znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 170/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť F. Ch., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 176/89 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. Ch.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 28. júla 2003 doručená sťažnosť F. Ch., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 176/89.

Sťažovateľ uviedol, že sa „ani po 14 rokoch súdneho sporu nedomohol svojho práva prostredníctvom súdu, ako aj vzhľadom na to, že samotným priebehom a dĺžkou trvania súdneho sporu boli porušené   jeho   základné   ľudské   práva navrhujem,   aby Ústavný súd Slovenskej   republiky   po   náležitom   posúdení   a zistení   skutkového   a právneho   stavu na neverejnom zasadnutí prijal nasledovný: (aj bez ústneho jednania) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

Základné právo F. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 176/89 bolo porušené.

F. Ch. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 160.000,- Sk (slovom stošesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Dunajskej Strede a Krajský súd   v Trnave   spoločne   a nerozdielne   povinný   zaplatiť   F.   Ch.   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

F. Ch. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 8.796,- Sk (2 x úkon právnej   služby,   a to   prevzatie   a príprava   zastúpenia   a vypracovanie   a podanie   ústavnej sťažnosti v zmysle § 13 ods. 8 a § 16 ods. 1 písm. a a c vyhl. MS SR č. 163/2002 Z. z. á 4.270,- Sk + 2 x 128,- Sk paušál).

Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia   vo   výške   8.796,-   Sk   advokátovi   JUDr.   J.   H.,   so   sídlom   B.,   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   v Dunajskej   Strede   a Krajský   súd   v Trnave   je   povinný   spoločne a nerozdielne   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   8.796,-   Sk   na   účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu“.

Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodňuje   sťažovateľ   tým, že počas 14 rokov trvajúceho súdneho sporu mu vznikli nemalé finančné náklady (trovy právneho   zastúpenia,   cestovné,   stravné,   strata   času,   náhrada   súdnych   poplatkov, ako aj zničené nervy a medziľudské vzťahy).

II.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností zistil:

Sťažovateľ spolu s manželkou M. Ch., rod. V., podal 8. septembra 1989 okresnému súdu „žalobu o uznanie hraníc a o odstránenie budovy“.

Žalobcovia zobrali po vzájomnej dohode svoj návrh späť listom z 30. apríla 2003 a žalovaní svoj „protinávrh“ 9. mája 2003.

Okresný   súd   uznesením   z 28.   mája   2003   konanie   v celom   rozsahu   zastavil. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené 6. júna 2003.

III.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z podania sťažovateľa   a pripojených   listín   vyplýva,   že   žalobcovia   (aj   sťažovateľ) zobrali po   vzájomnej dohode   svoju   žalobu podľa   ustanovení   §   96   ods.   1   Občianskeho súdneho   poriadku   späť   30.   apríla   2003   v celom   rozsahu,   žalovaní,   v zmysle   obsahu sťažnosti, tak urobili so vzájomným návrhom 9. mája 2003. Na základe späťvzatia žaloby a vzájomného návrhu bolo okresným súdom 28. mája 2003 vydané uznesenie o zastavení konania. Ak vezme účastník (v tomto prípade účastníci) svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo.

Odstránenie   stavu   právnej   neistoty   nie   je   možné   dosiahnuť   po   právoplatnom skončení napadnutého konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu základnému právu na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde uplatnená v čase, keď porušenie označeného práva ešte trvalo (I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I.   ÚS   116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú   bez   ohľadu   na   to,   z akých   dôvodov   skončilo   toto   porušovanie (II. ÚS 139/02).

Sťažnosť sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená   28.   júla 2003,   t. j.   v čase, keď   namietané   porušenie   označeného   práva   už   netrvalo   a keď   konanie   o nej pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď   v označenom   konaní   namietané   porušenie   práva už netrvalo, pretože bola odstránená jeho právna neistota. Preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2003