručené podanie R. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Žiadosť“.

Sťažovateľ v uvedenom podaní okrem iného uvádza:„Touto   žiadosťou   sa   obraciam   na   Ústavný   súd   vo   veci   Okresného   súdu   Martin a Krajského súdu Žilina o rozhodnutí vo veci započítania väzby do uloženého trestu. Bol som vzatý do väzby 25. 4. 2003 a súd zistil zo spisu pod sp. značkou 3 T 182/01, súd zistil, že v uvedenom konaní bola moja osoba odsúdená na nepodmien. trest vo výmere 6 rokov a 4 mesiace so zaradením do III. NVS. Hlavne chcem poukázať na tú skutočnosť, že súd zastavil   tr.   stíhanie   a odôvodnil   to   tým,   že   väzbu   mi   nemôže   započítať,   lebo   v mojom prípade k odsúdeniu nedošlo a konanie za, ktoré som bol odsúdený brali za dostatočné... Písal som žiadosť na Okr. súd v Martine pod číslom konania 1 T 73/03, kde mi odpovedali, že väzba mi nebude započítaná, kde som sa odvolal na Kraj. súd v Žiline pod č. konania 2 Tos/49/2007-350, kde mi moje rozhodnutie taktiež zamietli.“

Z ďalšieho obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ zastáva názor, že bližšie neoznačeným   rozhodnutím   Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vydaným v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o započítanie väzby vykonanej ním v trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 T 73/03 do trestu uloženého mu rozhodnutím okresného   súdu   v   trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3   T   182/01   a následne   uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vydaným vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Tos 49/2007, ktorým potvrdil dotknuté rozhodnutie okresného súdu, došlo k porušeniu jeho   práv.   Sťažovateľ   žiada   ústavný   súd „o   prešetrenie   veci   a spravodlivosti   v mojom prípade a o započítanie veci väzby do trestu pod značkou 3 T 182/01“.

Ústavný   súd   zo   spisovej   dokumentácie   okresného   súdu   zistil,   že   predmetom námietok sťažovateľa je uznesenie okresného súdu č. k. 1 T 73/03-341 z 27. júna 2007 a uznesenie krajského súdu č. k. 2 Tos 49/2007-350 z 3. októbra 2007, ktoré nadobudli právoplatnosť 3. júla 2007.

Ústavný   súd   podľa   obsahu   posudzoval   podanie   sťažovateľa   ako   sťažnosť   podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv označeným uznesením okresného súdu a označeným uznesením krajského súdu, a takto o ňom aj rozhodol.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   sťažovateľom   namietané   uznesenie okresného súdu č. k. 1 T 73/03-341 z 27. júna 2007 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 2 Tos 49/2007-350 z 3. októbra 2007 nadobudli právoplatnosť 3. júla 2007, pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu 22. apríla 2009, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažnosť   sťažovateľa v predloženom znení neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti (§ 20 v spojení s § 50 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola podaná oneskorene, ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa, aby odstránil nedostatky svojej sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009